Zarábajú Slováci dosť?
Mzdy sú evidentne nízke. Nehovorím to len preto, že by som vychádzal z nejakých emócií alebo že by som si urobil medzi ľuďmi anketu. Určite by v nej vyšlo, že sú nízke, no hovorím to na základe porovnania miezd na hrubom domácom produkte na Slovensku a v iných krajinách. Podiel miezd je nízky, takže môžeme objektívne a seriózne hovoriť o tom, že naše mzdy sú nízke.
Treba sa v rámci tejto problematiky na Slovensku špecializovať na určitý región?
Veľmi neverím tomu, že vláda vyzbiera viac peňazí a potom ich dá nejakej firme a v nej sa tým ľuďom bude dariť. Vidíme to napríklad v prípade hnedého uhlia, kde vláda vyzbierala z peňazí ostatných poplatníkov takmer sto miliónov ročne a dáva ich do jednej firmy. No a v nej sa to do platov až tak nepremietlo. Výsledok je ten, že do nej musia prichádzať Rumuni, aby tam bol vôbec niekto zamestnaný. Hoci dotácia je vo výške približne 1 700 eur na jedného baníka, a to by mu ako plat určite stačilo. Lenže tieto peniaze niekam miznú.
Kam sa podľa vás strácajú?
To znamená, že sú míňané neefektívne, napríklad do zlých projektov či do zlých manažérskych rozhodnutí. Médiami ale prebehla informácia aj o tom, že je dôvodné podozrenie, že miznú tzv. do alobalu. (Poznámka redakcie: výraz „do alobalu“ sa používa od vystúpenia bývalej manželky exposlanca Smeru Jánoša, ktorá tvrdila, že v čase, keď sa jej manžel stýkal s riaditeľom Hornonitrianskych baní, balil doma do alobalu obrovské sumy peňazí, aby ich ochránili pred požiarom.)
Existujú opatrenia – kroky, ktoré by sa dali zaviesť, aby financie nemizli práve do spomínaného alobalu?
Jeden z takýchto krokov je aktuálne predložený v národnej rade a predkladala ho Jana Kiššová. Spočíva v tom, že o takýchto veľkých dotáciách nad dvesto miliónov by mala rozhodovať vláda v zbore, tak ako to bolo v minulosti, a nie tak ako sa to zmenilo v minulom volebnom období. To rozhodnutie teraz robí minister, ale keď vláda rozhoduje v zbore, tak je rozhodnutie transparentnejšie. Nech verejnosť vie, čo sa chystá, a dokáže sa voči tomu brániť. No ak sa rozhodne len minister, nehovorím, že to je tajné rozhodnutie, ale možnosť, aby sa verejnosť bránila, je minimálna. V každom prípade chceme toto zmeniť. Ministra hospodárstva vyzývame, aby tieto dotácie postupne do roku 2020 znížil a aby baníkom pomohol nájsť taký program, aby sa zamestnali a aby nedoplatili na to, že ťažba hnedého uhlia je neefektívna.
Myslíte si, že efektívnou by mohla byť práve spolupráca s ministrom hospodárstva?
To neviem, no zatiaľ podľa hlasovaní to vyzerá tak, že vláda naše zákony, zatiaľ ani jeden, nepodporuje. Predpokladám ale, že spolupracovať sa dať bude. Podľa mňa je základom politiky medzi stranami a medzi vládou a opozíciou súťaž a nie spolupráca. To by bol kartel.
Koalícia by mala teda súťažiť s opozíciou?
Áno, samozrejme, súťažiť.
Je takéto súťaženie pozitívne?
Áno, je. Či už v ekonomike, športe, alebo v politike. To je základ úspechu. Ak teda budeme súťažiť a nebudeme sa dohadovať.
V športe sa síce súťaží, ale občas sa aj fauluje…
To je ale v poriadku. Súťaž preto treba upraviť tak, aby sa nefaulovalo. Určite ju ale nenahraďme spoluprácou, pretože to je kartel. K tomu nás, mimochodom, vyzývala vláda, aby sme rokovali na tripartite. No ako by také rokovanie vyzeralo? To by znamenalo, že tripartita by sa rozrástla o všetky parlamentné strany a spolu by sme sa tam s nimi na dačom dohadovali. Veď to by bol koniec demokracie a znamenalo by to, že by opäť rozhodoval monopol.
Prakticky by sme mali jedno centrum a v straníckej politike by nebola žiadna súťaž. Práve ona generuje nové nápady a lepšie riešenia pre voličov. Nehovorím, že vo výnimočných prípadoch, ako bola dlhová brzda, nebolo dobré sa dohodnúť. Základom, ktorý upravuje naše vzťahy, musí byť súťaž. Nejaké pevné a hlboké dohody medzi opozičnými a koaličnými stranami považujem za kartelovú dohodu. A napríklad v biznise za kartelovú dohodu hrozí trest odňatia slobody.
