Konečným cieľom je zrušiť národné štáty. Markéta Šichtařová stručne a mrazivo o európskej integrácii

20. 1. 2020 23:58

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Je verejným tajomstvom, že konečným cieľom európskej integrácie je zrušenie národných štátov. Súštátie, ktoré má spoločné toľko ako krajiny Európskej únie, nemôže byť stabilné, tak sa musí buď rozpadnúť, alebo integrovať ešte viac až do podoby jedného štátu. Tak reaguje Markéta Šichtařová na zákaz národných symbolov pri rokovaniach Európskeho parlamentu. Znižovanie miery zadlženosti verejného sektora v Českej republike hodnotí tak, že k nemu vďaka priaznivým vonkajším faktorom došlo vláde navzdory. Za neuveriteľné považuje, že inštitúcia ombudsmana zhltne viac ako miliardu českých korún. Mal by sa zrušiť o to viac, že za končiacej Anny Šabatovej došlo k jeho spolitizovaniu, ideologizácii a nemiestnej aktivizácii.

Konečným cieľom je zrušiť národné štáty. Markéta Šichtařová stručne a mrazivo o európskej integrácii
Foto: TASR
Popis: Ekonómka Markéta Šichtařová
reklama

Miera zadlženia verejného sektora je v Česku najnižšia od roku 2009 a dosahuje úroveň 32 percent hrubého domáceho produktu. Je skutočnosť, že ČR patrí medzi najlepšie hospodáriace krajiny v Európskej únii a tých málo krajín, ktorým sa už podarilo znížiť úroveň dlhu vyjadreného v percentách HDP na úroveň pred vypuknutím svetovej hospodárskej krízy, zásluhou aj zodpovedného počínania politikov?

Keď to dáte takto do porovnania s ďalšími krajinami Európskej únie – s výnimkou Nemecka, to v posledných rokoch hospodári oveľa lepšie –, tak to vyzerá impozantne. Ale keď si rozlúštite, ako a prečo sa dlh vyvíjal, tak už to taká sláva nie je.

Sme jednookým kráľom medzi slepými. Ten pokles pomeru dlh k HDP bol spôsobom skôr tým, že rýchlo rástlo HDP, a ďalej tým, že máme v Európe – u nás aj v eurozóne – extrémne nízke úrokové sadzby, ktoré umožňujú výhodné refinancovanie starého dlhu. Ani jedno nie je zásluhou vlády, ktorá naopak opäť zvýšila daňovú kvótu a ktorá opäť hospodári s dlhom, hoci ekonomika rastie. Skôr by sa dalo povedať, že vďaka priaznivým vonkajším faktorom pomer dlh k HDP klesol vláde navzdory.

Hoci ešte nedávno ministerka práce Jana Maláčová tvrdila, že Česku netreba dôchodkovú reformu, teraz predstavila dokonca tri jej varianty. Princíp má spočívať v zavedení „nultého“ piliera, teda takzvane „solidárneho“ dôchodku pre všetkých, ktorého preferovaným variantom je, že pôjde o 30 percent priemernej mzdy, čo by teraz zodpovedalo výške 10 500 korún (v prepočte 417,5 eura). Druhou zložkou dôchodku by bola zásluhová časť. Zmyslom reformy vraj je nielen finančná udržateľnosť, ale aj čosi ako dôchodková spravodlivosť. Možno považovať za spravodlivé, že sa vo výške dôchodku ešte viac zotrú rozdiely medzi tými, ktorí celý život prispievali veľa, a tými, ktorí prispievali málo, a že teda budú penzisti poberať skoro „rovnaký“ dôchodok?

Spravodlivé by bolo, keby každý dostával podľa toho, koľko do systému vložil, pričom za „vklad do systému“ možno považovať aj počet vychovaných detí, pretože tým došlo k navýšeniu počtu tých, ktorí sú schopní systém financovať. To sa dá zariadiť takzvanou daňovou asignáciou, teda systémom, keď dieťa časť svojich odvodov platí priamo svojim rodičom namiesto štátu.

Čokoľvek iné je len maskovanie faktu, že štát na dôchodky nemá.

Osobne si myslím, že jedného dňa všetci skončíme s rovnakým dôchodkom, teda štát bude všetkým platiť nejaké rovnaké životné dôchodkové minimum. A čo budeme mať navyše, budeme mať len preto, že sme si to sami našetrili. Preto je rozumné sa na štát vôbec nespoliehať a sám si šetriť!

Jana Maláčová

Jana Maláčová. Zdroj: Hans Štembera

České médiá v uplynulých dňoch riešili predovšetkým kauzu poslankyne Heleny Válkovej, ktorá pre ňu odmietla nomináciu na verejného ochrancu práv. Predseda Senátu Jaroslav Kubera povedal, že najlepšie by bolo úrad ombudsmana zrušiť. Považujete ho tiež za zbytočný alebo naopak za prospešný aj za cenu veľkých nákladov na prevádzku a platy jeho 154 zamestnancov?

Podľa môjho názoru je úrad verejného ochrancu práv, tzv. ombudsman, zbytočnou inštitúciou, ktorú si platíme z našich daní. Úrad supluje súdy.

Navyše s jeho posledným obsadením v podobe pani Šabatovej došlo k jeho spolitizovaniu, ideologizácii a nemiestnej aktivizácii. Smutne preslávený bol napríklad podporou provokácií tzv. rómskych figurantov, ktorí sa snažili nachytať realitné kancelárie na „diskrimináciu“.

Ide o inštitúciu zriadenú zákonom so sídlom v Brne, s celkovým rozpočtom 1,037 miliardy korún (v prepočte 41,2 milióna eur – pozn. red.). To je podľa mňa neuveriteľne veľké číslo. Inštitúciu možno zrušiť zákonom a ja by som také zrušenie ihneď podporila. Je to síce úrad zriadený štátom, ale vo svojej podstate sa správa podobne ako politická neziskovka.

Pri zasadaní Európskeho parlamentu už nebudú z nariadenia jeho predsedu Taliana Davida Sassoliho na stoloch europoslancov národné vlajočky. Tvorca brexitu Nigel Farage to okomentoval: „Práve nás prinútili odstrániť vlajku Spojeného kráľovstva. Národné symboly sú teraz v EÚ zakázané, čo bude ďalej?“ Zatiaľ čo Jan Zahradil z ODS sa proti tomu chystá protestovať, Tomáš Zdechovský z KDU-ČSL mu odporučil, nech si dá teda vlajočku do chlopne. Sám vraj má rád čistý stôl a kauzu považuje za malichernosť. Ďalší krôčik na ceste k potlačeniu národných štátov alebo maličkosť, ktorá nestojí za reč?

Tak je verejným tajomstvom, že konečným cieľom európskej integrácie je zrušenie národných štátov. To nie je žiadna konšpirácia, to je veľmi pragmatický preklad, pretože súštátie, ktoré má spoločné toľko ako krajiny Európskej únie alebo dokonca eurozóna, ale súčasne je tvorené oddelenými národnými štátmi, jednoducho historicky nie je a nemôže byť stabilné, také sa musí buď rozpadnúť – pozri brexit, alebo integrovať ešte viac až do podoby jedného štátu. Vývoj tam bude smerovať.

Osobne si myslím, že po ceste ešte odpadajú niektoré krajiny, ktoré sa takej integrácie nebudú chcieť zúčastniť, a budú nasledovať Britániu. A tie, čo zostanú, sa spoja do jediného celku.

David Sassoli

David Sassoli. Zdroj: TASR

Od štvrtka 16. januára znížil obchodný reťazec Lidl aj sesterský Kaufland dlhodobo ceny vybraných potravín. Týka sa to rožkov, masla, múky, slnečnicového oleja, bieleho jogurtu a ďalších. Je zlacnenie položiek, ktoré v mysliach zákazníkov fungujú ako takzvané cenové kotvy, vďaka ktorým si utvárajú názor na celkovú cenovú úroveň obchodníka, marketingovým ťahom, ktorý má silu odlákať časť kupujúcich konkurencii?

Je to iste pomerne dobrý marketingový ťah. A to práve vzhľadom na tie cenové kotvy, ktoré spomínate. A Česi sú veľmi citliví na cenu. Zrejme aj preto si Kaufland aj Lidl vybudovali v Česku také silné postavenie.

Ministerstvo financií ČR sa chce zamerať na zlepšenie finančnej gramotnosti nielen u detí a dospievajúcich, ale najnovšie aj u seniorov, ľudí čerpajúcich pomoc v hmotnej núdzi a nezamestnaných. Spoločne s manželom ste v roku 2015 napísali knižku rozprávok Zlatý poklad, v ktorej ste nenásilne a pútavou formou začali učiť malých čitateľov finančnej gramotnosti. Dá sa zlepšiť finančná gramotnosť aj pri druhej skupine, na ktorú sa chce rezort zamerať, keď o ňu tí ľudia po väčšinu života zrejme nestáli?

To máte ťažké, keď niekto nemá záujem, tak mu to nasilu do hlavy nenatlačíte. Ale potom musí dotyčný tiež počítať s následkami napríklad v podobe exekúcie. Skrátka, každý je strojcom svojho šťastia. U detí je to trochu o niečom inom, deti ešte tak úplne nechápu, že tieto veci sú dôležité. A žiadna iná kniha pre deti v takej rozprávkovej forme neexistovala, takže to bola silná motivácia.

Dnes je to tak, že kto si chce ako dospelý informácie zistiť, zistiť si ich môže. Skôr ide o to, že mnoho ľudí nevie, že „by sa mohlo hodiť“ byť finančne gramotný.

Dám vám príklad zo života. Keď sme napríklad robili besedu v škole s deťmi nad našou knižkou, niekoľkokrát (!) nám pani učiteľka s povzdychom povedala: „Sama si budem potrebovať tie rozprávky prečítať, ako tak pozerám. Veru, keby som vtedy vedela to, čo tu hovoríte, nikdy by som tú zmluvu nepodpísala...“

Inými slovami, mnoho dospelých si vlastne ani svoju finančnú negramotnosť neuvedomuje.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Danko: Matovič potrebuje niečo iné ako vládu. To vieme všetci. Žitňanská dostala rezort do vienka a neurobila ani mäkké f

10:15 Danko: Matovič potrebuje niečo iné ako vládu. To vieme všetci. Žitňanská dostala rezort do vienka a neurobila ani mäkké f

ROZHOVOR Problémom Slovenska je zanedbaná infraštruktúra. Potrebná je zmena systému sociálnych dávok…