Čo vám najviac prekáža na možnosti zrušenia víz pre občanov Kosova?
Najviac mi prekáža neuváženosť takéhoto kroku, Európska komisia totiž nerešpektuje aktuálnu situáciu v Kosove, nerešpektuje to, že Kosovo dlhodobo nedodržiava ľudské práva a v mnohých oblastiach má problém s vymáhateľnosťou práva. Sú tam tiež porušované práva srbskej menšiny a opakovane sú proti nej podnikané útoky. Všeobecne tiež platí, že Kosovo patrí ku krajinám s najväčšou mierou korupcie a neplní kritériá pre vstup do Európskej únie. Kosovská vláda sa dodnes priamo nepostavila k zločinom z čias konfliktu. To ma vedie k presvedčeniu, že by sme sa so zrušením víz pre Kosovo rozhodne nemali ponáhľať. A navyše v momente, keď víza zrušíme, množstvo mladých ľudí, s ktorými som v kontakte, z Kosova odíde do západnej Európy.
Môže takýto krok znamenať aj iné riziká, ako predstavuje jednoduché navýšenie počtu imigrantov?
Nápad zrušiť víza pre obyvateľov Kosova v celej Európe kritizujú predovšetkým zástupcovia bezpečnostných zložiek – a to nielen z Českej republiky, Slovenska a Maďarska, ale aj z Rakúska a Nemecka. Varujú pred ďalšími bezpečnostnými rizikami, ako je organizovaný zločin – kosovská mafia je všeobecne známym pojmom a nedarí sa proti nej v mnohých štátoch Európskej únie bojovať. Možnosť, že by pre Kosovčanov neboli potrebné víza a nebola by možnosť obmedziť ich pôsobenie v niektorých krajinách EÚ, by znamenala veľký problém.
Aké sú vlastne informácie o doterajších imigrantoch z Kosova v EÚ?
Do roku 2013 boli v Nemecku a západných štátoch Kosovčania na prvých miestach v počte žiadateľov o azyl. A neboli to žiadni vojnoví utečenci, ale ekonomickí migranti, a to práve z krajiny, ktorá vznikla ako umelý štát pod judikatúrou Európskej únie. Predovšetkým do Európskej únie prichádzajú z Kosova mladí ľudia, ktorí doma nevidia žiadnu budúcnosť, je tam obrovská nezamestnanosť, kriminalita, organizovaný zločin a svoju úlohu hrá aj nekompetentnosť ľudí, ktorí tam vládnu. To sú príčiny, ktoré ohrozujú fungovanie demokracie v Kosove, a vedie to k tomu, že sa mladé rodiny jednoducho zoberú a odchádzajú do západnej Európy. Za posledných päť rokov z Kosova odišlo vyše stopäťdesiattisíc obyvateľov.
Ako zapadajú súčasné problémy v Kosove do celkového priebehu súčasnej imigračnej krízy?
Kosovská migrácia spôsobuje západnej Európe problémy, pretože sú to skutočne ekonomickí migranti, a to sa výrazne podpisuje pod skepsu štátov prijímať aj tých, ktorí utekajú v ohrození života. Aj v debatách s občanmi často počujem kritiku, že celý systém pomoci utečencom je zneužívaný kosovskými Albáncami a obyvateľmi západného Balkánu, hoci sú ich štáty považované za bezpečné krajiny.
Čo možno povedať o aktuálnej politickej situácii v dnešnom Kosove?
Keď sa pozrieme na kosovské médiá, vidíme, že tam často dochádza k protestom, cez víkend horela budova parlamentu a skoro každý deň vidíme konflikty v rôznych častiach krajiny. Kosovo má tiež obrovský problém s transparentnosťou verejnej správy, ale aj s políciou, ktorá je kritizovaná za rozdielny prístup k rôznym skupinám obyvateľov. Čo je ale kritizované najviac, je tamojšia justícia, kde sa v poslednom čase prevalilo niekoľko korupčných škandálov.
Spomenuli ste nutnosť vyrovnať sa s pozostatkami vojny a potrestať vojnové zločiny…
To je jeden z najväčších problémov Kosova. Ak krajina neprejde tým, že budú vojnové zločiny vyšetrené a vinníci potrestaní – a to padni, komu padni, teda ako z radov Srbov, tak Kosovčanov – neprispeje to k žiadnej pozitívnej zmene situácie.
Ako sa s odstupom času pozeráte na to, že Európska únia podporila vznik samostatného Kosova?
Nie všetky krajiny Európskej únie vznik samostatného Kosova podporili. Španielsko a Cyprus dlhodobo kritizujú fakt, že samostatné Kosovo vzniklo, a odmietli s ním nadviazať diplomatické styky. A keby sa dnes znova rozhodovalo, myslím, že ani v Českej republike by uznanie Kosova neprešlo. Bolo to neskutočne unáhlené rozhodnutie a bola to chyba. Kosovu sa mohla dať určitá autonómia, ale ako samostatný štát by som ich neuznal. Došlo k vážnej geopolitickej chybe v oblasti, ktorá je aj tak veľmi nepokojná, a vyhlásenie kosovskej samostatnosti jej nijako nepomohlo. Keby tam nebola európska a medzinárodná misia, ozbrojený konflikt by vypukol znova.
Ako by ste zhodnotili vývoj kosovsko-srbských vzťahov?
V posledných rokoch sa začali výrazne zlepšovať, ale k tomu, aby tieto dva štáty začali znovu kooperovať, povedie ešte dlhá cesta. Dnes ich vzťahy akosi fungujú, ale nie je to ideálne. Srbská strana má záujem na tom, aby mohla pomáhať kosovským Srbom, na druhej strane napríklad samotné Albánsko kritizuje postup kosovských Albáncov a nepáči sa mu kosovská vládna politika, pretože cíti, že ich izoluje od ďalšej časti Európy. Albánsko je dnes dosť proeurópske a urobilo oveľa väčší pokrok ako Kosovo, a pritom Kosovo je v Bruseli pomerne často vyzdvihované a je mu prisudzovaná akási falošná aureola štátu, ktorý v demokratizačnom procese postúpil najviac. Čísla a fakty ale ukazujú, že opak je pravdou.
Kosovo si vyslúžilo ratifikáciu asociačnej dohody s Európskou úniou. Čo to prakticky znamená?
Ratifikácia asociačnej dohody s EÚ vyvoláva pomerne dosť veľa kontroverzií, myslím, že veľa politikov to kritizuje a hovorí, že je to predčasné. Pani vysoká komisárka Mogheriniová má nejakú záľubu v rôznych diktátoroch a nestabilných režimoch, či už sú to Irán, Palestína, alebo Kosovo. Myslím, že politika by mala byť iná, než takým štátom otvárať náruč a snažiť sa s nimi priateliť. Mali by sme im naopak jasne povedať, kde sú hranice a naše požiadavky, ktoré budú buď plniť, a potom možno pokračovať v ratifikácii dohôd, alebo sa prístupové rokovania zastavia.
Je možná predstava, že sa Kosovo v nejakom reálnom čase stane členom Európskej únie?
Niektorí politici si predstavujú, že k tomu môže dôjsť do desiatich rokov, ak ale budú vyzerať rokovania tak ako teraz, nebude to podľa mňa v najbližších pätnástich rokoch možné.
Hrozí, že sa z kosovskej oblasti stane zase ohnisko medzinárodného napätia?
To sa v budúcnosti nedá vylúčiť a ak kosovská vláda nezačne okamžite riešiť vysokú mieru korupcie, nespravodlivosti a kriminality, bude to zdrojom ďalšieho konfliktu, ktorý môže prerásť aj do lokálnej vojny.
Autor: David Daniel
