Prečo je pre vás prioritou práve táto téma?
Myslím si, že je potrebné, aby politické strany konečne začali robiť niečo aj pre ľudí, nie len pre seba a pre oligarchov. Už na začiatku v predvolebnej kampani sme zdôrazňovali, že Sme rodina nie je zaviazaná žiadnym finančným skupinám, nikto nás nedrží za gule a máme slobodu. Skutočne sa teda môžeme rozhodnúť, čo chceme presadzovať. Štát si od ľudí zobral 100 miliárd a oddĺžil banky, potom to Fico dotiahol až do absurdna a oddĺžil aj oligarchov. Napríklad Váhostav sme zaplatili všetci. Je teda podľa mňa načase, aby sa politici začali starať aj o ľudí a oddĺžili aj ich.
Vo videu Slovákov nabádate, aby politikov žiadali o podporu vášho návrhu. Skúšali ste túto podporu hľadať v parlamente aj vy?
Určite áno. S kolegami z iných strán sme o tom hovorili. Som preto veľmi zvedavý, kto to podporí a kto nie. Nech ľudia vidia, kto im chce pomôcť.
O kom si myslíte, že vás podporí?
Predbežné tipy nemám, uvidíme, ako bude vyzerať hlasovanie. Mňa samého to tiež zaujíma. Potom pekne zverejním zoznam, aby každý vedel, komu ide o vlastný prospech a komu o ľudí.
Ako si tento zákon predstavujete?
Keby sme boli vo vládnej koalícii, urobíme ten zákon úplne inak, podstatne širokospektrálnejšie a liberálnejšie k dlžníkom. Keďže sme v opozícii, musíme ho osekať a teraz začíname s dlhmi, na ktoré má dosah štát. To sú dlhy voči sociálnej a zdravotnej poisťovni. V budúcnosti by som to však rád rozšíril aj na banky a telekomunikačných operátorov.
Ako by ste súkromné spoločnosti presvedčili, aby odpustili svojim dlžníkom?
Riešil by som to tak, že by som všetkých požiadal, aby sa pridali k nejakému aktu solidarity. Keď teraz štát rozhodne, že ide pomôcť, môže sa na úrovni vlády stretnúť s bankármi či majiteľmi, alebo s predstavenstvom a požiadať ich o takýto akt solidarity. Štát má veľa pák na to, aby ich presvedčil, že je to dobrá myšlienka.
Aké podmienky by mal dlžník splniť, aby sa na neho vzťahovala exekučná amnestia ?
Najviac, približne 55 percent, exekúcií a dlžôb je voči štátu, sociálnej a zdravotnej poisťovni. Štát svojím rozhodnutím skutočne dokáže pomôcť veľkému množstvu ľudí. Keď máme zhruba tri milióny exekúcií, ktoré sa dotýkajú milióna ľudí, jednou zmenou vieme pomôcť až 550-tisícom Slovákov. Keď vieme oddĺžiť oligarchov, tak poďme oddĺžiť aj ľudí.
Ako plánujete upraviť zákon tak, aby z neho neťažili podvodníci či chronickí neplatiči?
Mysleli sme aj na to. Vznikne register takýchto ľudí a tí už v budúcnosti nebudú môcť žiadať ďalšie pôžičky. Táto exekučná amnestia sa však nevzťahuje aj na samotné dlhy. Každý si svoje dlhy musí splatiť sám. Mňa však hnevá jedna vec, keď je niekto napríklad dlžný 200 eur, v exekúcii mu potom príde platiť napríklad 2 800 eur. Som presvedčený o tom, že ten, kto spravil dlh, musí ho aj splatiť. Exekučná amnestia neznamená, že štát za neho všetko zaplatí, či odpustí mu to. Tých 200 eur bude musieť poisťovni zaplatiť, oddĺžime ho iba od exekútorských trov. Exekučnú amnestiu už urobili v Chorvátsku a v Slovinsku, dokonca išli až tak ďaleko, že dlžníkom odpustili aj časť zo samotného dlhu. Ja však s týmto nesúhlasím, pretože by to bolo nespravodlivé voči slušným ľuďom, ktorí si dlhy poctivo platia. Spravodlivé je to, aby si každý zaplatil svoj vlastný dlh.
K zadlžovaniu Slovákov prispievajú aj nebankové spoločnosti, ktoré poskytujú pôžičky za veľmi nevýhodných podmienok. Plánujete zakročiť aj proti takýmto firmám?
Keď sa dostanem do vlády, nebankovky zákonom zruším. Teda, zrušiť ich úplne nemôžem, môžem im však zákonom nastaviť také podmienky, aby sa im ich podnikanie v tomto sektore vôbec neoplatilo. Verte tomu, keď prídem do vlády a budem vo vládnej koalícii, nedovolím, aby nebankové spoločnosti na Slovensku vôbec podnikali.
Akými podmienkami by ste ich obmedzili?
Takými, že sa im to nebude oplácať robiť. Zošnurujem ich, nastavím pre ne prísne predpisy, urobím registre. Nebankovka totiž vie, že dotyčný nie je schopný dlh splatiť a toto zadefinujem ako trestný čin. Vieme nastaviť systém tak, že nebudú môcť poskytnúť úver človeku, o ktorom jasne vedia, že to nie je schopný splatiť. Tým pádom dopredu vedia, že ho idú okradnúť. Napríklad dlhodobo nezamestnaný, ktorý nemá žiadny príjem, má nejaký byt či dom. Dajú mu pôžičku, ktorú nesplatí, a potom mu vezmú tú nehnuteľnosť. Štát si týmto vytvára vlastných bezdomovcov, o ktorých sa potom bude potrebné starať, vyplácať im dávky a tak ďalej. Je lepšie to nastaviť tak, aby si títo ľudia zobrať úver nemohli. V zahraničí je bežné, že človek, ktorý nie je schopný splácať, úver nedostane. To len u nás je taký debilný systém, ktorý vyslovene ľudí ožobračuje.
Vo videu spomínate, že zadĺžení ľudia často páchajú sociálne samovraždy. Máte k dispozícii nejaké štatistiky? Koľko ľudí sa na Slovensku pre zlú finančnú situáciu pokúsilo o samovraždu?
Tých prípadov je veľmi veľa, momentálne to však nemám k dispozícii, viem len, že je veľmi vysoké. S týmto problémom sa zaoberá aj pán Vasky. Viem, že vy novinári ho máte za posunutého cez čiaru, ale on sa skutočne tejto téme venuje a čísla pozná. Je to vážna téma, ktorú akoby sme nechceli vidieť a zakrývame si pred ňou oči. Sociálnych samovrážd z beznádeje a bezmocnosti je veľa. Keď sa tí ľudia zamotajú do kolobehu dlhov a exekúcií, častokrát už nevidia žiadne východisko. Buď to riešia takto radikálne, alebo vyhľadávajú čiernu prácu. Ak by totiž pracovali legálne, exekútor im všetko vezme. To znamená, že štát prichádza o dane. Štát si tým, že ľudí necháva v takejto bezvýchodiskovej situácii, robí sám zle.
