Ako hodnotíte volebné výsledky krajinských volieb v Nemecku? Je to rana alebo nejaké znamenie pre kancelárku Merkelovú?
Konkrétne je to rana pre tých, ktorí sa vo vnútri jej strany proti Merkelovej vymedzovali ľahko protiutečeneckými koncepciami. Vo všetkých troch spolkových krajinách sa tak potvrdilo, že vyostrovanie rétoriky proti utečencom strane CDU u voličov neprejde. Na druhej strane však pani Merkelová z tohto stroskotania svojich vnútrostraníckych opozičníkov určite nemá veľkú radosť. Vo výsledku ide o stratené percentá strany ako takej. Hlbšia analýza prichádza až potom. Takže: znamenie áno. Nikde sa populistické zaobchádzanie s problémom utečeneckej vlny nedá zneužiť k vlastnému politickému prospechu – to vedia len hnutia, ktoré apelujú na primitívne pocity niektorých spoluobčanov. Jasná väčšina populácie neschvaľuje protiutečenecký šovinizmus. Ale krajina je na konci so silami, ktoré investuje do zvládania utečenecké vlny.
V Bádensku-Württembersku vyhrali Zelení. Je to znamenie „provítačskej“ politiky? Ako by ste hodnotili ich úspech?
Pojem „provítačský“ je zavádzajúci a charakterizuje skôr úroveň českej debaty. Zelení nie sú úplne naivní a ich predseda už má za sebou minulú legislatívnu periódu. Jeho úspech má mnoho príčin: napríklad podporu hospodárstva, hlavne v „čistých“ a inovačných odvetviach bola už v posledných rokoch úspešná, čo bolo trebárs vidieť aj na objeme sponzorských darov, ktoré Zelení dostali od priemyslu. Utečencov nikto v Nemecku nevíta. Len si tam sú – viac ako v ČR – vedomí toho, že sa z dnešnej Sýrie nechodí len tak na výlet. Postarať sa o blížnych, to je v Nemecku niečo, čo súvisí aj s náboženstvom. V ČR máme veľa obrancov kresťanskej Európy, ale sotva niekomu v tejto súvislosti napadne prikázanie „Miluj blížneho svojho ako seba samého“. Opakom tejto v ČR takej zneužívanej rétoriky, schopnej vysloviť pojem „provítačský“, je v Nemecku realistický prístup, aj keď s rôznymi perspektívami. Blízkovýchodný konflikt nie je jednoduchý, reakcie nebudú ľahké a bude to stáť veľa peňazí. Ale na moslimov sú v Nemecku, okrem nových spolkových krajín (ako sme videli v Sasku-Anhaltsku), zvyknutí, sú ich tam na štyri milióny, väčšinou integrovaných.
Späť k Zeleným v Stuttgarte. Ľudia si uvedomujú, ako prispeli ku kvalitatívnemu rastu hospodárstva – a to zatiaľ tu v ČR sotvakto chápe. Veď česká verejnosť je kŕmená debatami o hnedouhoľných baniach, ich špine, o nutnosti atómovej energie a nadávaním na Nemcov, ktorí sa zdanlivo naivne spoliehajú na slnko, na vietor, geotermiu, a podstatne tak prispeli k hospodárskemu vývoju a inovatívnym zmenám sektorov, kam sa investuje. Decentralizácia a technologický rozvoj – to sú aspekty, ktoré sú v krajine, kde produkuje veľký Mercedes, ktorý však živí veľa malých subdodávateľov, veľmi podstatné. A za podporu tohto rozvoja voliči odmeňujú toho, kto tomu dal najviac.
AfD získala medzi 10 až 20 percentami. Ako sa pozeráte na túto novú stranu? Ako veľmi je podľa vás populistická či štátotvorná? Alebo je dokonca xenofóbna?
To nie je žiadna strana. Je to hnutie a nie je programovo vymedzené. Je protiutečenecké, často xenofóbne a fašizujúce, a je to už asi piata povojnová vlna akéhosi vzostupu, ktoré sa objavujú stále znova a väčšinou stroskotajú po jednej, najviac dvoch legislatívnych periódach, a buď zmiznú, alebo prežívajú ako bezvýznamné zvyšky čohosi, čo stroskotalo. Pripomeňme si trebárs Schönhuberových republikánov či NPD – tí sa aktuálne musia brániť pred žalobou na ústavnom súde. Administratívne sú tieto hnutia bezvýznamné, pretože by neboli schopné vytvárať žiadnu vládnu politiku. Sú známe epizódy NPD z bádensko-württemberského parlamentu, kde boli slávne individuálna neschopnosť a nedostatok inteligencie poslancov tejto strany. Podobne naivné záležitosti sa objavili aj medzi aktivistami AfD, ktorí slávili svoje víťazstvo v Magdeburgu. Jeden z nich povedal, že chcú zastaviť znižovanie emisií CO2, pretože túto látku potrebujú rastliny k fotosyntéze. Václav Klaus navštívil zo svojej pozície správnu stranu.
Je však tiež nápadné, že náchylnosť k tomuto hnutiu je v novej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko viac ako dvojnásobná v porovnaní so starými spolkovými krajinami, čo je jasne postkomunistický jav a znamenie nezrelosti ľudí v politickom uvažovaní. Toto hnutie tiež priviedlo – ako ukazovali rozhovory s občanmi v médiách – k volebným urnám neonacistov, ktorí inak voliť nechodia. Protiutečenecká rétorika je na východe rozšírenejšia. Ľudia na sociálnych dávkach sa rýchlo začínajú domnievať, že utečenci dostávajú väčšiu podporu, čo nie je pravda, a dochádza k akémusi sprimitivňovaniu debaty. Takéto príliš jednoduché reakcie poznáme aj z domova.
Myslíte, že dôjde ku koalícii CDU-CSU-FDP práve proti AfD? Ako sa k tomu postavia Zelení?
Koalíciu s hnutím bez programu, s ľuďmi, ktorí volajú po strieľaní na hranici a podobne, si slušná strana nemôže dovoliť. Výsledky volieb a niektoré prísľuby – kto s kým áno a s kým nie – k tomu obmedzujú výber, aj keď z celkovej perspektívy budú nutné trojkoalície. Zelení asi budú musieť zmeniť koaličného partnera v Stuttgarte a preorientovať sa od sociálnej demokracie k CDU.
Neublížilo kancelárke Merkelovej jej aktuálne zbližovanie sa s Tureckom?
Turecko je partnerom vnútri NATO a komunikácia na patričnej úrovni vo vnútri tejto organizácie je bežná. Svojím susedstvom je Turecko voči krízovej oblasti kľúčovou krajinou. Existuje však mnoho aktivít Turecka, napríklad boj proti Kurdom, ktoré nie sú úplne dobré – a v Nemecku je aj veľa voličov kurdského pôvodu. Ale mocnosti, ktoré sa s rôznou motiváciou pletú do situácie v Sýrii, je viac. Žiadna z nich nie je demokraticky a ľudsky zrozumiteľnou krajinou, či už je to Saudská Arábia, Irán, alebo Rusko. V tomto porovnaní je Turecko len na šikmej ploche a prezident Erdogan je síce v mnohých ohľadoch problematický, ale komunikácia s ním je niečím, čo bývalo bežné. Je ešte nutné pripomenúť, že jeho pomoc s utečencami je otázkou rýchlej reakcie, zatiaľ čo jemu dané prísľuby sú otázkou najbližších rokov. Vieme, že vyjednávania o vstupe do EÚ, sú podmienené reformami a stále znovu sa skúma, či ich kandidátska krajina plní alebo nie. Turecko s týmto procesom malo vždy problémy a je to niečo, čo nám jasne ukazuje, že kancelárka nemohla Turecku sľúbiť vstup do EÚ, ale len podporu tohto procesu, ktorý už prebieha celé roky a bude prebiehať ďalšie desaťročia, a to s neistým výsledkom – plniť to musí Turecko samo.
Ako vidíte pokračovanie utečeneckej vlny? Prijme Nemecko ďalší milión ľudí? Neohrozí to sociálny štát?
Nemecko práve presadzuje celoúniové opatrenia a stará sa o riešenie konfliktu – je tam prítomné aj vojensky – súčasne sa stará o integráciu doterajších utečencov. Táraniny takého Roberta Fica, že sa ukáže, že Slovensko, a nie Nemecko má pravdu, sú naozaj hlúpe. Nikto nebude ten doterajší miliónov utečencov vyháňať a ich integrácia už dávno prebieha. Naša informačná úroveň je slabá. Hľadá len konflikty, nespomína namáhavú, ale prebiehajúcu prácu, diskusiu o daných problémoch, diskusiu o tom, ako obmedziť arabský antisemitizmus… Nemecko sa musí analyzovať dôkladne. Hovorí sa o tom, že kapacita je v súčasnej dobe vyčerpaná.
Začína byť populárna protinemecká rétorika. Už nielen v Grécku, kde je to možno pochopiteľné pre ich zadĺženie, ale aj v strednej Európe. Dokonca nielen u štátov V4, ale aj v Rakúsku. Čo by ste k tomu uviedli?
V Grécku došlo k zlomu, pretože nemecká snaha o celoúnijné riešenie je tam populárna, krajine môže pomôcť. Videl by som v tom nie nejakú všeobecnú antinemeckú náladu, ale také i makové príspevky. Štáty V4, rovnako ako východné Nemecko, trpia nedostatočnou ľudskou a ľudskoprávnou transformáciou. Nadávanie na zdanlivo hlúpu kancelárku len odvádza pozornosť od vlastných problémov a od vlastnej neschopnosti ich riešiť. Rakúsko tu vychádza z úplne inej pozície, pretože samo prijalo veľký počet utečencov a rieši to rovnako ako Nemecko. Zvyšok je rétorika a tlak na celoeurópske riešenie a kroky aj na Blízkom východe. Obmedziť prílev je cieľom všade, otázkou zostáva ako, bez toho aby sa porušili ľudskoprávne princípy.
Nedávno sme si pripomenuli výročie protektorátu. Hovorí to niečo Nemcom a sú tie stigmy ešte citeľné vo vzájomných vzťahoch?
Nemci majú intenzívnejšiu výučbu dejepisu, ale je to tragické, že celé sektory mladých ľudí o dejinách vedia veľmi málo. Prístupnosť informácií, trebárs cez Spolkovú centrálu pre politické vzdelávanie, je však oveľa väčšia ako u nás. Nacizmus a druhá svetová vojna sú v curricule maturanta na rade trikrát. Protektorát je jedným bodom v celej tejto oblasti. Je tam trochu taká zdržanlivosť voči Čechom. Nehovorí sa o tej hanbe na českej strane, že totiž už druhá republika nadšene zavádzala protižidovské opatrenia, a to široko-ďaleko bez Nemcov. Na druhej strane sa roky 1939-1945 vo vzťahu k protektorátu oddeľujú od ostatných – vojnových – vzťahov. Protektorát totiž nebol bojujúcou stranou (bojoval len exil) a trebárs české obete nacistov vo väzniciach v ríši sa pripomínajú samostatne od trebárs obetí poľských – Poľsko bojovalo a bolo okupované vojenskou silou. České obete v nemeckých väzniciach sú na druhom mieste, hneď za nemeckými antinacistami, a to sa v pamätníkoch bežne pripomína. Ale je ešte veľa bodov k ďalšiemu bádaniu. Detlef Brandes, ktorého niektoré knihy sú k dispozícii aj v češtine, sa tejto histórii venoval naozaj dôkladne a nikto v Nemecku nemôže tvrdiť, že sa o protektoráte nedá nič nájsť. Kontroverzne sa debatuje o tom, či vyhnanie Čechov zo Sudetov nebolo vlastne útekom, a nie je tak porovnateľné s vyhnaním sudetských Nemcov. Ale to je len na okraji.
