Keď dôjde na lámanie chleba, členské štáty Únie si aj tak presadia svoje záujmy. Ľudia sa identifikujú s vlastnou krajinou, tvrdí expert na EÚ

10.3.2018 10:55

ROZHOVOR „Zatiaľ sa bohužiaľ Európska únia nachádza vo fáze vyhrážok a postoja bez zmien. Snaží sa dotlačiť členské štáty k poslušnosti, aby boli v hlavnom prúde integrácie, aby smerovali do jadra Európskej únie a všetky členské krajiny nakoniec prijali euro. Ten tlak je veľký a stupňuje sa, vidíme to aj v súvislosti s rokovaniami o novom rozpočtovom rámci.“ zdôrazňuje Jiří Malý, expert na EÚ. Pripomína, že z Nemecka prišli vyhrážky, že kto neprijme migrantov na základe kvót, budú mu skrátené európske dotácie.

Keď dôjde na lámanie chleba, členské štáty Únie si aj tak presadia svoje záujmy. Ľudia sa identifikujú s vlastnou krajinou, tvrdí expert na EÚ
Foto: TASR
Popis: Ilustračná fotografia

Už pre minulotýždňovými talianskymi parlamentnými voľbami zmiernili hlavné talianske politické strany svoju kritiku Európskej únie. Taliani si vraj podľa prieskumov verejnej mienky želajú viac moci pre Európsku úniu. Čo spôsobilo tú zmenu? Súvisí s výskumami?

Nie som si tým úplne istý, pretože je tu určitý rozpor v myslení Talianov. Na jednej strane sú Taliani sklamaní a rozčarovaní, akým spôsobom talianske politické strany robia správu vecí verejných. Vidia značné nedostatky v samotnej verejnej správe, preto do určitej miery hľadajú náhradu, kto by to robil lepšie, a je možné, že si predstavujú, že orgány v Bruseli môžu fungovať v tomto zmysle lepšie. Na druhej strane sú mnohí Taliani veľmi rozčarovaní z krokov, ktoré vykonáva Európska únia v uplynulých dvoch-troch rokoch, a nepáči sa im ani koncept riešenia krízy eurozóny. Nevidím situáciu úplne tak, že by sa Taliani upínali na Brusel. Ide o určitú reakciu, že nedôverujú domácim politickým stranám, ale nesúhlasia ani s bruselskou politikou.

Práve Berlusconi na čele strany Forza Italia prestal s dôraznou kritikou Európskuej únie a tvrdil, že mal vždy dobré vzťahy s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Aj jeho spojenec, Liga severu, chcel najprv referendum o opustení eurozóny, potom sa toho vzdal. Čo sa stalo?

Európska únia totiž povolila Taliansku určitú výnimku pri podpore ich problémového bankového sektora. V súčasnosti základné pravidlo znie, že by sa mali na riešení problémov bankového sektora podieľať najprv vlastníci, teda akcionári bánk, potom majitelia dlhopisov týchto bánk a až v treťom rade klienti – vkladatelia. Toto pravidlo sa uplatňuje podľa spoločnej legislatívy Európskej únie.

Sú možné výnimky a Taliansko v prípade záchrany talianskych bánk dostalo od Európskej komisie výnimku, pretože veľké množstvo talianskych občanov vlastní dlhopisy talianskych bánk. Keby sa koncept záchrany podľa spoločných európskych pravidiel uplatnil, mnoho Talianov by prišlo o peniaze uložené v dlhopisoch.

Možno to pramení zo snahy nepoštvať Brusel proti sebe, pretože práve Brusel musí tú výnimku potvrdiť. Myslím si, že je tu určitý kalkul a obava, ako sa vyvíja stav talianskeho bankového sektora, aby si Taliansko nezablokovalo cesty k riešeniu do budúcna. Skôr než určitú opatrnosť by som v tom videl taktiku na budúce rokovania.

Silvio Berlusconi

Silvio Berlusconi. Zdroj: TASR

Niektoré talianske politické zoskupenia už dlhodobo vinia Európsku úniu, že dostatočne nepomáha krajine zvládnuť migračnú vlnu...

Taliansko si musí samo rozhodnúť, či sa bude spoliehať na bruselské orgány alebo na vlastné sily. Taliansko urobilo niektoré kroky k tomu, aby sa príliv imigrantov znížil. Krátkodobo sa skutočne znížil, aj keď sa nezastavil, ale čísla nie sú také vysoké ako pred rokom.

Taliansko si musí uvedomiť, že je hraničnou krajinou Európskej únie, dostáva aj príspevok na ochranu vonkajšej hranice zo spoločného rozpočtu Európskej únie, takže by malo samo vyvíjať aktivitu. Nemôže sa spoliehať na pomoc ostatných krajín. Hlavný protagonisti otvorených európskych hraníc a prakticky neobmedzeného prílivu imigrantov z krajín mimo Európskej únie hovoria o prínose imigrácie, ale tieto krajiny chcú zároveň prerozdeľovať migrantov medzi ostatné členské štáty, keď sú prílivom zasiahnuté. Je teda imigrácia prínos alebo nie je? Nech Taliansko nepočíta s podporou, riešenie zostane hlavne na jeho bedrách.

Čakáte po silnejúcich protestoch členských štátov, že Európska únia bude ďalej, ako ste sa už vyjadrili, „tlačiť na členské štáty, aby boli v hlavnom prúde integrácie a išli do jadra Európskej únie“? Aj vzhľadom na vyhrážky o obmedzení financií a udeľovaní pokút? Pôjde ďalej tvrdo rovnakým smerom bez zmeny?

Zatiaľ sa bohužiaľ Európska únia nachádza vo fáze vyhrážok a postoja bez zmien. Snaží sa dotlačiť členské štáty k poslušnosti, aby boli v hlavnom prúde integrácie, aby smerovali do jadra Európskej únie a všetky členské krajiny nakoniec prijali euro. Ten tlak je veľký a stupňuje sa, vidíme to aj v súvislosti s rokovaniami o novom rozpočtovom rámci.

Z Nemecka opäť prišli vyhrážky, že kto neprijme migrantov na základe kvót, budú mu skrátené európske dotácie. Hľadajú sa dodatočné dôvody, ktorým krajinám škrtnúť peniaze, aby sa dotácie mohli prerozdeliť v prospech tých poslušnejších. Odchodom Veľkej Británie príde Európska únia o britský príspevok do spoločného rozpočtu, ktorý je dvanásť percent príjmov. Protesty a pripomienky členských štátov zatiaľ nikam nevedú. Orgány Európskej únie zatiaľ naopak držia pozíciu a vyhrážajú sa tým, ktorí nie sú v hlavnom prúde integrácie.

Americký prezident Donald Trump rozhodol o vysokých tarifách na dovoz ocele a hliníka do Spojených štátov. Podľa prvých ohlasov môže ísť o obchodnú vojnu medzi USA a Európou s následkami aj pre ďalšie krajiny. Prezident Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyhlásil, že Európska únia bude adekvátne reagovať a pripraví odplatu: „Európska únia bola tesným bezpečnostným spojencom USA po dlhé desaťročia. Nebudeme nečinne sedieť, zatiaľ čo náš priemysel bude zasiahnutý neférovými opatreniami, ktoré ohrozia tisíce pracovných príležitostí v Európe.“ Je možné, že vznikne obchodná vojna?

Donald Trump plní, čo hovoril v predvolebnej kampani. Teda že bude chrániť americkú ekonomiku a nebude presadzovať multilaterálne usporiadanie. Jemu nevyhovuje koncept internacionalizácie ekonomiky. Chce vhodné opatrenia na podporu americkej národnej ekonomiky a obchodné bariéry. Opustenie niektorých medzinárodných rokovaní alebo vystúpenie z niektorých medzinárodných dohôd o voľnom obchode sú v súlade s jeho sľubmi. Nie je takým prekvapením, že k tomu nakoniec došlo, aj keď príprava chvíľu trvala. Na poškodzovanie amerického ťažkého priemyslu a odborov, kde už v ostatných desaťročiach získala veľký podiel Čína, Trump dlhodobo upozorňoval. A upozorňoval aj na to, že do týchto oblastí budú smerovať ochranárske opatrenia, takže nejde o prekvapenie.

K obchodnej vojne... Ide o to, čo krajina pre seba vyhodnotí prínosy i náklady. Podiel americkej ekonomiky na svetovom hrubom domácom produkte sa zmenšuje, takže Američania s tým hodlajú niečo robiť a v tejto chvíli americkí občania zvolili variant väčšieho uzavretia svojej vlastnej ekonomiky. Je to jedna z možností, napríklad západná Európa v minulosti tiež chránila svoje trhy, nejde o nič, nad čím by sme sa museli pohoršovať. V každej fáze vývoja nie je výhodné mať otvorenú ekonomiku. Ja to chápem a Američania skúšajú, ako prepad svojho významu vo svetovej ekonomike zastaviť.

Ako píše web E15.cz, Európska únia vyzýva Rusko a Irán, ktoré podporujú Asada, aby zastavili násilie v Sýrii. Donald Tusk vyhlásil, že podporou tieto útoky umožňujú. Je to tak?

Ja tu vidím ešte ďalší faktor – Turecko. To tiež vstupuje do tejto hry, pretože má ako hlavných nepriateľov Kurdov, ktorých vníma ako ohrozenie svojej územnej integrity a existencie. Túto hrozbu vníma Turecko zo strany Kurdov v Turecku, Iraku aj Sýrii. Preto tiež intervenuje v Sýrii, aby oslabilo pozíciu sýrskych Kurdov. Je to taká spletenina, Turecko podporuje skupiny, ktoré sú proti Asadovej vláde a zároveň proti Kurdom, pretože chce oslabiť Kurdov, ktorí mali veľký podiel na porážke Islamského štátu v Sýrii.

Vnímam to v celkovom kontexte: Ak sa Turecko – náš verný spojenec v NATO, aj keď dnes už taký verný nie, ale stále spojenec – stavia na stranu síl v Sýrii, proti ktorým my aspoň slovne bojujeme, tak sa nemožno diviť, že do hry vstúpia na strane Asadovej vlády jeho spojenci Rusko a Irán. Uvedomme si, že kým Rusko nevstúpilo do tohto konfliktu, Islamský štát svoje pozície v Sýrii rozširoval. Keď si vezmeme časový rad vývoja konfliktu, až po ruskom vstupe sa územie ovládané Islamským štátom začalo zmenšovať. Ja by som videl ten ruský vstup a pôsobenie v konflikte skôr pozitívne.

Bašár Asad

Bašár Asad. Zdroj: SITA

Prečo to nevidí Donald Tusk?

Pretože reprezentuje určité záujmy a podľa toho musí formulovať svoje stanoviská. Nepovedal by som, že jeho videnie tejto situácie je objektívne.

Ako píše web E15.cz, Európska únia tvrdí, že rok 2025 predstavuje ambiciózny, ale zároveň reálny dátum možného pristúpenia Srbska a Čiernej Hory k Únii. Je to podľa vásreálny termín?

Zúčastnil som sa určitých debát so zástupcami napríklad českého ministerstva zahraničných vecí, ktorí o rozširovaní Európskej únie rokujú alebo majú v agende budúce prípadné rozšírenie Európskej únie o zostávajúce krajiny Balkánu, a hovorili, že nie je isté, kedy a či vôbec sa takéto rozšírenie uskutoční. Pretože tieto krajiny nespĺňajú podmienky. Sú medzi nimi rozpory, nemajú dobré susedské vzťahy, niekde ani presne vymedzené hranice.

Ani Čierna Hora nemá bezproblémovo vyriešené hranice, nejde len o problém Srbska a Kosova, ale aj Čiernej Hory. Hlavný dôvod, prečo sa o rozšírení o zostávajúce krajiny Balkánu rokuje, je udržiavanie týchto krajín v nádeji. Európska únia sa obáva, že keď povie, že nevidí perspektívu členstva týchto krajín v horizonte niekoľkých rokov, zhorší sa situácia na Balkáne a opäť sa objavia konflikty. Plán je to síce ambiciózny, ale nesplniteľný, znamená dávku nádeje, aby sa veci udržiavali v určitom chode a procese rokovania o vstupe a nevypukli konflikty.

Druhá vec je, že o oblasť Balkánu sa zaujímajú traja veľkí hráči. Po prvé Rusko, ktoré má v Srbsku dobré postavenie, po druhé Čína a po tretie niektoré moslimské štáty. Koniec koncov vieme, aké sú problémy s určitou prítomnosťou islamských fundamentalistov v Bosne a Hercegovine. Berie sa do úvahy, že títo traja významní hráči majú svoje záujmy na Balkáne, a preto Európska únia nechce Balkán opustiť. Ale rok 2025 osobne nevidím na rozšírenie Európskej únie ako príliš realistický.

Europarlament spočítal olympijské medaily členských krajín a vydal obrázok, na ktorom stojí neutrálna postava na stupienku víťazov ako držiteľ medailí Európskej únie. Ozvali sa napríklad Briti, ktorí to vyhlásili za pokus monopolizovať úspech jednotlivých krajín a nárokovanie medailí pre seba. Čo na to hovoríte?

Ak som si dobre všimol, tak ľudia, ktorí sledovali olympiádu, fandili športovcom zo svojich vlastných štátov, nie ostatným. Predsa len je zrejmé, že sa ľudia na prvom mieste identifikujú s vlastným štátom, nie s Európskou úniou. Chápem, že Európsky parlament robí všetko – čo má v náplni práce aj v európskych zmluvách – pre presadzovanie celoeurópskeho záujmu, ale keď dôjde na lámanie chleba, členské štáty aj tak presadzujú svoje záujmy, ľudia to tak vnímajú a identifikujú sa s vlastnou krajinou.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Zuzana Koulová
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Andor Šándor: NATO má veľký problém. Je tu hrozba, ktorá nás môže prekvapiť

0:01 Andor Šándor: NATO má veľký problém. Je tu hrozba, ktorá nás môže prekvapiť

ROZHOVOR „Turecká politika s prezidentom Erdoganom už dávno naberá smer, ktorý znamená odklon od Záp…