Prinášame vám druhú časť rozhovoru s primátorom Trenčína Richardom Rybníčkom o lokálnej politike a jeho vzťahu s premiérom Robertom Ficom. V prvej časti rozhovoru hovoril Rybníček o budúcnosti svojej strany TOSKA. Viac sa dočítate TU.
Vo februári ste napísali otvorený list premiérovi Robertovi Ficovi, v ktorom ste mu vytkli, že počas návštevy Trenčína si nenašiel čas sa stretnúť s vami ako primátorom. Úrad vlády odpovedal s tým, že vám chce pripomenúť investície vo vašom meste a kraji. V čom bol problém?
Spomínaný otvorený list nemal byť útok na premiéra, lebo sa nestretol so mnou. Chcel som mu dať najavo, že jeho politická cesta by mala byť aj kultiváciou politickej kultúry na Slovensku, kde by v jednom momente mal hodiť za hlavu svoje mocenské záujmy a v rámci politickej kultúry, keď navštívi ôsme najväčšie mesto na Slovensku, tak si myslím, že aj z úcty k obyvateľom mesta by sa mal stretnúť s primátorom, pokiaľ to nie je primátor z ĽSNS. Mal by normálne prísť, porozprávať sa, spýtať sa, kde máme problémy, podať ruku a odísť. To je podľa mňa súčasťou prirodzenej politickej kultúry bez ohľadu na to, či ja alebo on sme z takej alebo onej strany.
Ak sa má hodnota politickej kultúry merať tým, koľko peňazí dáva štát tam alebo inam, tak potom to len ukazuje, že politická kultúra je na nízkej úrovni. Otvorene vám poviem, že jeden premiér krajiny by toto spraviť nemal. Bol som z toho sklamaný, pretože on mi mohol pokojne do očí povedať, viete čo, dali sme vám veľa do mesta, a ja by som mu povedal, áno, dali a ďakujem za to veľmi pekne, ale trápi ma aj toto a myslite, prosím vás, aj na tamto. Pripisujem to však už aj únave Smeru, ktorý sa chová výsostne stranícky a ktorý rozdeľuje ľudí na našich a tých iných. Zdá sa mi, že v každom z nás vidí potenciálneho nepriateľa, pokiaľ nie sme členmi Smeru alebo ho stále nechválime. Tohto sa buď Fico zbaví, alebo už je v tom taký zamorený, že už nie je schopný politickej obrody.
Akú máte za vašu sedemročnú prax ako primátor Trenčína skúsenosť s tou centrálnou vládou v Bratislave?
Vidím, ako neskutočne ťažko a zložito sa ľudia na lokálnej úrovni domáhajú vyriešenia problémov, ktoré ich trápia a ktoré by sa v podstate dali vyriešiť šmahom ruky, a trvajú hrozne dlho, lebo sú v kompetencii štátu a nie samosprávy. Tvrdím, že je príliš veľa moci na úradoch a ministerstvách, pričom je prebyrokratizovaná štátna správa a v podstate obyčajné jednoduché veci nedokážeme vyriešiť bez ťažkostí. Napríklad v centre mesta je veľký Okruhový dom armády, ktorý patrí pod ministerstvo obrany. Do veľkej divadelnej sály začalo zatekať, tak sa opravila strecha asi za 20-tisíc eur, čo trvalo skoro rok, a potom sa zistilo, že voda im zatiekla do tej sály, pričom dva roky je tá budova zavretá, pretože štát nie je schopný uskutočniť jednoduchú opravu. Vy sa neviete domôcť toho, aby to niekto vyriešil.
Ďalším príkladom je park. Až 60 % patrí železničnej spoločnosti a my ju prosíme, aby nám ho dala do našej správy, aby sme sa oň ako mesto mohli starať. Trvá to však roky, ale ľudia nechodia na ministerstvo dopravy, ale za primátorom, že ako ten park vyzerá atď. Ste zaklinený v situácii, keď sa mesiace a roky dohadujete so štátom, pokiaľ teda nepatríte do špičky politickej strany, ktorá teraz vládne.
Ja navrhujem, aby sa urobil poriadok v štáte, aby sa tí vládni predstavitelia venovali len tomu, čo nedokáže zvládnuť lokálna úroveň. Nech neriešia z 90 % aj ekonomické a hospodárske rozhodnutia, ktoré sa týkajú lokálnej úrovne, ktorá si dokáže vyriešiť problémy aj sama. V tom je ten chaos, ktorý vzniká aj pri občanovi, ktorý potom chodí a nadáva na primátora a mesto, pričom kompetencie má štát.
Vy ste konkrétne premiérovi chceli ukázať aj Štadión Pavla Demitru, ktorý potrebuje nutnú rekonštrukciu.
Trenčín je hokejové mesto. Keď som tu videl a počul tie reči, keď zomrel Pavol Demitra, ako sa bude pomáhať hokeju… A v konečnom dôsledku nie sme schopní zveľadiť ani len hokejový stánok, ktorý nesie jeho meno. O peniaze som prosil aj Slovenský zväz ľadového hokeja, aj cez rôzne kontakty pána premiéra Fica, čo by bola otázka dvoch – troch miliónov. Chcel som ho poprosiť aj z očí do očí, aby sme tu mali dôstojný hokejový štadión, za ktorý sa nemusíme hanbiť. To nie je otázka toho, že by pomáhal iba mne, pomohol by aj sám sebe a hokeju.
Dokonca sme tu mali aj súkromného investora, ktorý chcel kúpiť štadión, avšak hokejisti a aj ľudia sa toho zľakli. Ostalo to teda na krku mestu, ktoré nemá peniaze na komplexnú rekonštrukciu, takže látame, čo sa dá. Garantujem vám však, že keby som bol člen Smeru či člen predsedníctva a poslanec NR SR, tak tie peniaze vybavím. To žijeme kde? Nechcem, aby to tak bolo. Riešením je decentralizácia aj v daňovej a hospodárskej politike.
- Reklama -
