Keby chceli skutočne zabíjať, tak obetí nebudú desiatky, ale tisíce. Izraelčanom nezostávalo nič iné, vraví analytik Samson

23.5.2018 0:01

ROZHOVOR Tvrdenie, že hlavný problém na Blízkom východe je Izrael, je ľahko vyvrátiteľné. V Afganistane, Pakistane, Líbyi sú obrovské problémy s terorizmom a ľudia tam žijú pod vplyvom propagandy hlásajúcej, že Izrael je tým hlavným dôvodom. Na druhej strane je Izrael jediný faktor, ktorý stmeľuje moslimskú komunitu. Bez Izraela by táto komunita vybuchovala ešte mnohonásobne viac. Vraví analytik Ivo Samson o nedávnom dianí na Blízkom východe.

Keby chceli skutočne zabíjať, tak obetí nebudú desiatky, ale tisíce. Izraelčanom nezostávalo nič iné, vraví analytik Samson
Foto: TASR
Popis: Palestínski demonštranti hádžu kamene na izraelských vojakov počas zrážok na hranici Izraela v pásme Gazy.
Ako vnímate násilnosti, ktoré vypukli na hraniciach Gazy a Izraela? Je dôvodom iba uznanie Jeruzalema za hlavné mesto židovského štátu zo strany USA a oficiálny presun americkej ambasády z Tel Avivu do tohto mesta? 
 
Tak po prvé toto nie sú prvé násilnosti. Už tu boli dve vojny, pri ktorých sa raketami útočilo na Izrael. Posledná bola v roku 2014 a už vtedy síce platil výnos Kongresu, že ambasáda sa presúva do Jeruzalema, ale prezident USA musel každý rok udeľovať odklad výkonu tohto rozhodnutia. To nariadenie platilo už od roku 2005 a ambasádu mali presunúť do mája 2009 a aj teraz to potrvá. Toto teda nie je ten prípad. 
 
Dôvod, pre ktorý násilnosti vypukli, je, samozrejme, aj ten, že uznanie Jeruzalema berie druhá strana ako provokáciu. Druhý dôvod je ten, že Hamas, ktorý vládne v Gaze, potrebuje mŕtvych, potrebuje mučeníkov, pretože žije z medzinárodnej podpory, ktorá sa v skorumpovanom režime, či už v pásme Gazy, alebo na Západnom brehu Jordánu stráca.
 
Otcovia Palestínskej revolúcie ako Mahmud Abbás či vodcovia Hamasu si žijú pomerne dobre. V Gaze a na Západnom brehu majú luxusné fantastické domy, kde žijú pohlavári vládnucej špičky a potom je tam absolútna bieda na druhej strane. To znamená, že peniaze (z medzinárodnej pomoci) nie sú rovnomerne distribuované. Vzhľadom na to, že v samotnom arabskom, a teda najmä islamskom svete prebiehajú násilnosti. V Iráne, keď sa pred pár mesiacmi demonštrovalo, tak študenti vyšli do ulíc s otázkou, prečo sa tamojšie úrady starajú o Palestínčanov, a nie o miestnych ľudí. 
 
Aby som to zhrnul, tak Hamas potrebuje nutne mŕtvych, či už to sú desiatky alebo stovky, aby mohol potom tlačiť na medzinárodné spoločenstvo s argumentom, že Palestínčania sú vlastne obeť. Jeruzalem bol teda skôr zámienkou, ale aj bez toho by k násilnostiam skôr či neskôr došlo, pretože Gaza je ohradená a izolovaná práve preto, že vedenie Hamasu vyzýva na zabíjanie židov všade na svete, či už ide o mužov, ženy, mladých alebo starých.
 
Preto tento komplikovaný a sofistikovaný plot medzi Izraelom a Gazou existuje. Keby tam Hamas nevládol, tak by nebol potrebný ani plot, ani násilnosti. Izrael totiž nemá s Gazou územné problémy, tie má so Západným brehom a ako vieme, tak Gaza a Západný breh sú dve oddelené entity a drvivá väčšina obyvateľov Gazy na Západnom brehu nikdy v živote nebola a naopak. 
 
Takže násilie by podľa vás vypuklo aj bez toho, aby presunuli ambasádu USA do Jeruzalema?
 
Áno, k násilnostiam by podľa mňa došlo tak či tak, ale Jeruzalem bol vítaným podnetom, aby sa poukázalo na to, s čím už palestínska samospráva nerátala, pretože za ňu vždy všetko vyriešili medzinárodné organizácie. Teraz je to z ich pohľadu nôž do chrbta. Prostredník, ktorý bol údajne neutrálny, sa zrazu postavil na stranu Izraela. 
 
Čo si myslíte o predvolávaní izraelských veľvyslancov jednotlivými krajinami, ktorým sa nepáči reakcia Izraela? Bola skutočne až taká tvrdá, že treba predvolávať veľvyslancov? 
 
Nebola až taká tvrdá, ale je veľmi populárna v rozvojovom svete, v nezápadnom svete, ale aj v časti západného sveta. Ani EÚ nepatrí práve k priaznivcom Izraela vo väčšine svojich členských štátov. Všetci však mohli vidieť videá, kde bolo evidentné, že demonštranti používajú zbrane, minirogalá (kites), kamene, zápalné fľaše a snažia sa dostať do Izraela, teda na územie, ktoré je suverénne podľa hraníc z roku 1967.
 
Keby Izrael v tomto rezignoval a vpustil týchto ľudí, ktorí žiadajú návrat na územie, kde nikdy nežili, tak by ani nemusel existovať. Ale povinnosťou každého štátu je chrániť svoje hranice a obyvateľov, najmä, keď druhá strana sľubuje, že príde vraždiť a zabije každého žida nielen tam, ale aj všade inde.
 
Izraelčanom naozaj nezostávalo nič iné, len sa brániť. Keby chceli skutočne zabíjať, tak obetí nebudú desiatky, ale tisíce. To by nebol problém, takže je to gesto, lebo každý vie, že celý svet, najmä OSN, sympatizuje s Palestínčanmi ako so skutočnými či domnelými obeťami. Je to gesto, ale každý môže na vlastné oči vidieť, ako to vyzerá, a každý si musí uvedomiť, že suverénny štát má právo brániť svoju teritoriálnu integritu. Izrael to robí proti tým, ktorí sa snažia dostať za jeho hranice násilným spôsobom. 
 
Tí ľudia to robia napriek tomu, že ich varujú, aby nechodili do vzdialenosti 500 metrov od hraničného plotu a posielajú deti. Už keď Mahmúd Abbás, skorumpovaný politik, ktorý odsudzuje izraelskú agresiu, vyzýva Hamas, aby neposielal deti do prvej línie a nehnal ich k tomuto plotu, tak to svedčí o tom, že je to iba verejné, že deti Palestínčanov k plotu posielajú naschvál.
 
Vzhľadom na taktiku zapaľovania pneumatík, ktorú používajú, je ťažké rozoznať, či ten chlapec má 14 alebo 18. Toto je problém, ktorý je tragický, ale tých ľudí varovali. Nad Gazou sa rozhadzujú letáky v arabčine, ktoré varujú ľudí, aby sa ilegálne nepribližovali k izraelským hraniciam. Môžu demonštrovať, to je v poriadku, ale mierovým spôsobom. Na to majú koniec koncov množstvo medzinárodných organizácií, ktoré bez výnimky podporujú palestínskych Arabov a nesúhlasia s Izraelom. Najmä Liga arabských štátov považuje za okupované územie celú Palestínu. To znamená Západný breh Joradánu, Gazu i samotný Izrael. 
 
Nemá ale aj Izrael dostatok spojencov vo svete vrátane Spojených štátov? 
 
Izrael potrebuje spojencov a predovšetkým USA. Prezident Trump musel jednoducho reagovať na výsledky volieb, pretože americkí protestanti, nech už pochádzajú z akéhokoľvek prostredia, tvoria štvrtinu obyvateľstva a väčšina z nich volila práve Trumpa. Samozrejme, títo ľudia si volia svojich kongresmanov a Trump nechce skončiť ako Obama, ktorý bol jedným z najviac protiizraelských politikov, ktorí v Bielom dome sídlili spoločne s Eisenhoverom, Nixonom a Georgeom Bushom starším.
 
Keď Obama podnikal nejaké kroky proti Izraelu, nemohol urobiť židovskému štátu až také veľké škody, pretože ho okamžite varovali desiatky demokratických kongresmanov, ktorí varovali pred krokmi proti Izraelu. Demokratická strana v USA je stranou, ktorú tradične volí drvivá väčšina amerických židov, pretože je to strana menším vrátane tej židovskej. Tu je teda prezident viazaný sľubom voličom, ale súčasne je pod tlakom kongresmanov. Nemôže si dovoliť stratiť väčšinu spojencov v Kongrese. 
 
Ivo Samson Zdroj: archív Iva Samsona
 
Keď hovoríte o spojencoch, nie je trochu zvláštne, že sa rozhodnutie o presune ambasády do Izraela odkladalo aj počas vlády proizraelských prezidentov, ako boli Clinton alebo Bush mladší? Prečo k tomu došlo až za Trumpa? 
 
Trump je prezident, ktorý nemá skúsenosti so zahraničnou politkou. Má určité obchodnícke zásady. Tak to je a inak to byť nemôže, a raz k tomu muselo dôjsť. Trumpovi ale muselo byť jasné, že to vyvolá búrku nevôle v islamskom svete. Nakoniec tá búrka nebola až taká krvavá a masívna, ako sa dalo očakávať. Keď teda odrátam pásmo Gazy a tieto tragické udalosti, pri ktorých prišla o život vyše stovka ľudí. Trump to urobil, pretože je to prezident, ktorý v zahraničnej politike skúsenosti nemá a je v tomto smere závislý od svojich poradcov, ktorých mení ako ponožky.
 
Akonáhle má v OSN "svoju ženu" ako reprezentantku a poradcu Johna Boltona, ktorý sa neskrýva so svojím prosionistickým programom, tak Trump na to pristúpil aj za cenu rizika, že bude mať problémy. Navyše nemá problémy s celým arabským svetom, pretože taká Saudská Arábia, Katar, Bahrajn, to sú krajiny, ktoré podporujú skôr USA a tam ide už skôr o sunnitsko-šiítsky spor, ktorý sa týka aj Sýrie. Tá má svoje vlastné problémy. Irán sa asi tak ľahko neodváži zaútočiť, ale Izrael je v kliešťach a musí sa spoliehať na pomoc veľkého brata za Atlantikom. 
 
Je to tak trochu aj dôvod, pre ktorý sa Izrael v uplynulých rokoch zbližuje so Saudskou Arábiou? Je tým dôvodom Irán? 
 
Izrael je s výnimkou Libanonu obklopený sunnitskými krajinami. Južný Libanon ovládaný Hizballáhom, je šiítsky. Táto prastará nenávisť, aká existuje medzi šiítmi a sunnitmi, sa na svete len ťažko nájde. Aj vo vybičovaných časoch mečiarizmu bolo štvanie medzi Slovákmi a maďarskou menšinou nič v porovnaní s tým, aké historické, dokonca vieroučné, geopolitické a strategické pnutie existujú medzi šiítmi a sunnitmi.
 
V arabskom svete teraz prebieha boj, keďže Egypt ustúpil z vedúcej pozície a došlo opäť k návratu autoritarizmu. Boj o vodcovstvo v islamskom svete, na takzvanom veľkom Blízkom východe je medzi Saudskou Arábiou a Iránom. Z tohto dôvodu Suadská Arábia podporuje americké kroky v regióne. Bez Saudskej Arábie by sa Trump k tomuto kroku zrejme nikdy v Izraeli neodhodlal. 
 
V Sýrii sa kedysi hovorilo ešte niekoľko rokov po začiatku konfliktu o takzvanej umiernenej opozícii proti prezidentovi Asadovi. Existuje v Sýrii rozvrátenej konfliktom ešte niečo také a je tu nádej na skoré ukončenie konfliktu? 
 
Umiernená opozícia v Sýrii bola vždy určitá metafora, pretože akonáhle by zvíťazila táto umiernená opozícia, ktorá sa opierala najmä o USA a protiasadovské prúdy, tak nikto nevie, čo by sa z tejto opozície stalo, akonáhle by získala moc.
 
Pre Izrael by to zrejme nebola nijaká výhra. Preto Izrael zastáva pozíciu, aj keď nie otvorene, že je dobre, že sa moslimovia bijú medzi sebou, pretože nikto nevie, čo by sa stalo, keby takzvaná umiernená opozícia zvíťazila. Je to totiž mozaika rôznych skupín, z ktorých by sa mohli vyprofilovať radikálne smery a podprúdy. To znamená pre Izrael a Spojené štáty, a najmä pre USA, ktoré stále podporujú túto protiasadovskú opozíciu, to bolo, povedzme, veľmi odvážne, pretože výsledok nikto nevedel odhadnúť. 
 
Ako vnímate vypovedanie jadrovej dohody s Iránom, nebol to krok do neznáma?
 
V tomto prípade by som povedal, že Spojené štáty využili alebo zneužili výsledky práce izraelského Mosadu, ktorý získal takmer pol tony dokumentov, s ktorými premiér Netanjahu vystúpil pred celým svetom. To však nebol zrejme hlavný dôvod, pretože ten dokument bol od počiatku nejasný. Každý vedel, že Irán ani nemusí dohodu porušovať, pretože mu dávala možnosť, aby obohacoval urán. Teda, aby pod čiarou dospel k vývoju jadrových zbraní.
 
Európa a USA sú najmä ekonomickými spojencami a z tohto dôvodu to bolo rozhodnutie, ktoré bude rozdeľovať a Európa potrebuje biznis aj dobré vzťahy. Európa sa nechce zapájať do konfliktu na Blízkom východe, v ktorom by USA jednoznačne zastávali pozíciu Izraela, a to by EÚ, ktoré nemá spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politku, nebola schopná na svojich bedrách niesť a vyvolalo by to vnútroeurópske kontroverzie. Bol to krok zo strany Donalda Trumpa rovnako nečakaný, ako uznanie Jeruzalema a ako transfer ambasády z Tel Avivu do Jeruzalema. 
 
Hrozí v súvislosti s vypovedaním jadrovej dohody s Iránom ďalší, rozsiahlejší konflikt na Blízkom východe? 
 
Je v podstate empiricky ľahko vyvrátiteľné tvrdenie, že hlavným problémom na Blízkom východe je Izrael. Vidíme, že v Afganistane, Pakistane, Líbyi sú obrovské problémy s terorizmom a väčšina z ľudí tam žije pod vplyvom propagandy hlásajúcej, že Izrael je tým hlavným dôvodom. Na druhej strane je Izrael jediný faktor, ktorý stmeľuje moslimskú komunitu. Bez Izraela by táto komunita vybuchovala ešte mnohonásobne väčším spôsobom.
 
Izrael je teda na Blízkom východe vnímaný ako problém číslo jeden či už v Libanone, alebo Iráne, ktorý sa domestikuje v Sýrii či v Egypte, s ktorým Tel Avi udržiava krehký mier. Izrael môže mať problémy aj s Jordánskom, pretože je to „palestínsky štát“. Jordánsko bol prvý štát, ktorý Palestínčanov uznal ako samostatný národ. Druhý bol, mimochodom, Izrael. 
 
Spomenuli ste konflikt medzi šiítmi a sunnitmi vo vnútri samotného moslimského sveta. Kto sú jeho hlavní aktéri? 
 
Na Blízkom východe je hlavný konflikt medzi Saudskou Arábiou a Iránom. Našťastie sú tieto krajiny veľmi ďaleko od seba, ale vyvíjajú veľmi veľké úsilie, aby zdokonalili svoj zbrojný arzernál. A vieme, že mnoho arabských krajín má takzvane zmrazený jadrový program. Má ho napríklad aj Egypt či Saudská Arábia. Ak by sa Irán dostal k jadrovej zbrani a urobil to, čo KĽDR, že by odstúpil od zmluvy o nešírení jadrových zbraní, tak by Saudská Arábia, Egypt a ďalšie krajiny už nikto, ani sto Donaldov Trumpov, nezastavilo pred rozmrazením ich jadrových programov. V priebehu veľmi krátkeho času by sme tak mohli mať o niekoľko jadrových mocností viac a to by asi bezpečnosti sveta a najmä Európy, ktorá je pomerne blízko, nepomohlo. 
 
Už ste to tak trochu naznačili. Nie je Izrael tak trochu brzdou toho, aby na Blízkom východe naplno vypukol  konflikt medzi šiítmi a sunnitmi?
 
Povedal som, že Izrael sa považuje za hlavnú príčinu problémov na Blízkom východe, pretože takto od detstva vychovávajú moslimov v regióne. Konflikt medzi sunnitmi a šiítmi vlastne prebieha. Týka sa Sýrie, Jemenu a o tom istom môže byť aj Irán a opäť aj Libanon, ale práve existencia Izraela tento konflikt brzdí, pretože hlavným nepriateľom je židovský štát.
 
Akonáhle by neexistoval alebo bol porazený, čo by som mu neželal, pretože to by boli bitúnky, tak ten konflikt by sa rozhorel naplno. A ten, kto sa aspoň trošku ako laik zaoberá históriou islamu, vie, aké historické nenávisti existujú medzi šiítmi a sunnitmi, pričom nikto nevie, koľko je šiítskeho obyvateľstva. Hovorí sa o 12 percentách v celom islamskom svete.
 
Lenže Indonézia, čo je štvrť miliardy ľudí, je z tohto bokom a ostatné krajiny majú početné šiítske menšiny, aj keď ich presne neuvádzajú. Okrem Iránu a Iraku máme už len dva čisto šiítske štáty, a to je Bahrajn a Azerbajdžan, ale ten je pod ruským vplyvom, takže sa nebude angažovať do nejakého šiítsko-sunnitského konfliktu už aj preto, že je to do veľkej miery sekulárny štát.
 
Šiítizmus však existuje, je etablovaný a má hlboké zázemie aj v sunnitských krajinách, len nikto nevie, koľko ľudí ho vyznáva. Až v Jemene to vyplávalo na povrch v plnej sile. Tento konflikt pripomína bratovražedné boje medzi protestantmi a katolíkmi v Európe. Toto tu hrozí a v podstate to už aj vyplávalo na povrch.
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Tomáš Pilz
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Zemetrasenie v SaS ho katapultovalo do funkcií: Všetko zlé je na niečo dobré, tvrdí v rozhovore liberál Klus

12:03 Zemetrasenie v SaS ho katapultovalo do funkcií: Všetko zlé je na niečo dobré, tvrdí v rozhovore liberál Klus

ROZHOVOR Nemám s nimi problém, pozdravíme sa, hovorí novozvolený podpredseda parlamentu Martin Klus …