Katastrofálna politika USA, triumfálny nástup Ruska. Turecko sa už dávno nespráva ako člen NATO. Expert Šándor sa obáva rozšírenia vojny a hovorí o svetovej skaze

20. 10. 2019 0:00

ROZHOVOR „Nemáme žiadnu istotu, čo a kto udrží Erdogana na uzde, aby vo svojej obsesii proti Kurdom nezašiel príliš ďaleko,“ tvrdí bývalý šéf Vojenskej spravodajskej služby ČR a bezpečnostný analytik Andor Šándor. Podľa neho môže za triumfálny návrat Ruska na medzinárodnú scénu katastrofálna politika Spojených štátov na Blízkom východe a v Sýrii obzvlášť. A Rusi to využívajú. V rozhovore pre Parlamentné listy tiež povedal, že sýrski Kurdi v podstate nemajú inú možnosť ako dohodu s Baššárom Asadom a Ruskom, do čoho ich vohnalo práve počínanie Spojených štátov. A varoval, aby sa konflikt nerozšíril z limitovaného pásma 30 kilometrov.

Katastrofálna politika USA, triumfálny nástup Ruska. Turecko sa už dávno nespráva ako člen NATO. Expert Šándor sa obáva rozšírenia vojny a hovorí o svetovej skaze
Foto: David Daniel
Popis: Andor Šándor

Turecko sa rozhodlo vojensky zasiahnuť v Sýrii s tvrdením vytvorenia zóny pre migrantov. Spojené štáty na čele s Donaldom Trumpom proti tomu protestujú. Čo rozhodnutie Turecka vypovedá o tureckej politike? A čo povedať k obvineniam, že Spojené štáty Kurdov v podstate zradili?

Povedal by som, že turecká politika voči Blízkemu a Strednému východu a predovšetkým voči Sýrii je dlhodobo jasná s tým, že v sebe odráža najväčší problém, ktorý Turecko na Blízkom východe má. A to je obsesia z Kurdov.

Obavy z akejkoľvek emancipácie akejkoľvek časti Kurdov, predovšetkým v tomto prípade sýrskej, čo by ovplyvnilo 18-percentnú kurdskú menšinu na území Turecka, s ktorou má Turecko dlhoročné problémy a na ktorej konci je štyridsaťtisíc mŕtvych Kurdov, ktorých Turecko jednoznačne šmahom označuje za teroristov a likviduje ich ľubovoľne bez toho, aby sa nad tým medzinárodné spoločenstvo akokoľvek pozastavovalo.

To, že sa Turecko chce vojensky angažovať na území nezávislého štátu, Sýrie – a je zvláštne, že na to nehľadá ani žiadnu rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN –, je len ďalším pokračovaním rozbíjania už nie takej veľmi funkčnej, ale ešte stále nejakej politiky OSN a rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a podobne. Je to podľa mňa pokračovanie porušovania medzinárodných pravidiel.

Zároveň je to ďalší dôkaz, že Ankara sa už dávno nespráva ako členská krajina Severoatlantickej aliancie, má dnes oveľa bližšie do Teheránu a do Rijádu ako napríklad do Berlína či Paríža.

Turci nikdy nemali skutočný záujem bojovať proti Islamskému štátu, ktorý bojom v Sýrii so sýrskymi Kurdmi aktívne znižoval turecké bezpečnostné obavy z ich možnej emancipácie.

Turecko má natoľko veľkú armádu, druhú najväčšiu v Aliancii, že keby chcelo, tak by Islamský štát rozdrvilo. Ale ono nechcelo, hoci rétoriku malo opačnú.

Turecko sa správa, ako je zvykom na Blízkom východe, podľa porekadla – nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ. Myslím, že si Turecko v regióne v zásade chce robiť svoju politiku bez ohľadu na iných. Riešenie konfliktu v Sýrii trochu konzultuje s Iránom, oveľa viac s Ruskom.

Od Spojených štátov si dokázalo svojou razantnou politikou, ktorá sa Donaldovi Trumpovi zrejme hodí, dohodnúť ústupok, že Spojené štáty hodia sýrskych Kurdov cez palubu alebo, ako sa dnes hovorí, Spojené štáty ich hodia pod autobus a dajú mu voľnú ruku, aby vytvorilo 30 kilometrov široké bezpečnostné pásmo, do ktorého by okrem iného začalo vracať sýrskych utečencov, ktorých má na svojom území viac ako tri milióny.

Donald Trump

Donald Trump  Zdroj: TASR

Donald Trump potom, vystavený domácemu tlaku za zradu svojich najväčších spojencov, vyslovil svoje silácke: absolútne zničím tureckú ekonomiku, pokiaľ to Turci preženú. Čo znamená preženú, je však veľmi nejasné a vágne varovanie.

Ale iste tým myslel, že sa nesmie ich vojenská akcia dotknúť amerických vojakov. Či je to v súvislosti s fanfárou definitívneho stiahnutia americkej armády zo Sýrie, neviem.

Ale dalo by sa to očakávať, pretože Donald Trump napriek všetkým svojim snahám, ktoré zatiaľ neviedli k úspechu, chce mať aspoň jeden zahraničný úspech či príklad do volieb, ktoré sa začnú budúci rok.

A to: priviedol som našich chlapcov zo Sýrie tak, ako som sľuboval v predvolebnej kampani. Hoci je americký kontingent dnes v Sýrii malý.

Chcel by som povedať ešte jednu vec. Katastrofálna politika Spojených štátov na Blízkom východe a v Sýrii obzvlášť, bohužiaľ, umožnila triumfálny návrat Ruska na medzinárodnú scénu a spôsobila ďalšie prehlbovanie problémov na Blízkom východe.

Dala príležitosť Rusom sa opäť etablovať v tomto problematickom regióne. Výrazne napomohla Rusom udržať si svoje dve základne v Sýrii – Tartus a Latakiu. A umožnila Rusku vyskúšať si v praxi mnoho nových zbraní.

A, samozrejme, vyskúšanie nových zbraní v bojoch umožnilo Rusku zvýšiť ich obchodný potenciál a potenciálni zákazníci tak, ako to vždy chcú, videli, že zbrane prešli bojovým krstom a že sa osvedčili.

Politika Spojených štátov voči Blízkemu východu je čím ďalej, tým horšia a zostáva otázkou, k čomu to skutočne povedie. Podľa mňa, a toho sa bojím dosť, povedie k ďalšiemu chaosu a problémom v oblasti.

Sýrski Kurdi sa spoja podľa posledných udalostí s Baššárom Asadom. Dalo sa to očakávať?

Politika Spojených štátov na Blízkom východe, a predovšetkým pokiaľ ide o Sýriu, je opäť ťahaním aktérov do náručia tých, s ktorými by za normálnej situácie nespolupracovali.

Videli sme to pri – ako už som raz povedal – triumfálnom návrate na zahraničnú politickú scénu Ruskej federácie, pokiaľ ide o spojenie s Baššárom Asadom.

A teraz to vidíme tiež, pretože s nikým iným spolupracovať nemôžu, takže budú rokovať s vládou Baššára Asada. Síce to nebude spojenectvo z lásky, ale spojenectvo pragmatické, pretože im nikto iný nezostane.

Bašár Asad

Baššár Asad  Zdroj: TASR

Na rozhovory ešte môžu prizvať Rusko a celá tá devastačná politika Spojených štátov na Blízkom východe, predovšetkým v Sýrii, bude dokonaná. Ja si myslím, že dnes vôbec nevidíme a nevieme, kde je tá hranica tureckej angažovanosti, keď – keď to preženiete, ako hovorí Donald Trump, zničíme vás.

Ale kto povie, čo je prehnané zo strany Turecka? A kde je reakcia Damasku a podobne?

Na doplnenie celého chaosu by som ešte pridal jednu vec a to je návšteva Jensa Stoltenberga (generálny tajomník Severoatlantickej aliancie – pozn. red.) v Turecku, kde hovoril s ministrom zahraničných vecí.

Ja chápem, že je to vec diplomacie. Ale ako môže mať generálny tajomník Severoatlantickej aliancie pochopenie pre bezpečnostné záujmy a ich dosiahnutie na strane Turecka, keď je to v príkrom rozpore s Washingtonskou zmluvou a článkom číslo 1, ktorý zaväzuje všetky krajiny riešiť sporné problémy mierovými prostriedkami?

Je evidentné, že Turecko sa nespráva ako členský štát Severoatlantickej aliancie, ale má pochopenie niektorých politikov Severoatlantickej aliancie, hoci musíme podotknúť, že Francúzsko a Nemecko celkom unisono zakázali predaj zbraní do Turecka a vyzvali Turecko na ukončenie celej agresie.

Otázka je, či si z toho Turecko niečo robí.

Aký vývoj očakávate ďalej? Ako ste sám povedali, Kurdom nezostáva nič iné ako dohoda s Asadom.

Podľa môjho názoru má situácia potenciál, aby nešlo len o limitovaný konflikt v 30-kilometrovom pásme v severnej Sýrii. Spojenectvo zo strany Asada ukazuje, že tým bude brnkať na nervy medzinárodnému spoločenstvu.

Existuje nebezpečenstvo, aby to nevyvolalo veľkú vojnu, pretože koniec koncov keď už nič iné, tak je to agresia jedného členského štátu Severoatlantickej aliancie na území iného zvrchovaného štátu – hoci donedávna ešte v hlbokej občianskej vojne.

A Sýria chce evidentne brániť svoje územie a možnosťou toho, že vznikne väčší konflikt, môže práve brnkať na nervy medzinárodnému spoločenstvu.

Toto spojenectvo – a neviem, do akej miery je Sýria pripravená sa rozohnať – môže konflikt rozšíriť z 30-kilometrového pásma. Nemáme žiadnu istotu, čo a kto udrží Erdogana na uzde, aby vo svojej obsesii proti Kurdom nezašiel príliš ďaleko.

Pred dvoma mesiacmi zanikla rusko-americká Zmluva o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu, ktorá zakazovala obom stranám zaradiť do arzenálu rakety odpaľované zo zeme s doletom 500 až 5 500 kilometrov. Skončila sa po 32 rokoch. V podstate po pár dňoch po ukončení zmluvy už obe strany stihli uskutočniť raketové testy. Je v ohrození bezpečnosť celého sveta, ako sa okolo tejto témy diskutuje?

Som presvedčený, že k zrušeniu zmluvy dôjsť nemalo. Registroval som obviňovanie Ruska z porušovania zmluvy, ale ja dnes už nemám žiadne možnosti si overiť, či to Rusko skutočne robilo, takže nechcem a priori hovoriť, že podozrenia boli oprávnené či neboli.

Ale myslím si, že vec stála za nejakú snahu rokovať, pretože možnosť takúto zmluvu obnoviť a prípadne do nej začleniť ešte ďalšie štáty, ako je Čína a podobne, bude podstatne zložitejšia, než keby k tým rokovaniam došlo. A to je fakt.

Či bola snaha rokovania realizovať, si nie som úplne istý, ale všetko, bohužiaľ, zapadá do obdobia, v ktorom bol manévrovací priestor Donalda Trumpa voči Rusku výrazne limitovaný mnohokrát až hysterickým Kongresom, zbláznenými americkými médiami a dozvukmi Muellerovej vyšetrovacej komisie.

To, že by sa tým bezpečnosť zhoršila nejako dramaticky, si nemyslím, pretože časť týchto striel tu bola aj tak už dávno, takže nevidím žiadny dôkaz, že by došlo k okamžitému nárastu rozmiestnenia týchto zbraní, a tým zhoršeniu bezpečnostnej situácie. Verím, že na oboch stranách bude stále panovať zdržanlivosť a snaha celú záležitosť neeskalovať.

Aspoň v tej súvislosti nevidím žiadne nutné politické tlaky či nejaké konotácie zhoršenej bezpečnostnej situácie.

Ruský prezident Vladimir Putin poslal list svetovým politikom vrátane predstaviteľov členských štátov Severoatlantickej aliancie. V ňom navrhol moratórium na rozmiestnenie rakiet stredného a kratšieho dosahu v Európe. V európskych metropolách však podľa denníka Kommersant záväzok nevzbudil žiadne nadšenie, pretože Moskva podľa NATO už také rakety na svojom území má. Mala výzva nejaký zmysel? O čom to okrem jasnej nedôvery svedčí?

Západné krajiny sa domnievajú – po vzore predovšetkým Spojených štátov –, že tento typ rakiet už má Rusko rozmiestnené napríklad v Kaliningrade. Je otázka, či majú dostrel viac ako 500 km alebo, ako tvrdia Rusi, iba 490 kilometrov. Neviem posúdiť, či to tak je.

Nedôvera vo vzťahu k Rusku je dlhodobá, do akej miery je oprávnená, na to sú, samozrejme, rozdielne názory na oboch stranách. Niekto vidí v Rusku všetko zlé, niekto vidí v Rusku všetko dobré.

Ja by som bol v tomto predsa len trochu opatrný. Snažil by som sa vidieť ruskú politiku, ruskú reakciu na politiku Západu ako agresívne obrannú, v rámci ktorej a voči rozširovaniu Severoatlantickej aliancie môže Rusko siahať po opatreniach, o ktorých sa bude domnievať, že pomôžu čeliť tomu, čo Rusko vníma ako svoje najväčšie ohrozenie, čo je Severoatlantická aliancia.

Samozrejme, musí sa vkrádať pálčivá otázka pre nás a pre krajiny Severoatlantickej aliancie: ako to, že sme takmer tridsať rokov po rozpade Sovietskeho zväzu nepresvedčili Ruskú federáciu, že nie sme ich nepriatelia?

Jednoduché odpovede typu, že Kremeľ vždy potrebuje nejakého vonkajšieho nepriateľa, považujem za veľmi lacné a rýchle. Treba sa vrátiť k obdobiu – a v tomto týždni sme si ho pripomenuli – zjednotenia Nemecka.

Vtedy Sovietsky zväz ako jeden z víťazov druhej svetovej vojny a signatár Postupimskej dohody musel súhlasiť so zjednotením Nemecka a v rámci toho dostal Gorbačov uistenie nielen od nemeckého kancelára Kohla, ale aj Spojených štátov, že vojak Severoatlantickej aliancie nebude ani na území bývalej NDR.

Dnes je Severoatlantická aliancia až na hraniciach s Ruskom a Rusko to evidentne vidí ako svoje ohrozenie. Je teda otázkou, či rozširovanie Severoatlantickej aliancie nebolo porušením slova, ktoré Sovietsky zväz dostal.

A či to nebolo príliš flagrantné prehliadanie ruských bezpečnostných záujmov a či to bol krok, ktorý skutočne viedol k zvýšeniu bezpečnosti v Európe. Nechám na každom čitateľovi, aby sa pokúsil na túto otázku odpovedať sám.

Vladimir Putin

Vladimir Putin  Zdroj: TASR

V Českej republike otvorene podporilo aj vyjadrením na Facebooku spomínanú iniciatívu Putina hnutie SPD. „Jadrový konflikt medzi veľmocami by sme najviac odniesli my v strednej Európe.“ A nasledovala reakcia dokonca od dôstojníka Generálneho štábu Armády ČR, čo je pomerne neobvyklé. „Zdieľam, pretože by si človek myslel, že kolaborantstva s autoritármi už si táto krajina zažila diabolsky dosť.“ Otakar Foltýn verí, že sa týmto SPD zdiskredituje. Je podpora Putinovej výzvy prejavom kolaborácie a poklonkovania Rusku?

Chcel by som vyzvať, aby sme v rámci dialógu – pokiaľ sa považujeme za demokratov – vynechali slová kolaborant, zradca, agent, troll, elf a ďalšie hrozné prezývky, ktoré sa preháňajú verejným priestorom, vrátane pravdoláskarov, havloidov, pražskej kaviarne.

Aby sme reagovali vecne a aby sme debatu držali v medziach slušnosti. Pre niektorých protagonistov, a to aj na stránkach týchto listov, to bude evidentne veľmi ťažké.


Nemyslím si, že raketo-jadrový konflikt medzi Spojenými štátmi a Ruskom by odniesla na prvom mieste najviac stredná Európa. Ciele by boli primárne v Rusku a v Spojených štátoch.

Neverím, že by pri raketo-jadrovom útoku na Rusko reagovala ruská strana úderom na Prahu. To je podľa mňa úplne scestné. Samozrejme, druhotne by pre šírenie rádioaktivity a ďalších dosahov došlo k vážnemu ohrozeniu našej krajiny.

Spomeňme haváriu černobyľskej elektrárne, ktorej dosahy boli vážne cítiť aj v Československu.

Samozrejme, záležalo by na rozsahu útoku, ale primárnymi cieľmi by boli hlavné mestské aglomerácie a vojenské základne a iné dôležité objekty na oboch stranách Atlantiku. Stredná Európa by to odniesla druhotne, o tom niet pochýb.

Utešovať sa teda, že by nás raketo-jadrový konflikt medzi Ruskom a Spojenými štátmi nezasiahol, by bol podľa mňa veľký omyl. Všeobecne je viac ako jasné, že neobmedzený konflikt by bol skazou pre celý svet.

Hnutie SPD na čele s Tomiom Okamurom chce, aby Česko rozvíjalo vlastnú bezpečnostnú politiku, bez ohľadu na členstvo krajiny v NATO. „Hnutie SPD tiež žiada vznik vlastnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky ČR. V súčasnosti fakticky neexistuje a sme plne v rukách globalistov EÚ a USA,“ píše sa vo vyhlásení SPD. Čo vy na to?

Vezmime si to takto. Sme členskou krajinou Severoatlantickej aliancie, vstúpili sme do nej po veľkom úsilí a po prianiach aj mnohých generácií minimálne po roku 1968 a neviem si predstaviť, že v rámci Severoatlantickej aliancie budeme mať inú bezpečnostnú a obrannú politiku, ako má Severoatlantická aliancia.

Pokiaľ ide o Európsku úniu, ktorá sa vystatuje tým, že má spoločnú zahraničnú bezpečnostnú a obrannú politiku – ja podotýkam, že ju má len na papieri, nie v praxi –, tak naša vlastná bezpečnostná politika alebo obrana by v tom veľkom nedostatku až tak nevyčnievala.

Ospravedlňujem sa za účelovú nadsádzku. Naším cieľom by malo byť, pokiaľ sa k nejakým spoločným hodnotám v rámci Európy hlásime, aby sme nebudovali niečo osobitné.

To, že by sme mali v rámci nášho postavenia v Európe a sledovania životných záujmov udržiavať dobré vzťahy jednak so Západom a jednak s Východom, je možno to, čo malo SPD na mysli, ale nechcem im nič podsúvať, nie som ich člen ani vysvetľovač politiky, ale myslím, že toto by sme mali rozhodne sledovať a presadzovať pokiaľ možno v maximálnej zhode celého politického spektra.

Čo si myslím, a to z ich vyjadrenia nie je zrejmé, že by sme nemali budovať Armádu Českej republiky len ako súčasť Severoatlantickej aliancie, ale ako atribút nezávislosti a zvrchovanosti Českej republiky.

Aby sme budovali armádu nielen ako voľnú množinu expedičných súčastí, ktoré budeme pričleňovať – tú jednu brigádu nemeckej divízii, tú druhú poľskej, ale aby sme o nej začali uvažovať ako o Armáde Českej republiky a aby sme ju budovali, cvičili, vyzbrojovali a plánovali, že ju budeme nasadzovať aj ako celok.

Nie to, čo sme z nej urobili – teda jednotlivé expedičné súčasti. Sme a mali by sme byť pevnou súčasťou Aliancie a Európskej únie, to neznamená, že nemáme o armáde premýšľať v duchu toho, ako som povedal.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Zuzana Koulová
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Vláda uvalí nové dane a ekonómka Šichtařová je vo vare: Ešte môžete zaviesť daň z hlavy, daň z úmrtia, daň zo vzduchu...

0:02 Vláda uvalí nové dane a ekonómka Šichtařová je vo vare: Ešte môžete zaviesť daň z hlavy, daň z úmrtia, daň zo vzduchu...

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Zastaviť dramatický nárast výdavkov by bolo ohromnou úľavou pre podnik…