Ako vnímate úlohu pápeža Františka okolo synody, ktorá sa týkala postavenia rodiny v dnešnej spoločnosti a svätého prijímania rozvedených, či jeho ústretovosť k aktívnym homosexuálom? A ako vnímate jeho apoštolskú exhortáciu Amoris Laetitia (Radosť lásky)? Nie je ohrozená ľahšou rozlukou manželstva a prípadným svätým prijímaním rozvedených sviatosť manželstva a sviatosť Eucharistie?
Františkovo vystupovanie v tejto úlohe, exhortácia Amoris Laetitia, a najmä jeho vyjadrenia v lietadle pri návrate z ostrova Lesbos jasne ukázali, na koho strane pápež stojí: na strane tých, ktorí požadujú, aby rozvedeným žijúcim v nelegitímnych zväzkoch bolo podávané sväté prijímanie bez toho, aby sa oni museli – tak ako doteraz – zaviazať žiť “ako brat a sestra”. Exhortáciu označil vynikajúci taliansky katolícky historik Roberto De Mattei za “katastrofu”. Plne s ním súhlasím.
Ako vnímate, že je naklonený k svätému prijímaniu luteránov prítomných na katolíckej omši?
Obávam sa, že bude ešte horšie, a to v súvislosti s blížiacim sa jubileom Lutherovho vystúpenia.
Niektorí tradiční katolíci pápeža kritizujú, že vyhľadáva falošnú popularitu tohto sveta a dáva na obdiv svoju skromnosť. Žne tak obdiv u nepriateľov cirkvi, libertánov a tak ďalej. Čo na to poviete? Trochu si vybavujem Rady skúseného diabla od Šarža Lewisa, kde diabol Tasemník radí Zmarchrobovi, aby u človeka vyvolal “pyšnosť na jeho pokoru”…
Kristus jasne povedal: „Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť.” Viac azda k tomu netreba. Ale nechcem súdiť, možno sú motívy pápeža Františka iné, do jeho duše a srdca nevidím. Tým, samozrejme, nespochybňujem svoje kategorické odmietnutie jeho línie v katolíckej cirkvi. A necítim sa povolaný posudzovať, či František je naozaj “pyšný na svoju pokoru” – ako som povedal, do jeho vnútra nevidím.
Čo hovoríte na jeho “desatoro”, kde fakticky vyzval: “Neobracajte na vieru”, aby sa katolíci nesnažiĺi svojich blížnych presvedčiť na obrátenie ku katolíckej viere? Tiež povedal: „Ideš presvedčiť druhého, aby sa stal katolíkom? O to mi nejde! Choď sa s ním stretnúť, lebo je to tvoj brat! To stačí. Choď mu pomôcť, zvyšok urobí za teba Ježiš a Duch Svätý.”
Objektívne je to alibizmus ako hrom. Aplikácia týchto pápežových slov znamená, že mám druhému len pomáhať a o viere sa s ním vôbec nebaviť. Ono je to tak pohodlnejšie, nenarobím si totiž nepriateľov a nebudem považovaný za blbca a fanatika – svoju zbabelosť schovám za Ježiša a Ducha Svätého, aby oni urobili za mňa to, čo ja som povinný vo svetle Pánovej výzvy: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium.”
Lenže to odporuje katolíckemu katechizmu, ktorý aj v pokoncilovej cirkvi stále platí. V ňom je vypočítané vedľa siedmich skutkov telesného milosrdenstva aj sedem skutkov duchovného milosrdenstva, medzi ktorými stojí na prvých miestach “učiť nevedomých, radiť pochybujúcim, napomínať hriešnikov”. Takže, ak sa mám rozhodnúť, či poslúchnem katechizmus, alebo pápeža Františka, tak volím rozhodne prvý variant, lebo to je súčasť nemennej náuky cirkvi, zatiaľ čo František sa uvedenými výrokmi od nej odchyľuje.
Médiá zverejnili, že František povedal zástupcovi Svetovej evanjelikálnej aliancie WEA: „Nemám záujem na konverziu evanjelikálov ku katolicizmu. Chcem, aby ľudia hľadali Ježiša vo svojej komunite. Je toľko doktrinálnych vecí, na ktorých sa nikdy nezhodneme. Neplytvajme na to čas. Radšej ukazujte Ježišovu lásku.” Pravdivosť tejto správy nepoprel ani pápež, ani Vatikán…
V tom prípade potom odmietnime misionára a misie a dištancujme sa od katolíckych mučeníkov z rúk protestantov, u nás napríklad od sv. Jana Sarkandera alebo od tisícov katolíckych mučeníkov husitskej éry, husitov možno totiž považovať za predchodcov protestantov.
Pápež František vyhlásil, že by privítal mimozemské formy života v náručí katolíckej cirkvi, ak by k nej boli ochotné konvertovať. Čo si o tomto myslíte?
Nebudem to komentovať, len pripomeniem, že existencia mimozemských foriem života nebola dosiaľ ani v najmenšom preukázaná.
„Jedného dňa sa so svojimi zvieratami znovu stretneme na večnosti Krista. Raj je otvorený pre všetky božie stvorenia,” uistil vraj pápež smutného chlapca, ako informovala napríklad ČT. Čo o tejto veci hovorí učenie cirkvi?
Zvieratá nemajú nesmrteľnú ľudskú dušu, to katolícka cirkev učí od prvopočiatku. Nemožno však vylúčiť, že pri poslednom súde, keď bude celý svet aj s prírodou premenený, môžu byť nejakým spôsobom oživená aj telá zvierat, aby slúžili človeku v novom živote na novej zemi. Určité náznaky sú tu patrné u svätého Pavla v 8. kapitole Listu Rimanom. Ale je to len hypotéza, ktorej cirkev nezakazuje veriť. Rozhodne však je podľa katolíckeho katechizmu vylúčená pri zvieratách nesmrteľnosť duše. To by potom muselo existovať zvieracie nebo a zvieracie peklo, čo je nezmysel, lebo zvieratá nemajú slobodnú vôľu a rozlišovaciu schopnosť toho, čo je dobré a čo zlé. Výrok pápeža je teda zmätený.
Pri pápežovom pozvaní k modlitbe za pokoj vo vatikánskych záhradách moslimský imám v jeho prítomnosti vzýval Alaha, “aby pomáhal v boji proti neveriacim”. Čo hovoríte k tejto veci?
Je to ovocie nielen Františkovo, ale celkového postoja “dialógu s inými náboženstvami”, ktorému rímskokatolícka cirkev prepadla po II. vatikánskom koncile.
Pápež František tiež povedal: „Cirkev nikdy nebola na tom tak dobre ako teraz.” Je to tak?
Má azda František na mysli neustály úbytok veriacich geometrickým radom v západoeurópskych a amerických chrámoch, ktoré sa v dôsledku toho musia predávať? Teraz čítam, že v donedávna katolíckom Bruseli sa predáva takmer tretina kostolov. Má azda na mysli ten vieroučný zmätok, keď katolík de facto nevie, čo je a čo nie je učením cirkvi? Má azda na mysli teológov, ktorí dokonca spochybňujú aj samotné zázraky Ježiša Krista? To musí pápež František vysvetliť.
V pôsobisku pápeža, v Latinskej Amerike, je zaznamenaný obrovský odlev od katolíckej cirkvi a presun veriacich k charizmatickým hnutiam. Nesie na tom zodpovednosť?
Určite áno, keď si nechal ešte ako buenosaireský arcibiskup udeliť požehnanie od charizmatického pastora, ako som videl na videu. Nebolo by však spravodlivé klásť toto za vinu iba jemu, mnoho latinskoamerických hierarchov ešte dávno predtým robilo to isté, iní zase boli v zajatí marxizmom inšpirovaní “teológiou oslobodenia”, ktorá nedokázala ľudí duchovne naplniť, preto odchádzali k charizmatickým hnutiam.
Ako všeobecne hodnotíte pápeža Františka? Je pre cirkev prínosom, alebo pohromou?
To druhé. Všetko sa ale môže zmeniť, ak sa on obráti. Za to sa denne modlím.
PhDr. Radomír Malý vyštudoval Filozofickú fakultu dnešnej Masarykovej univerzity. Potom pracoval ako historik v Umeleckohistorickom múzeu v Kroměříži, v roku 1972 bol z politických dôvodov prepustený a bol nútený pracovať mimo svoj odbor. Aktívne sa zúčastnil vydávania katolíckeho samizdatu a stal sa signatárom Charty 77. Po Nežnej revolúcii bol v Brne zástupcom šéfredaktora denníka Lidová demokracie a medzi rokmi 1993 – 1994 šéfredaktorom kresťanského týždenníka Svetlo. Od roku 1996 vyučuje na Teologickej fakulte Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach.
Radomír Malý je autorom mnohých odborných článkov a publikácií, ktoré sa týkajú predovšetkým cirkevných dejín. Svoje texty tiež publikuje na webe Inštitútu sv. Jozefa a v časopisoch Te Deum a Immaculata. Svojimi názormi je v rozpore s liberálmi a modernistami v rámci katolíckej cirkvi v SR, ktorých kritizuje z tradicionalistických pozícií. Vydal knihu Najkrvavejšia genocída minulosti a súčasnosti – Málo známe informácie o prenasledovaní kresťanov. Napísal aj knihy Cirkevné dejiny, Katolíci v tieni hákového kríža, Religiozita v dráme Českého národného obrodenia či Je dovolené brániť inkvizíciu?
