Jedny z kľúčových volieb roka sú tu. Môže zmeniť Wilders tvár Holandska? Analytik Samson nielen o kríze multikulturalizmu či imigrácii

15.3.2017 11:15

ROZHOVOR Holandsko sa dnes zobudilo do dôležitého dňa, krajinu totiž čakajú parlamentné voľby, pričom v domácich aj zahraničných médiách sa skloňujú predovšetkým dve mená – liberálny a úradujúci premiér Mark Rutte zo strany VDD, ako aj odporca islamu a šéf strany PVV Geert Wilders. Necelých 24 hodín pred otvorením volebných miestností v Holandsku sa Parlamentné listy porozprávali s bezpečnostným analytikom Ivom Samsonom, ktorý zhodnotil nielen možné šance najväčších favoritov, ale rozhovoril sa aj na tému EÚ, imigrácie či populizmu.

Jedny z kľúčových volieb roka sú tu. Môže zmeniť Wilders tvár Holandska? Analytik Samson nielen o kríze multikulturalizmu či imigrácii
Foto: TASR
Popis: Geert Wilders (v strede) prichádza v sprievode ochranky pred volebnú miestnosť

Rečou čísel, akú volebnú účasť holandských voličov dnes očakávate, respektíve predpovedáte?

Neviem presne, aká bola volebná účasť v posledných parlamentných voľbách, ale osobne sa domnievam, že keďže tieto voľby prichádzajú po takých prevratných udalostiach, ako bolo referendum o brexite, ako bola prisťahovalecká kríza alebo ako boli atentáty v Európe, tak toto všetko môže vyburcovať za normálnych okolností spiacich voličov,  aby sa dostavili k volebným urnám. Čiže tá účasť by mala byť vyššia ako pri posledných parlamentných voľbách.  Ale konkrétne neviem, aká presne bola.

A čo samotné voľby? V masmédiách sa skloňujú prakticky len mená premiéra Rutteho a odporcu islamu Wildersa, pričom ostatné strany sa od spolupráce s Wildersom dištancujú... 

Aj keď si Wilders určite pomôže, pretože Holandsko bolo veľmi dlho liberálna krajina a pustilo si dnu veľké množstvo cudzincov, čo síce vyvoláva teraz kontrareakciu, no neviem si predstaviť, že nejaká seriózna strana bude chcieť ísť s ním (Wildersom) do spolupráce.

Môže tak ísť o podobnú situáciu, ktorá pred zhruba 15 rokmi nastala vo Francúzsku, keď tie klasické strany radšej rezignovali na vytvorenie takej vlády, akú si želali, než aby išli do koalície s Le Penom – otcom Marie Le Penovej. A toto sa môže v Holandsku opakovať.

Wilders je populárny a hovorí sa, že asi aj populistický, a má myšlienky, ktoré mnohých Holanďanov oslovujú a aj sú pre nich príťažlivé. Napriek tomu si myslím, že ani Wildersov dobrý volebný výsledok nebude stačiť na to, aby Holandsko zmenilo mapu EÚ, keďže Wilders je euroskeptik a je výrazne nastavený proti moslimom, proti prisťahovalcom. Pričom toto by Holandsko asi dosť zmenilo.

Ide o malú krajinu v rámci EÚ, no je nesmierne dôležitá a ekonomicky výkonná.

Agentúra SCP prednedávnom urobila prieskum, z ktorého vzišlo, že podpora EÚ v Holandsku rastie. Aj napriek tomu však väčšina kandidujúcich strán chce presadiť reformy vo vzťahu k EÚ. Je Holandsko aktuálne menej euroskeptické, ako bolo, povedzme, pred 3 – 4 rokmi?

Domnievam sa, že snaha o reformu je niečo, čo je ľuďom istým spôsobom vrodené. To znamená, že ľudia chcú reformy. A tie prúdy alebo tie civilizácie, ktoré sa nechcú reformovať a stavajú na nejakej statike, nemôžu skrátka  vydržať. Reformy totiž pomáhajú tomu, že ľudia veria v určitú ideu a chcú ju reformovať, no nesiahajú na systém. Ak by v tomto prípade siahali na systém, tak by boli proti demokracii, proti EÚ alebo proti čomukoľvek, čo je stabilné. Toto by však petrifikovalo a potom by sa väčšina obyvateľov obrátila tak voči EÚ, ako proti systému a možno aj proti demokracii. 

Jedným  z najvypuklejších problémov Holandska je dlhodobá neochota minoritného  obyvateľstva sa integrovať, s čím následne súvisia rôzne nežiaduce vplyvy (kriminalita, drogy...). Tento problém je ľahko viditeľný a identifikovateľný aj pre nás odtiaľto zo Slovenska. Aké ďalšie problémy však trápia „krajinu tulipánov“? 

Imigrácia a kríza  multikulturalizmu je jednoznačne problém číslo 1. Tá kríza je očividná a už o nej nehovoria len akademici, profesori a analytici, ako to bolo pred pár rokmi. Už o zlyhaní multikulturalizmu hovoria aj špičkoví politici vrátane Angely Merkelovej. Nie iba Geert Wilders. Je to teda vážna kríza, s ktorou sa Holandsko brojí, a preto má Wilders koniec koncov aj také preferencie.

Ďalšie problémy a Achillove päty Holandska sú porovnateľné s problémami iných štátov. Toto všetko sa ale dá ustáť.

Čo sa týka neprispôsobivosti určitej časti občanov a spomínaného zlyhania multikulturalizmu, tak to je asi prvoradý problém, kde olej do ohňa ešte prilieva migrácia, ktorá sa má síce podľa odhadov tento rok zmenšiť, no skúsenosti z ostatných krajín ukazujú, že ľudia prichádzajúci z iného kultúrneho prostredia, de facto ani ako druhá, tretia či štvrtá generácia nemajú príliš ochotu sa integrovať.

Holandsko patrí medzi najmultikultúrnejšie štáty Európy. Zdroj: TASR

Pritom integrácia sa od nich očakáva. Nikto neočakáva asimiláciu, to by bolo rasistické. Ale integrácia sa očakáva. Oni by sa mali prispôsobiť spôsobu života, ktorý je považovaný za normálny v danej (hostiteľskej) krajine. 

Avšak keďže práve 3. až 4. generácia napr. vo Veľkej Británii je tá najradikálnejšia, tak aj to stlmenie prísunu imigrantov do Holandska nemusí znamenať, že sa časy menia k lepšiemu. Na túto strunu hrá Wilders, pričom si myslím, že súčasný premiér, respektíve oficiálne Holandsko všeobecne, sa pokúsili odobrať časť voličov Wildersovi práve tým svojím terajším konfliktom s Tureckom. Čo koniec koncov Turecko využije tiež vo svoj prospech.

Keď spomínate holandského premiéra Marka Rutteho, tak práve on po vypuknutí toho konfliktu s Tureckom ostro skritizoval nielen prezidenta Erdogana, ale aj súčasnú tureckú vládu. Môže Ruttemu tento jeho rázny krok a tvrdý postup priniesť vo voľbách viac hlasov? 

Je to veľmi pravdepodobné. Bol to zdarný pokus, aby Rutte ukázal holandskému ľudu a holandským voličom, že táto vláda je schopná riešiť takéto problémy a nie je ochotná nechať sa vydierať a odovzdať Holandsko do rúk nejakým vnútromoslimským bojom, pretože aj v rámci Európy si moslimovia vlastne vybavujú svoje účty, čo je z dlhodobého hľadiska pre danú krajinu neprijateľné.

Takže je tu určitý konkurenčný boj a bolo to konkurenčné gesto voči Wildersovi. Či sa to ale Ruttemu na tej štandardnej holandskej politickej scéne oplatí, to sa ukáže. Osobne sa však  domnievam, že mu to trošku pomôže.

Nielen vy, ale prakticky každý súhlasí s tvrdením, že Geert Wilders aj napriek tomu, že by vyhral voľby, nemá šancu zostaviť koalíciu. Ak by sme sa ale na to pozreli v širšom  kontexte, mohol by dnešný Wildersov vysoký volebný zisk byť povzbudením pre ďalších politikov, ktorí razia podobnú rétoriku ako líder PVV? Skrátka, že by vyslal akýsi signál alebo symbolický odkaz,  že v nastolenom trende a rétorike naprieč Európou sa oplatí pokračovať?

Toto je nebezpečenstvo pre tých, ktorí sa toho boja. Ale jeho víťazstvo by jednoznačne podporilo celý tento xenofóbny prúd, ktorý je protiislamský aj protiprisťahovalecký. Či je to AfD v Nemecku, Le Penová vo Francúzsku, alebo práve Wilders v Holandsku.

Toto všetko podporí práve tých, ktorí zistia, že majú obrovskú podporu v takýchto štátoch. A myslím, že by sa to mohlo odraziť aj v Slovenskej republike.

U nás sme zvyknutí, že voľby sa konajú vo víkendový deň, zväčša v sobotu. V Holandsku sa však parlamentné voľby uskutočňujú v stredu, čo je klasický pracovný deň. Je pracovný deň ako termín volieb v zahraničí štandard alebo ide aj v tomto prípade o výnimku?

Nie je to štandard. Tieto krajiny majú záujem, aby bola účasť voličov čo najvyššia, hoci to nie je automaticky vizitkou demokracie. Dátum a termín volieb sa odráža od zvykov daných krajín. V USA to je tiež vždy konkrétny deň počas pracovného týždňa.

Zväčša sa krajiny EÚ dohodnú, že najlepšie je uskutočniť tento volebný akt cez víkend, keď sú ľudia doma. Ak nie je práve leto,  keď sú ľudia na dovolenkách. Vtedy to môže byť tiež problém. Takže to ale tiež nie je pravidlo, že by to malo byť iba cez víkendy.

Lebo zaváži aj fakt, že cez víkend idú ľudia často mimo svojho bydliska a venujú sa iným aktivitám. Je to skrátka dvojsečná zbraň.

Bezpečnostný analytik Ivo Samson. Zdroj: Facebook, Fľuska

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: mr
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Alibizmus, ježkovia a veveričky... Chmelár tvrdo nielen o Kiskovej strane

7:00 Alibizmus, ježkovia a veveričky... Chmelár tvrdo nielen o Kiskovej strane

ROZHOVOR Sme alternatívou voči neokonzervatívnej i neoliberálnej politike, hovorí o pripravovanej st…