Jasná reč českého europoslanca: Sme súčasťou Západu. Akékoľvek posilňovanie Ruska nie je v našom záujme. A pokiaľ ide o toho „mierotvorcu“ Asada...

18.10.2016 5:30

ROZHOVOR „Znepokojuje ma obrovský rast role Iránu na Strednom a Blízkom východe. V Sýrii regulárne bojuje veľký počet iránskych jednotiek na strane Asada,“ analyzuje súčasnú situáciu v moslimskom svete jeden z veľmi skúsených českých europoslancov Jan Zahradil. A dodáva: „Západ urobil ďalšiu chybu tým, že sa dohodol s Iránom na jadrovom programe, tým mu len poskytol čas. Ak sa Irán stane regionálnym hegemónom, máme tu veľký problém.“

Jasná reč českého europoslanca: Sme súčasťou Západu. Akékoľvek posilňovanie Ruska nie je v našom záujme. A pokiaľ ide o toho „mierotvorcu“ Asada...
Foto: Jan Štěpán
Popis: Český europoslanec Jan Zahradil na kongrese ODS

Vojna v Sýrii sa nebezpečne vyhrotila ako v časoch studenej vojny, keď na jednej strane, ako napríklad vo Vietname, bojujú Rusi a na druhej Američania. Neobávate sa, že by sa v tomto konflikte, v ktorom ide o získanie vplyvu na Strednom východe, mohli do seba nakoniec pustiť aj USA s Ruskom, a to napríklad vďaka banálnej chybe vojenských pohlavárov, ktorí ovládajú chod rôznych systémov zbraní, ako sa obávajú niektorí bezpečnostní experti?

To, čo sa deje v Sýrii, je de facto posledné dejstvo minulej studenej vojny, nie začiatok novej. Plány na budovanie autoritárskeho socializmu importované zo ZSSR, ktorých plodom boli baasistické režimy v Iraku a v Sýrii a ďalšie diktatúry, sa zrútili spolu so železnou oponou. Všetky tieto režimy sú už od roku 1989 odsúdené na zánik. Čiže keď fungovala stratégia zadržiavania celú studenú vojnu a nikto nerozpútal vojnový konflikt, nevidím dôvod, prečo prepadať nejakej hystérii teraz.

Áno, v Sýrii je to určite geopolitická „proxy war“ medzi Západom a Ruskom o sféry vplyvu. Čudujem sa len, koľko ľudí naivne skáče na lep propagande, že Rusko s Asadom sú akýsi mierotvorcovia. Rusko len šikovne využilo chyby najmä americkej Obamovej administratívy a vyplnilo priestor, ktorý sa ponúkal.

Rusko-americká septembrová dohoda o prímerí v Sýrii predpokladala, že umiernená opozícia sa od teroristov, ako je Front an-Nusrá, oddelí. To sa nestalo a Rusko z toho viní USA, ktoré mali tento bod dohody zaistiť. Súčasne Rusko kritizujú za intenzívne bombardovanie Aleppa. Bola to strategická chyba Ruska alebo tam skrátka možno postupovať len silou? A čo si myslíte o úvahách zaviesť v dôsledku toho ďalšie sankcie proti Rusku?

Znovu: Rusko nie je žiadny mierotvorca, chce udržať Asada pri moci, pretože mu ide o základňu v Sýrii, a teda o vojenskú prítomnosť v celom Stredomorí. Keby mu ju garantoval niekto iný, pustí Asada k vode. Masaker civilistov v obývaných aglomeráciách, navyše medzinárodne zakázanými zbraňami, je súčasťou ruskej taktiky a za to žne kritiku úplne logicky. Okrem toho si Rusko zrejme testuje nové zbraňové systémy. Náš postoj by mal byť jasný. Sme súčasťou Západu? Sme. Je posilňovanie Ruska v našom záujme? Nie je. Tak sa podľa toho správajme aj v otázke sankcií.

Rusi v odvete za zrušené rokovania v Sýrii pozastavili platnosť dohody o jadrovom odzbrojení z roku 2000. Putin to vysvetlil tak, že USA vyvíjajú proti Rusku nepriateľské akcie. Spomínanú dohodu vtedy vďačne kvitovali všetky demokratické vlády sveta a považovali ju za potvrdenie definitívneho ukončenia studenej vojny. Čo to teda môže znamenať? Je to len ďalšie silácke Putinovo gesto alebo sa znovu blížime míľovými krokmi k studenej vojne číslo 2?

Opäť musíme vnímať časovú postupnosť udalostí. Americký prezident Obama v roku 2009 vyhlásil reset vzťahov s Ruskom, čomu zodpovedalo aj privilegované partnerstvo ponúknuté zo strany NATO. V tom istom roku však Rusko vo svojej zahraničnopolitickej stratégii definovalo NATO ako úhlavného nepriateľa a vytýčilo si cieľ vrátiť sa na svetovú scénu ako jedna z dominantných veľmocí. Ekonomicky sa Putin presadiť nedokáže, uchýlil sa preto k osvedčeným metódam Sovietskeho zväzu – ku kombinácii propagandy a zbrojenia. Bohužiaľ Obamova administratíva mu na to svojím postupom poskytla v ostatných rokoch dosť priestoru.

Čo sa týka situácie na Blízkom východe, v súčasnosti nabrala kvalitatívne novú dynamiku, ktorá už nie je v réžii USA. To si myslí bezpečnostný expert Jaroslav Štefec. „Nič na tom nemôže zmeniť ani rétorika niektorých amerických generálov, myslením zamrznutých v období studenej vojny, ani Kerryho vyhlásenie, že Rusko sa v Sýrii dopúšťa vojnových zločinov.“ Navyše ruský prezident odložil plánovanú cestu do Paríža potom, keď mu jeho francúzsky náprotivok François Hollande ponúkol rokovanie výhradne o Sýrii. Čo si o tom myslíte?

A má tu vôbec niekto nejakú réžiu? Nikto. Áno, Obamova administratíva sa dopustila a dopúšťa chýb. Situácia, pokiaľ ide o sýrsku opozíciu, nie je pod kontrolou. Sú v nej nielen umiernené zložky, ale aj radikáli, ktorí vôbec nezaostávajú za al-Káidou. Dlhodobo som presvedčený, že to Asadov režim nevydrží. Rovnako ako to nevydržali Saddám Husajn alebo Kaddáfí, a to bez ohľadu na západné intervencie. Padli by tak či tak.

Je možné, že štáty v regióne, po svetovej vojne umelo vytvorenom, sa rozpadnú. A hlavne ma preto znepokojuje obrovský nárast role Iránu v regióne. V Iraku, Sýrii, Libanone, dnes aj v Jemene. V Sýrii regulárne bojuje veľký počet iránskych jednotiek na strane Asada, samozrejme. A Západ urobil ďalšiu chybu tým, že sa „dohodol“ s Iránom na jadrovom programe, tým mu len poskytol čas. Ak sa Irán stane regionálnym hegemónom, máme tu veľký problém. Rusko si v celej situácii počína obratne a snaží sa z nej vyťažiť maximum. Svoje záujmy tu majú aj Turecko a Saudská Arábia. Nie, tu už žiadny hlavný režisér nie je.

V Istanbule podpísali zástupcovia Ruska a Turecka dohodu o vybudovaní plynovodu TurkStream, ktorý má viesť plyn z Ruska do Turecka a odtiaľ ďalej do Európy. Ruský prezident povedal, že Rusko poskytne Turecku zľavu na nákup plynu v rámci širších dohôd, ktoré zahŕňajú vybudovanie plynovodu. Moskva zároveň zruší embargo na dovoz tureckého tovaru. Tlačové agentúry hovoria o tom, že Rusko s Tureckom sa dohodli aj na posilnení kontaktov vo vojenskej oblasti, na intenzívnejších kontaktoch svojich ministerstiev obrany a tajných služieb. Čo tieto dohody znamenajú pre Európu?

Turecko uskutočňuje „reálpolitiku“. Otvára si plán B v situácii, keď sa verejná mienka v EÚ stavia stále viac proti jeho vstupu do EÚ. Ale je to nové strategické spojenectvo? Nemyslím si, nemali by sme v sebe pestovať nejakú ilúziu o vznikajúcej turecko-ruskej osi. Náhly obrat vo vzťahoch oboch krajín možno pripočítať hlavne a vlastne jedine prepadu vzájomného obchodu po zavedení sankcií. Ruský trh nutne potrebuje turecké výrobky a naopak turecké Stredomorie je existenčne závislé od ruských turistov. Na druhej strane nezabúdajme, že Rusko je spojencom Iránu, čo ide proti životne dôležitým záujmom Turecka v regióne.

Niektorí politológovia už predtým v súvislosti s upevňovaním vzťahov nielen s Tureckom hovorili o pozoruhodnej diplomatickej ofenzíve Ruska a vytvorení euro-ázijského spojenia. Svedčí aktuálne dianie práve o tomto trende alebo sa dá táto situácia vysvetliť aj inak?

Rusko sa nepochybne snaží, aj v strednej Ázii. Keď sa však pozriete na výsledky, v praxi zatiaľ nič extra. Čína je v tom oveľa úspešnejšia a aktívnejšia. Logicky, pretože Čína – na rozdiel od Ruska – je ekonomická veľmoc. Rusko nemá čo ponúknuť, nič nevyrába. Nepreceňoval by som to.

Domnievate sa, že po prezidentských voľbách v USA sa môže táto priaznivá situácia pre Rusko úplne zmeniť? Budú sa Spojené štáty napríklad snažiť rozšíriť ekonomické sankcie proti Rusku? Zmenia svoju bezpečnostnú stratégiu voči ostatnému svetu? Môžu byť Donald Trump alebo Hillary Clintonová v tejto oblasti razantnejší ako Barack Obama?

To sú len špekulácie. Niečo iné je predvolebná rétorika, niečo iné geopolitické konštanty v reálnej politike. Nemám rád naše domáce chytráčenie na tému, čo sa dá alebo nedá očakávať od Trumpa či Clintonovej. Facebook je plný „analytikov“, ktorí usilovne opisujú články zo serverov a myslia si, že tomu rozumejú. Po voľbách budú prekvapení. Jedna vec je istá: Rusko nie je spojenec Západu, je to jeho vyzývateľ. A to je konštanta, ktorú nezmenia žiadne prezidentské voľby v USA.

Na najvyšších miestach ruskej politiky sa schyľuje k ďalším zmenám, ktoré politickí experti pripisujú snahám ruského prezidenta pozmeniť zostavu jeho najbližšieho tímu pred prezidentskými voľbami v roku 2018. Objavujú sa informácie o tom, že prezident Vladimir Putin vytvára dve nové organizácie veľmi podobné KGB. Je to len potvrdenie o posilňovaní moci Putina pred voľbami? A je jasným víťazom?

Ale prosím vás. V Rusku žiadne skutočné voľby neprebiehajú, pretože tam neexistuje žiadna dôveryhodná opozícia ani protikandidáti. Putinova strana je tak trochu „občianske fórum pre všetkých“ a on sám je toho symbolom. Putin alebo niekto ním vybraný bude vo „voľbách“ víťaziť tak dlho, ako bude chcieť. Zmeny v tímoch sú len technicko-administratívnymi opatreniami. Ale je pravdepodobné, že s pribúdajúcimi rokmi vlády Putina a jeho verných budú silnieť aj mocenské ambície iných mocensko-oligarchických kruhov. Osobne si myslím, že napríklad vražda Borisa Nemcova ukázala, že Putin nemá všetko tak úplne pod kontrolou.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jan Štěpán

Ďalšie články z rubriky

Škripek: Manželstvo je zväzok jedného muža a jednej ženy, potrat je zabitie. Mnohí kresťanskí demokrati v mene politickej korektnosti zabudli alebo nechcú hovoriť pravdu

0:00 Škripek: Manželstvo je zväzok jedného muža a jednej ženy, potrat je zabitie. Mnohí kresťanskí demokrati v mene politickej korektnosti zabudli alebo nechcú hovoriť pravdu

ROZHOVOR Každý deň pre svoju vieru umiera osem kresťanov, upozorňuje europoslanec a kandidát do Euró…