Jarjabek pre PL na plné ústa: Z Kováča robia Winnetoua, hotového hrdinu. Prezrádza aj, kto podľa neho môže poraziť Smer

0
Dušan Jarjabek (Autor: SITA)

V slovenskom politickom spektre začínajú vznikať nové strany, ako TOSKA Richarda Rybníčka, ktorá sa chce zaoberať napríklad decentralizáciou, a NAJ, ktorá chce zase zakročiť proti korupcii a posvietiť si na kauzu Gorila. Čo hovoríte na tieto nové politické subjekty?

Toto je, predpokladám, taká rozbehová otázka (smiech). Je tu určitá snaha združiť voličov pravicového spektra. Sú to všetko pravicové strany, no podľa mňa dnešná doba už nie je o pravici či o ľavici, ale o existencii. Súčasnej koalícii, nielen ako poslanec, ale aj ako občan, veľmi fandím. Dnes to už nie je o tom, kto tento štát chcel a kto nechcel, ako to bolo v ére po vzniku republiky, za SDKÚ či HZDS, ale je to po prvý raz, čo v politickom spektre zavládla určitá profesionalita. Je tu snaha o združenie strán na pravej strane politického spektra, ale podľa mňa je tento systém v súčasnosti už neaktuálny. Pravicové strany už spolupracujú s ľavicovými a ide skôr o prienik tém ako o nejakú vyhranenosť.

Môžu mať podľa vás novovzniknuté strany úspech u voliča?

Výťahových strán na jedno použitie už bolo dosť. Napríklad strana pána Budaja či strana bývalého poslanca pána Lipšica. Podobných strán bolo naozaj veľmi veľa. Nakoniec skončili aj dosť komicky, pretože nová väčšina neskončila ako nová menšina, ale skončila ako nič. Tieto strany mali neuveriteľné ambície, pri preferenciách hovorili o dvojciferných číslach, a nakoniec dopadli tak, ako dopadli. Dnes je skrátka už iná doba. Programové odlišnosti pri stranách sú minimálne. Vidíte to napríklad aj pri spore Sulík – Matovič. Títo dvaja plus ešte Hlina prišli do parlamentu spolu a dnes bojujú o každý hlas a o každé percento.

Hovoríte o novovzniknutých stranách ako o pravicových, no zároveň hovoríte, že medzi pravicou a ľavicou sú v súčasnosti minimálne rozdiely. Myslíte si ale, že práve tieto čerstvé subjekty na politickom poli by mohli Smeru ukradnúť určité percento voličov?

Voličov Smeru by neukradli preto, že sú pravicovými alebo ľavicovými stranami, ukradnú ich vtedy, keď sa Smer diskredituje. No a keď sa tak stane, ľudia mu prestanú veriť a bude strácať na popularite a stratí aj percentá.

Myslíte, že sa ešte nediskreditoval? Hrozí mu to?

Je tu veľa nedoriešených káuz a ja na to poviem len jednu jedinú vec. Smer nemôže nikto poraziť, Smer sa môže poraziť len sám.

Narážate zrejme aj na súčasné vnútrostranícke konflikty…

Vnútrostranícke konflikty sú prirodzené a prichádzajú vtedy, keď na mnohých prestane svietiť slnko, a to na mnohých už svietiť prestalo. Často sa takto kriticky vyjadrujú tí, ktorí už zo Smeru odchádzajú. Nechcem ale teraz obhajovať politiku Smeru, pretože množstvo vecí nie je vyjasnených. My, tí, ktorí do nich nevidíme, môžeme v tomto smere len dôverovať, a ľudia, ktorí sa takto vyjadrujú, si často takýmto spôsobom riešia svoje politické ambície. V podobnej situácii som na tom bol aj ja, keď som odišiel z HZDS. Ako ste si ale mohli všimnúť, nikdy som na nich nenadával a ani nadávať nebudem, pretože sa to podľa mňa skrátka nepatrí. Túto linku budem držať aj naďalej. Skrátka si nebudem moje osobné bôle či osobné nedorozumenia riešiť takouto cestou, a už vôbec nie cez médiá. A teraz mám na mysli aj europoslancov, pretože vaša otázka zrejme smerovala práve aj na pána Zalu a pani Beňovú. Toto sú ľudia, ktorí by sa na miesta, na ktorých pôsobia, bez Smeru nedostali. Im skrátka prekáža politika Smeru, ktorá sa vôbec nezmenila.

Práve pán Zala ale hovorí, že Smer upustil od sociálnodemokratickej politiky a v súčasnosti sa prikláňa skôr k ideám nacionálneho konzervativizmu…

Ak sa strana v niečom zmenila, tak len v tom, že Smer už v súčasnosti nie je sám vo vláde a musí robiť kompromisy so stranami, s ktorými vládne. Musí ich robiť podobne, ako ich musia robiť pravicové strany voči Smeru. Tento argument sa ukázal ako neobstojný.

V minulom rozhovore ste spomenuli, že rebelmi typu pán Zala a pani Beňová by sa mohla strana zaoberať na pripravovanom smeráckom sneme. Ten sa ale zrušil…

Ďalší snem bude 22. októbra.

Bude sa na ňom rozoberať aj táto problematika?

Toto vám naozaj ani pri najlepšej vôli povedať neviem. Neviem, či sa v rámci rozpravy objaví aj tento problém a či bude riešený vedením strany a v rámci diskusie.

Bratislavskú Kunsthalle si zobrala pod svoje krídla SNG. Jej generálna riaditeľka Alexandra Kusá ešte pred týmto krokom deklarovala, že nedôjde k personálnym a ani k programovým zmenám. V súčasnosti sa ale stal úplný opak a došlo k čistkám v spomínanej inštitúcii. Exriaditeľ Juraj Čarný musel spolu s ďalšími štyrmi ľuďmi odísť zo svojho postu. Prečo si myslíte, že k takýmto krokom došlo?

Pre mňa spojenie „personálna čistka“ je niečo veľmi pejoratívne a v tomto prípade by sedelo viac „personálna obmena“. Viete, neviem, čo vám mám k tomu presne povedať, lebo viem, aké to bolo, keď Kunsthalle vznikala, aká to bola námaha a čo to všetko zahrnovalo. Mnoho politikov toto sľubovalo, no realizoval to až súčasný minister kultúry. Myslím si, že v súčasnosti sa Kunsthalle v kultúrnom prostredí stále ešte hľadá. Niekedy je to personálne bolestivejšie a niekedy menej, ale neviem… Vy máte pocit, že sa deje niečo personálne alebo politicky nekalé? Povedzte mi to, pretože ja tento pocit nemám. Ambície v kultúre sú obrovské a množstvo ľudí nie je vypočutých a nemá to šťastie, aby sa mohli umelecky realizovať, no tak sa realizujú, povedzme, trochu inak. Ja si skrátka myslím, že kultúra je kultúra a politika je politika. Poviem vám to takto. Keď idem do divadla, tak o politike nehovorím, možno v parlamente, v súvislosti s nejakými zákonmi, hovorím o divadle. Niektoré témy sú pre mňa ale v parlamente, tobôž v divadle či v škole, kde učím, sväté. Skrátka sa to nepatrí a treba to rozdeľovať.

Predsa len by som sa vrátil ešte ku Kunsthalle. Prečo podľa vás došlo k programovým, ale aj personálnym „obmenám“ napriek tomu, že samotná riaditeľka SNG deklarovala, že k nim nedôjde…

Pán redaktor, neviem sa k tomu v tejto chvíli vyjadriť, a to preto, lebo som zatiaľ neodstal žiadny podnet. Ak by som sa k tomu začal vyjadrovať, zaujal by som k tejto problematike bez toho, aby som chcel, určité politické stanovisko. Ak sa v tomto smere v Kunsthalle niečo deje, možno to nebol dôvod, aby sa na výbor poslal podnet. Počkáme si, čo bude, ak príde podnet, budem naň, samozrejme, reagovať. Ak by som to urobil teraz, podsúval by som určitý politický názor, a to nechcem. Prišlo akurát len ubezpečenie generálnej riaditeľky Kusej, že je všetko v poriadku.

Prednedávnom som robil s exriaditeľom Kunsthalle Jurajom Čarným rozhovor a ten sa domnieva, že do istej miery mohlo ísť o pomstu zo strany vlády či priamo strany Smer-SD za výstavu o imigrantoch s názvom Strach z neznámeho. Čo hovoríte na takýto názor?

Tento názor je na úrovni klebety. Ani sa nepatrí, aby som niečo podobné komentoval. Opäť hovorím, ak by som to komentoval, dal by som takémuto vyjadreniu určitú vážnosť a pre mňa v súčasnosti vážnosť nemá žiadnu. Je to na úrovni klebety druhého ročníka VŠMU.

Tak to je asi všetko, pán Jarjabek…

Všetko? Ja že ma aj trochu rozčúlite (smiech).

Tak povedzte, čo vás tak rozčúlilo naposledy?

V poslednom čase ma rozčúlilo krivenie histórie ohľadom pána prezidenta Kováča.

Čo myslíte tým krivením histórie?

Viete, ono to nebolo také jednoduché, ako sa píše v médiách. Nehovorí sa vôbec o Kováčových amnestiách, ktoré sa týkali hlavne jeho syna. Treba povedať, že Kováč bol jeden slušný človek. Určite bol výborný otec, výborný manžel a bol veľmi rodinne založený. Pred tým klobúk dole. No tiež mal v živote pár nie úplne jednoznačných uzlíčkov, o ktorých by sa dalo rozprávať, a táto cesta bola trochu kľukatá. Dnes sa z pána Kováča robí hrdina, nejaký Winnetou či Old Shatterhand, ktorý sa nikdy nepomýlil a je vnímaný úplne čiernobielo. Neviem, aký bol politik, ale ako otec bol určite skvelý. Však dal amnestiu synovi, urobilo by to 99 ľudí zo 100. Pamätám si, keď tento spor ohľadom medzinárodného zatykaču na Kováčovho syna vznikol. Keď sa Kováča na to vtedy pýtali, tak povedal, že to nie je jeho syn, zaprel ho. Na druhý deň už povedal, že to jeho syn je, a potom sa to celé začalo. Amnestoval v mene určitého pokoja v spoločnosti a tá istá argumentácia bola aj u Mečiara, keď prišiel s amnestiami. A je tu ešte aj ďalšia vec. Mnoho politikov hovorí o traume z Mečiara, no oni nemali traumu z Mečiara, oni mali traumu zo vzniku Slovenskej republiky. Len o tom sa dnes nehovorí.

Niekedy si uvedomujem jednu vec, novinári vášho ročníka, to vám nevyčítam, konštatujem, disponujú s informáciami, ktoré majú načítané, no my, ktorí sme to zažili a boli sme vo vašom veku, pracujeme s vedomosťami. Bohužiaľ, dnes je doba, keď sa vyrábajú čiernobiele veci, pretože sú chrumkavé. Taktiež sa vyrábajú idoly, ktoré idolmi nie sú. Raz nadíde čas, keď sa zhodnotí Mečiarova doba. Nakoniec ja som od neho odišiel a mal som na to svoje dôvody. Vtedy bola spoločnosť nesmierne rozdelená a to bol boj o existenciu Slovenskej republiky, ktorá bola stále spochybňovaná. Ja som ju ale chcel a v tom čase, keď som vstúpil do HZDS, bolo garantom Slovenskej republiky. Do SNS som vstúpiť nechcel, pretože vtedy bola Slotova, a to nie je práve typ politika, ktorý mi vyhovuje (smiech).

HZDS bolo vtedy garanciou štátu, štátnosti a vzniku Slovenskej republiky. Poviem vám jeden príklad z tohto obdobia. Keď vznikla Slovenská republika, tak podpredseda vlády Porubjak povedal, že Slovenská republika vydrží tri mesiace, po troch mesiacoch bude hodnota slovenskej koruny k českej jedna ku piatim a dôjde tu k obrovskému krachu. Toto povedal podpredseda vlády! Na základe toho sa začali občania k tejto korune aj inak chovať, no nikdy sa toto, čo tento podpredseda vlády povedal, nevyplnilo. Bolo to šírenie poplašnej správy, za čo je trestná sadzba, a nikdy ho za to nikto neodsúdil. Ale aj takto sa k Slovenskej republike stavali niektorí ľudia. Som ale šťastný, že Slovenská republika vznikla bez jediného rozbitého okna. Bez jediného! To je úplne fantastické. A taktiež som šťastný, že vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi sú takéto skvelé a nikdy také neboli, a že dnes je koalícia, ktorá nerieši to, kto bol a nebol za Slovensko a kto je alebo nie je pravica či ľavica, ale všetci sú za Slovensko, pretože sa v ňom dobre cítia. Toto už nie je téma a HZDS v tom čase bolo v ťažkej spoločenskej situácii. To si treba uvedomiť, pretože keď človek niečo hodnotí, môže to vytrhávať z kontextu.

- Reklama -