Ján Slota je späť. Európska únia zdochne do piatich rokov a možno aj skôr, odhadol pre PL

0
Ján Slota (Autor: SITA)

Pán Slota, jeden z vašich predkov, Juraj Slota, bol spoluzakladateľom Matice slovenskej, bol aj redaktorom časopisu Cyril a Metod. Tam niekde treba hľadať korene vašej neskoršej národnej politickej orientácie?

Osobne som presvedčený, že by to bolo veľmi zjednodušené. V každom prípade sa to v mojom živote od samého počiatku stále ťahalo ako červená niť. To národné povedomie. Či to bolo od mojich starých rodičov, alebo od mojich rodičov. Samozrejme, môjho prastrýka som nemohol poznať, keďže žil v 19. storočí, ale na Slovensku to niektoré rodiny majú vo svojich génoch a potom zo ďalej prenášajú na svoje deti, či vnukov. Ja som asi jeden z nich.

V rámci rodinnej tradície ste vyštudovali Banícku fakultu VŠT v Košiciach a v tomto odbore ste pracovali najskôr ako technik v Banských stavbách Prievidza, neskôr vo Východoslovenských kameňolomoch a štrkopieskoch a potom takmer desať rokov ako vedúci strediska špeciálnych služieb v Prefmonte Bratislava. Pomysleli ste si vtedy, že raz vstúpite do politiky?

Určite nie. Prišlo to doslova ako blesk z jasného neba. Keď došlo k tomu tzv. prevratu alebo Nežnej revolúcii, lebo nemyslím si, že to bola „nežná revolúcia“, ale myslím si, že to bol pripravovaný zvrat udalostí, keď eštebáci a komunisti videli, že už to asi ďalej nepôjde. Otočili plachtu a prešlo sa ku „kapitalizmu“. Hovorili tomu „Nežná revolúcia“, bohužiaľ, vieme veľmi dobre, že tí najvyšší pohlavári sa v prvých vládach všetci našli, všetci tam boli. Chcem zdôrazniť, že v čase, keď sme mali možnosť hovoriť o našich národných požiadavkách, tak od začiatku som začal uvažovať o znovuobnovení Slovenskej národnej strany (SNS). Samozrejme, s jediným cieľom, aby sa vytvoril samostatný slovenský štát. Každý sa bojí slovného spojenia – slovenský štát. Ako keby tých 6 rokov, čo existoval slovenský štát v rokoch 1939 až 1945, chceli vygumovať zo slovenských dejín, ale to nie je možné. Som preto veľmi rád, že som bol pri tom, keď sa zrodila samostatná Slovenská republika. Takže v konečnom dôsledku to bola vec, ktorá prišla sama od seba, určite som to nemal v pláne.

To, že ste boli vyštudovaný technik – pragmatik, dalo vám to niečo potom aj v tej politike, pretože ste zmýšľali zrejme inak ako za socializmu vyštudovaní filozofi alebo sociológovia?

Počas celého môjho pôsobenia v politike od roku 1990, keď som bol vo Federálnom zhromaždení, v SNR, v NR SR, to bolo pre mňa utrpenie. Ten parlament, to je niečo strašné! To vykecávanie sa a tá tzv. pseudodemokracia, ako všetci „demokraticky“ rozmýšľajú, ako zvažujú jednotlivé zákony, to je všetko klišé, to je všetko pretvárka. Všetko je dopredu dané, poslanecký zbor iba ako papagáje zdvíhajú ruky, všetko je vopred odsúhlasené. Ja som tam doslova umieral, keď som mal počúvať tie drísty. To ukazovanie sa tých jednotlivých papagájov, to bolo pre mňa utrpenie. Som preto veľmi šťastný, že už tam nemusím sedieť. Nakoniec bol som zvolený aj v Žilinskom samosprávnom kraji za poslanca, no vzdal som sa toho miesta, lebo to sa už nedalo počúvať. Urobil som to aj preto, lebo som technik a pragmatik na rozdiel od ľudí, ktorí majú ďaleko od výroby, od tvorby hodnôt, od skutočného života, ktorí nikdy nič nevytvorili a len drístajú a vedú filozofické, ekonomické, makroekonomické, mikroekonomické a právne úvahy. Už som nevedel, či sa mám z nich smiať alebo plakať, ale už sa to nedalo počúvať, bolo to niečo strašné. Preto si myslím, že pokiaľ v tomto štáte nebudú vládnuť technokrati, ktorí majú svoj profesionálny rast od piky – od majstra trebárs až po riaditeľa podniku – tak v tomto štáte nikdy nebude poriadok.

Z vášho životopisu sa predsa len nedá vymazať jedna temnejšia kapitola. Keď ste mali 17 rokov v roku 1971, emigrovali ste do Rakúska, no po 4 dňoch ste sa vrátili. Ako to vlastne bolo?

Viete, mal som 17 rokov a všetko mi to tu liezlo na nervy. Reči okolo toho, či som robil také alebo onaké veci, to sú nezmysly. Nakoniec sa mi museli tí tzv. „pravdovravní“ za všetko ospravedlniť a zaplatiť mi nie malé odškodné. V každom prípade sme zorganizovali útek, prešli sme štátnu hranicu s Rakúskom niekde pri Hodoníne, cez dva ploty nabité elektrinou. Jednoducho sa to podarilo, no nastali potom nejaké problémy, tak sme sa vrátili. Ten hlavný problém bol totiž v tom, že som bol maloletý. Ale nechcel by som ďalej zachádzať do detailov. Pozrite sa, poviem iný príklad. Havel sa vtedy hral na veľkého disidenta, sedel niekde v base, popíjal kávu a whisky, chodil na prechádzky von a tváril sa ako disident ospevovaný všetkými. Keď som sa rozprával s viacerými jeho tzv. „spolubojovníkmi“, nemali na neho jedno dobré slovo. Chcem tým povedať iba to, že na jednej strane jedných chvália, či chválili, iných, ktorí zutekali z tohto režimu, opľúvali iba preto, ak je niekto napríklad národný patriot. Tu sú tie paradoxy politiky a náhľadu na človeka, že kto je dobrý a kto je zlý.

Kde ste boli v novembri 89 a ako ste sa zrazu ocitli vo veľkej politike. Rok 1990 bol pre vás prelomový, lebo ste boli zvolený nielen za poslanca Federálneho zhromaždenia, ale stali ste sa prvýkrát aj primátorom Žiliny. Ako k tomu došlo?

Bolo to celé také samovoľné. Keďže sme viacerí vstúpili do SNS, hoci nás nejakí Bratislavčania pri registrácii predbehli o nejaké dva dni, nie je to podstatné, boli sme v Žiline veľmi aktívni. Žilina bola vždy veľmi národne orientovaná a existovala tu veľká skupina ľudí, ktorá sa zomkla okolo mňa a chceli sme sa, samozrejme, presadiť aj v komunálnej, nielen vo veľkej politike. Tým pádom som sa dostal aj na kandidátku do Federálneho zhromaždenia a následne na to moji spolustraníci presvedčili, že by sme mali podať aj návrh na post primátora Žiliny. Nerobil som si žiadne nádeje, veď som ešte nemal ani 40 rokov. Bolo to pre mňa vtedy predovšetkým veľké prekvapenie, keď ma zvolili, pričom som vyhral dosť výrazne. Myslím si, že za tých 16 rokov primátorovania som pre toto mesto niečo odviedol. V tom čase som bol asi jediný krajský primátor, ktorý bol vo funkcii štyri volebné obdobia po sebe. V Žiline sa preinvestovalo veľmi veľa peňazí a nie je pravda, že som zadlžil toto mesto. To v žiadnom prípade, pretože z krajských miest bola Žilina po Trnave najmenej zadlženým mestom.

Môžete to nejako konkretizovať?

Poviem vám iba jeden príklad. To, čo mnohí dostali zdarma od štátu, napríklad trolejbusovú dopravu v Banskej Bystrici, tak my sme financovali z mestských peňazí. Stálo to vyše jednej miliardy 100 miliónov korún. A to keď si spomeniem, aké boje boli proti trolejbusovej doprave, no teraz si nikto ani nevie predstaviť Žilinu bez autobusovej dopravy. Nikto nevie, že som bojoval doslova proti svojim vlastným poslancom v mestskom zastupiteľstve, aby som to presadil.

A aké boli teda začiatky vo veľkej politike?

V tom prvom roku po tej „Nežnej“ sme výrazne bodovali ako SNS (predsedom bol vtedy Víťazoslav Móric – pozn. aut.). Vo veľkom počte sme sa dostali aj do Federálneho zhromaždenia, kde sme určite robili pre vec Slovenska dosť veľa, napríklad pri delení armády. Bol som v branno-bezpečnostnom výbore, ako aj vo výbore na kontrolu FBIS (tajnej služby) a svoju úlohu, ktorú nám dala história v danej dobe, sme naplnili na sto percent.

Už ste naznačili, že ste boli pri viacerých dôležitých spoločenských zmenách, no predsedom SNS ste sa stali až v čase našej samostatnosti v roku 1994. Akú politiku ste v SNS presadzovali?

Vždy som presadzoval jednoznačne národné smerovanie republiky. Všetky ostatné politické subjekty sa totiž iba tvárili národne, ale bolo to iba klišé, pretože všetko podriaďovali Západu, všetko riadil niekto buď z Nemecka, či z USA. Podľa tej taktovky tancovali všetci. My sme zdôrazňovali, že by sme mali rovnako spolupracovať tak so Západom, ako aj s Východom. Absolútne zavrhovať všetko, čo tu ľudia za takmer 50 rokov vytvorili počas socializmu, hoci vždy som komunistický režim považoval za zlý režim, ale v žiadnom prípade sa nemôžme pozerať na prácu miliónov ľudí počas desaťročí ako na nejakú fikciu. Vybudovalo sa perfektné školstvo, fungujúce poľnohospodárstvo, boli sme na 89 percent potravinovo sebestační, vo výrobe elektriny dokonca úplne nezávislí, mali sme tu fungujúci priemysel, mali sme tu jeden z najviac fungujúcich zbrojných priemyslov v celej Európe. Takže rozprávať o tom, ako o niečom, na čo by sme mali zabudnúť alebo dokonca pľuť, to je veľký hazard a neúcta k ľudskej práci.

Takže inými slovami, SNS presadzovala vždy politiku aj s jednými aj s druhými?

Preto to hovorím tak obšírne, lebo nechcem vidieť život čierno-bielo, pretože nikdy nie je niečo iba zlé alebo niečo iba dobré. Vždy je tam nejaký prienik, preto som vždy presadzoval v politike aj spoluprácu s krajinami bývalého Sovietskeho zväzu, no pochopiteľne aj spoluprácu so Západom. Podobne pri rozpade Československa som tak isto stál, no nie preto, že by som mal niečo voči Čechom alebo Moravanom, to rozhodne nie. Mám doteraz veľmi veľa priateľov či už v Čechách alebo na Morave a myslím si, že naše vzájomné vzťahy sú podstatne kvalitatívne lepšie, na vyššej úrovni ako predtým, keď sme boli v spoločnom štáte. Po ten národnej stránke som vždy presadzoval to, aby si na Slovensku vládli Slováci, aby nám tu nikto nediktoval svoje nezmysly. Doteraz stále hovorím a som o tom presvedčený, že maďarské školstvo a celkovo politická sféra na južnom Slovensku je taká pomaďarčená, že my sme už prakticky južné Slovensko stratili.

Prečo si to myslíte?

Myslím si, že už len pomyselná čiara nás delí od Maďarskej republiky. Pretože či už polícia, súdnictvo, zdravotníctvo, školstvo – všade sa tam rozpráva po maďarsky. Ak mi niekto povie, že je to normálne, tak odpovedám: „Áno, je to normálne, len aby sme sa nezbadali, že nakoniec zanikneme v nejakom mori ako národ, zahynieme, skončili sme.“

Ako ste presadzovali myšlienky SNS v ekonomike, či napríklad v obrane?

Tam som presadzoval, aby sme ako štát nedávali rôzne daňové úľavy iba tým zo zahraničia, ale aby sme dávali daňové úľavy aj našim ľuďom a firmám. Pretože podnikajú rovnako ako ktorýkoľvek podnikateľský subjekt zo zahraničia. To bolo nosné, lebo by som mohol rozprávať o tom celé hodiny. Dôležitá je pochopiteľne aj obrana štátu. Napríklad všetci sa teraz chvália, aký máme 5. pluk špeciálneho určenia, ktorý je asi jediná bojaschopná vojenská jednotka na Slovensku. A kto ho založil? No ja som založil 5. pluk špeciálneho určenia! Ani ministri Andrejčák, ani Tuchyňa, všetci chceli tento pluk zrušiť a teraz sa ním všetci pýšia. Bol som totiž presvedčený, že toto je správne smerovanie Armády SR. Z tohto hľadiska som aj tu presadzoval, aby sme v žiadnom prípade nevstupovali do Severoatlantickej aliancie. Pretože tie roky, čo sme v NATO ukázali a potvrdili to, čo som tvrdil: „NATO nie je nijaké obranné zoskupenie, NATO je proste jeden agresívny pakt, ktorý je pod taktovkou USA, ktorý tu bude iba roznášať chaos, a to nielen v Európe, ale aj na Blízkom východe a na celom svete.“ A naši chlapci chodia zomierať do Afganistanu a do kadejakých krajín, do ktorých nás absolútne nič nie je, z ktorých nič nemáme, akurát tam šaškujeme pre nejakých pupkatých Američanov, ktorí tam kradnú a zbíjajú.

Ako ste hodnotili útlm vojenskej výroby na Slovensku? Malo na to naozaj rozhodujúci vplyv vyjadrenie Václava Havla a potrebe útlmu špeciálnej výroby?

Určite. Nie náhodou boli dokonca niektoré výroby presunuté od nás do Škody Plzeň. Skutočnosť, že sa vyrábalo obrovské množstvo hodnotnej vojenskej techniky na celom Považí – od Martina až po Trenčín –, o tom určite nikto nepochybuje. V žiadnom prípade si nemyslím, že by sme na tom výrazne utrpeli, hoci určitý prepad výroby sa predpokladal aj vzhľadom na celosvetové uvoľňovanie napätia, teda tzv. studenej vojny. Dopyt po zbraniach určite klesol, preto došlo aj k reštrukturalizácii niektorých našich zbrojoviek , ktoré prechádzali na výrobu civilných zariadení. Ale v každom prípade to bolo zvonku nanútené a zbrojárska výroba na Slovensku bola doslova a do písmena nalinkovaná pánom prezidentom Havlom a kamarilou, ktorá bola okolo neho. Samozrejme, že v tom boli určite aj záujmy iných, trochu silnejších hráčov.

Nemali podľa vás zostať strategické a prosperujúce podniky v rukách štátu tak, ako je to napríklad vo Veľkej Británii, Francúzsku či v Nemecku? My sme si prakticky všetko rozpredali. Nie je vám to ľúto?

Od samého začiatku som bol zásadne proti takémuto spôsobu privatizácie. Pretože napríklad Angličania privatizovali podniky, ktoré krachovali, ktoré padali na hubu. Neprivatizovali v žiadnom prípade národné zlato, či striebro. To hlavné, čo prináša zlaté vajcia do národnej pokladnice, to sme dávali za korunu! Niekto povie: Veď si bol pri tom!… No áno, boli sme pri tom, no boli sme zásadne proti tomu, aby sa privatizovalo niečo také, ako VSŽ, Slovenské elektrárne, Slovnaft. Tí, ktorí to dostali, to dostali doslova darom. Kto tam mohol mať vtedy miliardu, či dve miliardy korún? Zobrali sa úvery, ktoré neboli ničím ručené. Ručili niečím, čo ešte nevlastnili a kúpnu cenu zaplatili ziskom z danej fabriky. Pretože to bola funkčná a vysokozisková fabrika, ak hovoríme o Slovnafte. Ale vlastne každá jedna z týchto firiem – či to bolo SPP, Slovenské elektrárne, Slovnaft – bolo ich veľa, to boli všetko prosperujúce fabriky. Toto bola jednoducho zlodejina riadená niekým iným, určite nie SNS. Teraz tu idú naháňať nejakého lekára, že zoberie fľašu koňaku, dva týždne o tom píšu v novinách a niekto ukradol desať miliárd a nič sa nestalo! A dnes je veľký a uctievaný podnikateľ… Veď je to úplne smiešne a trápne. Vrahovia, zlodeji a banditi sú na výslní, sú celebrity a tí, ktorí skutočne vytvárajú nejaké hodnoty, tí sú odkopávaní a kopaní do hlavy.

Predsedom SNS ste boli s malou prestávkou asi 15 rokov, pričom ste boli dlho v opozícii, no v rokoch 2006 až 2010 ste boli spoločne so stranami HZDS a SMER súčasťou vládnej koalície. Vo vláde ste mali tri kreslá ministrov, 7 štátnych tajomníkov. Počas tejto vlády však vznikla aj kauza nástenkového tendra, čo dodnes nie je celkom doriešené. Pripúšťate, že tento tender mohol byť chybou?

Osobne si myslím a som dokonca o tom presvedčený, že je to úplná hlúposť. Prečo nepíšu napríklad o vytunelovaní tunela Branisko? Tam jednoznačne došlo k uplácaniu a peniaze, ktoré boli vyplatené ako provízia, tak bolo jasné, na ktorých ľudí sa to napísalo, v ktorých bankách je to uložené. A nikto nič… Teraz nikto nehovorí o nijakej kauze! Ako si to vyplatili? Sklapli opätkami pred niekým zo Západu a ten to pozametal všetko pod koberec? A tu niekto vyťahuje nejaký nástenkový tender, kde si myslím, že ide o obrovskú nafúknutú bublinu. Pokiaľ viem, tak v tom tendri boli nielen slovenské firmy, ale dokonca aj niektoré zo zahraničia, o čom sa nikde nehovorí. Som presvedčený, že tam nevznikla nijaká škoda Slovenskej republike. A tí, ktorí rozprávajú – hlavne bývalý minister spravodlivosti Lipšic – nech sa ten radšej pozrie na svoje výberové konania, prehmaty a prešľapy. Každý sa pozerá len na smietku v cudzom oku, ale na tie brvná, ktoré má pod vlastnými nohami, tie nevidí. Vezmime si len takú kauzu Športka, Tipos alebo niektoré iné. Toho je toľko, že by sa dalo o tom písať celé dni, no stále sa vyťahuje iba nástenkový tender. Je to až trápne a vyzerá to tak, že zlodej kričí, chyťte zlodeja. Je to najjednoduchšie a najefektívnejšie a keď sa to ešte poriadne podmaže v médiách, tak nezúčastnený človek si pomaly myslí, že sa tu rozkradla galaxia, nie nejaká nástenka.

Vráťme sa ešte k vášmu 16-ročnému pôsobeniu na poste žilinského primátora. Ako ste zvládli a dokázali zladiť plnohodnotne riadiť stranu, mesto a ešte byť aj poslancom v NR SR? Hlavnú energiu ste venovali mestu?

To nie je pravda. Na začiatku to bolo podstatne ťažšie, ale obklopil som sa schopnými ľuďmi, odborníkmi. V prvom rade som nepovyhadzoval celý mestský úrad, všetci tí schopní starí kozáci, ktorí niečo vedeli, tí tam aj zostali. Preto to aj fungovalo. Samozrejme, že som si tam vytvoril aj určitú autoritu, na mestskom úrade bola disciplína a nijaká šikana. Ja som nebol úradník, ja som technik a tak som riadil aj mestský úrad, presnejšie riadil ho prednosta. Jednoducho mesto sa riadilo pragmaticky a nikdy som sa nezaoberal hovadinami a maličkosťami. Vždy som si vybral tri zásadné veci, ktoré som mal vyriešiť v danom týždni alebo mesiaci, vždy som mal nejaký strategický zámer a po tom som išiel ako buldog! Všetko ostatné, zbytočnosti, balasty a drobnosti som nechával na ostatných. Terajší primátor sa zaoberá hovadinami, drobnosťami a veľké veci sú v prdeli! Doslova a do písmena mi je smutno a ľúto, že aj to, čo som vybudoval, nie sú schopní ani len udržiavať, nie to ešte budovať. Napríklad na Vlčincoch je postavený oceľový skelet, kde by mohla vzniknúť pekná viacúčelová športová hala, no stojí tam už osem rokov a hrdzavie. Keď sa to teda zabehlo, nemusel som vyvíjať nejakú veľkú energiu s riadením mesta, pretože ono to bežalo. Ja som vždy určoval iba ten hlavný smer alebo tri hlavné smery a kontroloval som tých ostatných, ako robia.

Nakoniec to, že si vás ľudia zvolili v štyroch volebných obdobiach po sebe, je dôkazom, že ste to nerobili najhoršie. Je to tak?

Tá voľba bola spravidla vždy s veľkým náskokom a myslím si, že tie funkcie sa nejako nebili, ten poslanec v parlamente s primátorom – to sa v žiadnom prípade nemohlo biť. Ako poslanec som sa vždy snažil pomôcť mestu a každý, kto niečo také popiera, je pokrytec. Ako sa hovorí – „každé hrable hrabú k sebe“.

Žilinčania na jednej strane tvrdia, že mesta sa pod vaším vedením neskutočne pozdvihlo, na druhej vaši neprajníci často hovoria, že ste sa museli pritom za tie roky nenormálne nabaliť. Kde je pravda?

Svojho času rozprávali, keď ma rozmazávali v rôznych periodikách, v mesačníku, kde zverejňujú najbohatších ľudí v tom-ktorom štáte, tak pred 8 či 10 rokmi som tam figuroval ako tretí najbohatší Slovák (smiech)! Pomaly som bol miliardár a keď som odišiel z politiky, tak zrazu nie som ani tretí ani tridsiaty tretí a ani tristo tridsiaty tretí najbohatší… Je to preto trápne. Veď ľudia, povedzte mi, kde sú tie moje miliardy? Pôjdem si ich veľmi rád zobrať, veľmi rád (smiech).

Ľudia narážali na to, že ste lietali vlastným lietadlom, dovolenkovali ste na vlastnej jachte na Jadrane, či inde, jazdili stále luxusnými limuzínami…

Pozrite sa, dnes sú tie ľahšie a menšie lietadlá určite lacnejšie, ako niektoré z tých drahších mercedesov, či bavorákov. Som presvedčený o tom, že v tejto krajine majú ľudia stovky súkromných lietadiel a nikto o nich nikde nepíše. A nie sú to ani žiadni milionári, ani nejakí veľkí podnikatelia. Áno, mal som kedysi jedno 4-miestne lietadlo Twin Star, mimochodom bolo po havárii, ktoré som si opravil. Mal som ho, už ho nemám. Jachtu som mal vždy požičanú, mohli ma na nej vidieť, ale nebola v mojom vlastníctve. Preto tieto klamstvá a kadejaké dezinformácie živia tí, ktorí sú tí „pravdovravní“, tí „demokrati“. Ale sú to naozaj všetko výmysly.

V roku 2012 vás na čele SNS vymenil Andrej Danko. Vás zo strany dokonca neskôr vylúčili. Ako ste zobrali túto skutočnosť? Bol hlavnou príčinou neúspech vo voľbách?

Určite nie. Myslím si, že v rámci strany som mal takú autoritu, že koho by som určil, ten by bol zvolený za predsedu. Určil som tohto charakterovo špinavého človeka, ktorý sa votrel do mojej priazne. Pomaly mi robil lokaja a bohužiaľ – sypem si popol na hlavu –, že takúto špinu som nejako neidentifikoval. Toto bola jednoducho moja najväčšia zásadná chyba. Je zaujímavé, odkiaľ tento človek berie peniaze, všade má blibordy, stále sa prezentuje v médiách. To očierňovanie o dlhu strany, to bolo smiešne. Tam nebol dlh ani jediný cent! Dokonca keď sme dostali zostatkové peniaze za voľby, tak sme boli v pluse. Je to človek, ktorý je riadený určitými silami. Určite to nie je človek, ktorý by bol pronárodne orientovaný, je tam niekým dosadený. Má vytvoriť stranu, ktorá síce bude v parlamente, ale ktorá bude držať hubu a krok. On tu kecá a drísta. Netreba tu hovoriť, že obloha je modrá, lebo obloha bude modrá aj bez toho, aby to niekto hovoril. Alebo aj bez toho, či tu budeme alebo nebudeme. Treba hovoriť, že treba vystúpiť z NATO a EÚ, že treba zastaviť túto záplavu moslimov, ktorí nás idú podpáliť, zlikvidovať bez jediného výstrelu v Európe, o tom treba rozprávať! A nie rozprávať o veciach, ktoré sú samozrejmé… To je to, čo ma mrzí a z čoho som nešťastný. Hanbím sa za to, že som ho tam dostal.

Je známe, že ste si vždy v minulosti rozumeli s národne, či podľa niektorých s nacionalistickými lídrami v Európe, ako Jean-Marie Le Pen, či Jörg Haider. Často ich označovali za krajnú pravicu. Pokladali ste aj vy SNS za krajnú pravicu?

Myslím si, že je to jeden strašidelný omyl a nezmysel. Pretože rozprávať o ľuďoch, ktorí robia všetko pre svoju vlasť, pre svoj národ ako o nejakých extrémistoch, ultra pravici, či ultra ľavici, to je holý nezmysel. Dnes ide o tých, ktorí sú za globalizáciu a o tých, ktorým ide o národné záujmy. Toto je triedenie dnešného sveta, všetko ostatné je nezmysel. Veď si len zoberte tie ľavicové strany, ktoré prijímajú zákony. Tie by neprijali ani v ranom kapitalizme! A oni si hovoria ľavičiari. To je úplne smiešne a trápne. Ale národ už vidí, že je prejedený drístov, klamstiev a nezmyslov. Veď si len vezmite takú Angelu Merkelovú, nemeckú kancelárku. Ona je čo? Ultra čoho? Ja by som to pomenoval, no zasa by povedali, aký je ten Slota vulgárny (smiech)! Som presvedčený, že to, čo koná tá pani, to nekoná v prospech nemeckého národa. A myslím si, že nemecký národ jej to raz aj spočíta.

Je vám sympatická súčasná politika Marine Le Penovej?

Určite! Veľmi uznávam tú mladú dámu, je to veľmi inteligentná a vzdelaná žena. A pretože tých 600 mešít, ktoré sa týčia nad kresťanským Francúzskom, ak už toto niekoho nezobudí, tak buď je idiot, alebo je taký hlúpy a antinárodne založený, že to nie je ani Francúz. Neviem, či toto je extrémne, ak niekto miluje svoju vlasť, svoj národ. Keď niekto chce zachrániť ten štát a ten národ, ktorý tam existuje už dvetisíc rokov? Ten je extrémista? A príde nejaký moslim, ktorý tam príde iba preto, aby dostával sociálne dávky, aby sa flákal po Marseille alebo po Paríži, aby robil pouličné nepokoje – nehovorím, že všetci to robia, božechráň – ale veľká väčšina to robí – tak ona je extrémistka? Oni sú tí dobrí? To je choré, to je na hlavu! Všetko je opačne! Stena, ktorá je biela, tak nie je biela, je čierna. Keď sa takto budeme pozerať na život, na ľudí, tak sme už naozaj všetci zošaleli? Sami sebe podrezávame krk! A ešte ideme ľutovať tých druhých, ktorí nám dávajú ten nôž do ruky. Je to katastrofa pre Európu a v každom prípade si myslím, že ak to prisťahovalectvo bude pokračovať takým tempom, to je koniec Európy!

Ako to myslíte?

Veľmi jasne. Niekto tretí sa tu smeje! A ten tretí je tam za Atlantikom! Ten, ktorý to celé spôsobil, aj Arabskú jar, aj Líbyu, aj Sýriu, aj Irak, aj Afganistan! A teraz sa zrazu všetci čudujeme – a to som dokonca presvedčený, že ich za to platia tie pašerácke lode –, aby sme čím viac, milióny tých moslimov sem do Európy dostali. Aby sme sa dostali úplne do prdele.

Ako vnímate vstup Mariána Kotlebu a jeho strany do slovenskej politiky? Jeho úspech v Banskej Bystrici svedčí o tom, že ľudia u nás počúvajú často až na radikálne heslá, hraničiace možno niekedy až s rasizmom či xenofóbiou. Aký je však rozdiel medzi tou politikou SNS, ktorú ste presadzovali vy a medzi politikou Mariána Kotlebu?

Nevravím, že Kotleba nemá niekedy správne názory. Určite má. Pozerám sa na to objektívne, ale niektoré jeho počínania, ako napríklad s eurofondami, celkom nechápem. Určite sú to peniaze, ktoré sme do Bruselu dali aj my, ale neviem, či sme ich všetky dostali nazad. Odmietať také niečo ako eurofondy sa mi zdá scestné a hlúpe. Rozdiel medzi tým, čo presadzuje on a medzi tým, čo sme presadzovali v SNS pod mojím vedením, je asi v tom, že my sme boli racionálni a pragmatickí, no a on je – ale to už nechám na uvážení čitateľa, čo je on…

Nie je na zamyslenie minimálne tá podpora, ktorú má najmä v banskobystrickom regióne? Lebo s takou by sa mohol dostať so svojou stranou aj do NR SR?

Ja mu drukujem, ľudia sú nahnevaní nad touto filištínskou politikou, ktorá sa tu odohráva. Je to politika dvoch tvárí – jedna tvár je milá, sociálna a hladkajúca a na druhej strane sa robí to, čo je na hony vzdialené sociálnej politike. Ľudia to už rozpoznávajú, preto má aj on takú veľkú podporu. Trebárs v cigánskej otázke, k nej sa postavil priamo, jasne a zrozumiteľne. Pretože všetci ľudia sú nasratí na Cigánov, to je jednoznačné. Všetci tu len rozprávajú – rasizmus, xenofóbia a iné sprostosti. Veď oni sú tí najväčší rasisti, Cigáni! O nás rozprávajú pomaly ako o vyvrheľoch ľudstva, o bielej rase, o gadžoch, ktorí sme im povinní platiť ich sociálne dávky a aby sme ich živili. No tak nech sa nikto nehnevá… Z tejto stránky je Kotleba ľuďom sympatický. Veď čo to je za demokraciu, keď tu nejaký Tretí sektor, ktorých platí Sörös a ďalšia banda zo Západu, ktorí majú všetci kráľovské platy, púšťa humanitárne reči… No koho tu naháňajú? Robia iba to, čo im nadiktujú tí zo Západu! To samozrejme Kotlebu vynieslo na výslnie, pretože on si otvoril hubu a povedal nahlas to, čo si drvivá väčšina ľudí u nás myslí.

Máme my ešte v tomto globalizovanom svete svoju vlastnú identitu a národnú hrdosť alebo ju postupne strácame tým, že sme súčasťou EÚ, či NATO alebo iných globálnych zoskupení?

Myslím si, že Slovenská republika ako súčasť terajšej EÚ v takej konštalácii a s takými zákonmi, aké boli prijaté v posledných rokoch, má asi takú silu, ako keď 5-ročné dieťa príde boxovať do ringu s profesionálnym boxerským majstrom sveta. Ani sa nečudujem Ficovi, že tam chodí do toho Bruselu, ako taký poslušný chlapček so zvesenou hlavou a pritakáva, lebo je asi v takom postavení, v akom je. Jediným liekom na to, aby sme sa vymanili z tohto začarovaného kruhu – a to nehovorím iba ja, to hovoria iné politické veličiny v rámci EÚ – ekonómovia, bývalí ministri financií, šéfovia diplomacie – je niečo radikálne urobiť. Toto sú podľa mňa posledné prešľapy, ktoré EÚ robí v prípade migračnej vlny, spolu s ďalšími hlúposťami, ktoré boli prijaté v tých najvyšších európskych orgánoch. Som presvedčený, že do 10 rokov – ale to bude aj podstatne skôr, lebo dovtedy možno bude aj tretia svetová vojna – do 5 rokov je po EÚ! Eurozóna skape ešte skôr, tak do dvoch rokov, lebo tlačiť miliardy eur a myslieť si, že niečo rozbehnem, keď sú všetci zadlžení, to je nonsens. Aj o bohaté Nemecko má takmer bilióna a pol eur dlhu vnútorného zadlženia! Veď oni už zadlžili aj svojich pra-pra-pravnukov! Oni žijú z fikcií, že sa tu tlačia zelené papieriky, ktorým hovoria doláre? Ktoré sú iba z jednej štvrtiny kryté – neviem, či zlatom alebo ľudskou prácou?… A tie zvyšné tri štvrtiny, to je fluidum, vzduch. A prečo ešte tá Amerika žije? No preto, že odpálili Kaddáfiho, Saddáma a za ropu, za ktorú predtým platili – obrazne povedané desať dolárov a teraz platia jeden dolár. Kradnú a zbíjajú celý svet! Ale za tie bezcenné papieriky sa kupujú reálne suroviny, reálne stroje, reálna elektrotechnika, všetko je reálne. A keď niekto otvorí hubu, ako si otvorili vo Venezuele alebo v Brazílii, či v Číne alebo v Rusku, kde už nechcú mať s dolárom nič spoločné, no tak, samozrejme, je zle! Tak sa všetci zrejme pripravujú na vojnu s USA. Angličania lezú USA do zadku, Nemci sú podchytení, chuderu Merkelovú tam odpočúvajú ako takú poslednú a nič sa nedeje. Mali poslať aspoň nejakú nótu Obamovi. No a z tohto hľadiska, keď je situácia taká, aká je, chcem zdôrazniť jedno: kde to celé smeruje? To sa podľa mňa všetko zrúti samo ako domček z karát! Pretože je to niečo, čo je pozliepané doslova hlinou. No a takáto hlina nemôže držať. Skutočne sa posledný psík vyčurá na ten domček a ten domček sa zosype…

Ako by ste riešili vy problém migrantov. Je napríklad postoj Viktora Orbána, ktorého nemáte rád, správny a oprávnený, aby Brusel riešil migračný problém razantne?

Nebudem komentovať Orbána, ja ho nemám rád, väčšinu maďarských politikov nemám rád. Ale hovorme o tom ako o princípe. Nehovorme o plote maďarskom, ale keby bol trebárs taký plot v Srbsku alebo na Slovensku, či v Rakúsku. Samozrejme, že je to oprávnené. Veď keď sem bez hocičoho príde 150- či 200-tisíc utečencov, tvrdia, že všetci utekajú pred vojnou, ale kto spôsobil tú vojnu??? Veď nech on tam pošle svoje lietadlové lode, nech ich tam pošlú tí Američania do Sýrie, či Líbye. Kto môže za to, že vznikol nejaký Islamský štát? Kto je za tým, kto ich cvičil? Kto im dal zbrane a peniaze? To treba riešiť a tam je podstata problému! Veď keby v Sýrii nebola vojna, tak by nikto neutekal! Prečo to tam bombardovali? Prečo zlikvidovali Saddáma, prečo chcú zlikvidovať Assáda? Prečo odkrágľovali Kaddáfiho? Veď mu predtým všetci liezli do riti na čele so Sarkozym, ktorý od neho dostal milióny na svoju predvolebnú kampaň. Postavil hotely, zdravotné zariadenia v Španielsku, v Taliansku, vo Francúzsku. Títo všetci zlodeji ho okradli, zhabali majetky za miliardy, tu je podstata problému, o tom treba rozprávať! Nie o nejakom plote v Maďarsku, či inde. Keby nevznikla vojna v Iraku, v Líbyi, Sýrii, v Tunisku, v Egypte, tak by sme tu nemali nikoho. Bol by tu svätý poriadok, o tom hovorme.

Nie je hrozbou aj to, že našu existenciu ohrozuje napríklad to, že sme si rozpredali prakticky celú krajinu?

Tak ako som predpovedal, keď odbachli Kaddáfiho, keď sa začala vojna v Sýrii, tak som dal absolútne za pravdu prognostikom, ktorí predpovedali, že tu budeme mať možno jeden a pol milióna, no možno aj 15 miliónov tzv. utečencov. Možno jedna štvrtina budú tí, ktorí tu budú presadzovať tie ich mešity. Teraz hovorím o EÚ. Pokiaľ tu nedôjde k nejakej zásadnej zmene v myslení ekonomického aj politického rázu, tak EÚ zdochne! Zdochne ako zdochýnajúci kôň do dvoch, do piatich rokov, možno aj skôr. Všetko nestojí už len na hlinených nohách, ale na fiktívnych nohách. Tí politici idú proti svojim občanom, proti vlastnému národu. Nie je možné, aby politická špička pľula na svojich, na svoj národ a priťahovala sem cudzích, ktorí budú demontovať ten štát. Nehovorím teraz o tých chudákoch, ktorí naozaj utekajú pred smrťou. Veď kto vyhodil londýnske metro, či stanicu v Madride? No veď to vyhodili deti tých moslimov, ktorí sem prišli pred 40 rokmi! O čom sa tu bavíme? Preto hovorím jedno: toto je koniec EÚ, toto je koniec eurozóny! Len nech nás Pán Boh ochráni – ale asi nás neochráni –, pretože my stojíme jeden krôčik pred svetovou vojnou. Nikto nechce vidieť, že všetci zbroja, či sú na Východe, či na Západe? Nie je náhoda, že sa vojská rozmiestňujú tam, či hentam, to si niekto myslí, že je to náhoda? To je príprava na vojnu! Pretože ekonomicky, politicky sa systém zrútil ako taký, je totálne v prachu. Toto už nikto nenapraví, toto sa dá jednoducho iba vynulovať.

Aké riešenie vidíte vy osobne? Čo také radikálne by sa malo urobiť?

Pokiaľ by sme chceli zabrániť svetovému konfliktu, USA by sa mali poľudštiť. A nemali by byť také nenažrané.

Pripúšťate, že okrem tej chyby s výberom vášho nástupcu ste urobili v politike aj nejaké iné chyby? Čo by ste urobili inak a na čo ste, naopak, hrdý?

Na čo som jednoznačne hrdý, je to, že som stál pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Určite nie som hrdý na to, čo sa udialo v našom hospodárstve, ale aj v niektorých politických rozhodnutiach smerom k školstvu, či na to, čo sa udialo s poľnohospodárstvom, to je niečo strašné. Ale chcem jednoznačne zdôrazniť, že bola obrovská chyba tohto štátu, že sme vstúpili do NATO, pretože je napríklad smutné, ak takí Bulhari nesúhlasia s preletom ruských lietadiel ponad svoje územie. Pritom Rusi idú likvidovať Islamský štát! Tak potom, o čo nám vlastne ide? Všetci hovoria, že chceme bojovať proti terorizmu a Rusi idú zbombardovať islamistov a člen NATO im to nedovolí. Pritom, keď Američania išli bombardovať Srbov, našich slovanských bratov, tak sme im otvorili nebo. Bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, bez súhlasu kohokoľvek. Tí „hrdinovia“ z 10 kilometrov bombardovali školy a nemocnice v Srbsku, v Belehrade. Zbombardovali mosty, zničili Srbsko, to bolo v poriadku, to bolo demokratické. Toto je dnešný svet…

Plánujete ešte návrat do politiky? Prípadne do komunálnej politiky?

Osobne som už zo všetkého taký znechutený a zhnusený, že pokiaľ sa národ zobudí a zotrie si to beľmo z očí a uvidí skutočne svet v takých farbách, v akých naozaj je, vtedy má zmysel do toho ešte vstúpiť. Ale kým sa tento národ pod Tatrami bude správať ako ovce, ktoré vezú na jatky, tak to nemá zmysel.

- Reklama -