Benjamin Netanjahu sa postaral o poriadny rozruch, keď vystúpil v televízii a verejnosť informoval o údajnom porušovaní dohody o obmedzení iránskeho výskumu jadra, ktorú v roku 2015 podpísal Irán s USA, Veľkou Britániou, Ruskom, Francúzskom, Čínou, Nemeckom a Európskou úniou. Izrael podľa Netanjahua získal kópie iránskych archívov, ktoré porušovanie dohody dokazujú. V reakcii na jeho vystúpenie médiá citovali agentúru Reuters, ktorá informovala o vyjadrení Bieleho domu v zmysle, že USA dlho vedeli, že Irán má silný tajný program jadrových zbraní. Doplňme, že Irán vyhlásil, že klamár je Netanjahu. Čo z toho usudzovať?
Odkedy americký minister zahraničia USA Colin Powell vystúpil v Bezpečnostnej rade a na obrázkoch ukázal údajné chemické zbrane v Iraku, málokto uverí politikom, keď prezentujú nejaké obrázky. Fakt, že Netanjahu ukazoval nejaké archívy, po prvé neznamená, že vieme, čo v nich je a či sú o súčasnom výskume, alebo o výskume pred rokom 2015, keď bola podpísaná dohoda s Iránom. Po druhé, jeho vystúpenie bolo načasované, pretože koncom týždňa sa má americký prezident Donald Trump vyjadriť k dohode o iránskom jadrovom programe.
Musíme si tiež urobiť predstavu, čo sa vlastne okolo jadrových zbraní vo svete deje. Keď sa pozrieme na údaje, ktoré zverejnila Federácia amerických vedcov, potom na začiatku tohto roka bolo vo svete 14 200 jadrových náloží. Z toho 93 percent majú Ruská federácia a Spojené štáty. V zozname vlastníkov jadrových zbraní nenájdeme Irán – ale pozor, nájdeme tam Izrael. Podľa citovanej správy Federácie amerických vedcov má Izrael 80 jadrových náloží. V analýzach, ktoré dávajú k dispozícii, je pripojená poznámka, že Izrael vyrobil plutónium, ktoré umožňuje výrobu sto až dvesto jadrových náloží. Americká spravodajská komunita odhaduje, že ich ale vraj vyrobil osemdesiat. Znovu opakujem, Irán nemá žiadnu jadrovú nálož a ??Izrael ich má osemdesiat. Pre predstavu, pokiaľ ide o humbuk okolo Kórey, Severná Kórea má približne pätnásť jadrových náloží. Na celom Strednom východe okrem Pakistanu nie je žiadna iná jadrová mocnosť okrem Izraela.
Isté pochybnosti o tom, či Irán dohodu dodržiava, panujú však dlhodobo…
Pokiaľ ide o Irán, od roku 2003 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu upozorňuje, že stráca prehľad, čo sa vlastne s jadrovým programom Iránu deje. Čo to znamená? Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu je kontrolnou inštitúciou, ktorá dohliada na plnenie zmluvy o nešírení jadrových zbraní, čo je tá najdôležitejšia dohoda o kontrole zbrojenia na svete. Je z roku 1968, platná je od roku 1970 a k dnešnému dňu má 191 účastníkov. To znamená, že podpísalo či ratifikovalo ju 191 štátov. Irán to urobil, Izrael to neurobil. Izrael zmluvu o nešírení jadrových zbraní nepodpísal. Okrem Izraela tak neurobili ešte Pakistan, India, Južný Sudán… Zvláštna je Severná Kórea, ktorá podpísala, a potom v roku 2003 od tejto zmluvy odstúpila. Práve od tohto roku Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu upozornila, že v Iráne sa niečo deje.
Rok 2003 je dôležitý, pretože s najväčšou pravdepodobnosťou ide o reakciu spomínaných štátov na americkú intervenciu v Iraku. Severná Kórea a možno aj Irán si uvedomili, že bez jadrových zbraní sú napadnuteľné. Začal sa veľký zmätok okolo iránskeho jadrového programu, ktorý sa do značnej miery upokojil v roku 2015, keď Irán, stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN – teda oficiálne jadrové mocnosti – plus Európska únia podpísali komplexný plán akcií, ktorý je zameraný na kontrolu jadrového programu Iránu. Prečo to takto hovorím? Zmluva o nešírení jadrových zbraní dáva každému štátu právo na mierové využitie jadrovej energie. Zmluva z roku 2015 výrazne znížila v Iráne počet centrifúg, prístrojov, ktoré slúžia na obohacovanie uránu, na jednu tretinu. Sklady obohateného uránu sa drasticky zmenšili a bol nariadený vývoz obohateného uránu do zahraničia. Irán má právo vyrábať obohatený urán, ale iba do úrovne 3,67 percenta. Čo to znamená? Pre jadrové elektrárne potrebujete obohatený urán približne na úrovni štyroch percent. Hladina 3,67 %, ktorá je v zmluve, skutočne znemožňuje Iránu vyrábať jadrové zbrane, lebo aby mohla byť vyrobená jadrová nálož z uránu, je potrebná čistota nad 85 percent, oveľa vyššia, než je povolené pre Irán.
Ako ste spomenuli, rozhodovanie o predĺžení dohody o iránskom jadrovom programe sa blíži. Spojené štáty upozorňujú, že od dohody odstúpia, ak nebude upravená. Trumpovi sa nepáči rad obmedzení, že trvá len do roku 2025, že sa netýka iránskeho programu balistických rakiet atď. Irán ale opakovane zdôraznil, že na žiadnu inú než súčasnú dohodu nepristúpi. Ako posúdiť prístup USA a Iránu?
Keď dnes Trump hovorí, že zmluva je zlá, musel by povedať, akým spôsobom Irán porušuje dohodu o spoločnom komplexnom pláne akcií, v ktorom je povedané, že sa bude urán vyrábať do úrovne 3,65 a stanovené je presné množstvo. Zmluva je, samozrejme, nedokonalá, ale vypovedať ju jednostranne by bola hrubá chyba. Bol by to nezodpovedný krok. Štokholmský inštitút pre výskum mieru práve dnes zverejnil údaje o vojenských výdavkoch. Z neho vyplýva, že Irán vydal vlani na obranu 14,5 miliardy dolárov. Izrael vydal 16,5 miliardy dolárov; k tomu je potrebné ešte pripočítať 3,1 mld vojenskej pomoci, ktorú Izrael dostal od USA. Tak kto dáva viac? Problém je v tom, že keď sa pozrieme na sunnitskú Saudskú Arábiu, ktorá tiež príliš nemiluje Izrael, ale aj nemiluje šiítsky Irán, zistíme, že Rijád vydal vlani na “obranu” 69,4 mld dolárov; to sú tretie najväčšie vojenské výdavky na svete. K tomu si pripočítajte Turecko – 18,2 mld. A vidíte, aký zmätok sa dnes vytvára na Blízkom východe. Izrael voči moslimom nemá najmenšiu šancu, pokiaľ ide o počet obyvateľov, počet vojakov a výdavky na zbrojenie. Má prevahu, ktorú mu dáva vlastníctvo jadrových zbraní. Zvlášť potom, čo bol na základe rusko-americkej dohody zlikvidovaný arzenál chemických zbraní v Sýrii. Chemické zbrane, ktorým sa hovorí “jadrové zbrane chudobných”, vyvažovali izraelský jadrový arzenál.
Izrael vytvára vojenskú rovnováhu na Blízkom východe prostredníctvom jadrových zbraní a o tom sa vôbec nehovorí. Teda, pardon, nehovorí sa o nich v západnom svete. Myslieť si, že keď sa o nich nebude hovoriť v západnom svete, tak sa o nich nebude hovoriť v moslimskom svete, je neuveriteľne prostoduché. Niekto intenzívne pracuje na tom, aby sa nezmysly o konflikte civilizácií stali realitou. Predstava o tom, že všetkých donútime silou robiť to, čo chceme, je jednoducho naivná.
Hra na vyvolený národ je strašne nebezpečná. Starozákonný pohľad na politiku, ktorý praktizujú niektorí sionisti a niektorí fundamentalistickí americkí protestanti, je na Blízkom východe strašne nebezpečný. Blízky východ potrebuje úplne novú bezpečnostnú paradigmu, ktorá ho vymaní z predsudkov a závodov v zbrojení, paradigmu, ktorá zabezpečí dôstojný život židom aj moslimom všetkých národností.
Benjamin Netanjahu dlhodobo vystupuje s pochybnosťami voči Iránu. Zároveň sa ale pripomína v súvislosti s jeho aktuálnym vystúpením aj to, že v roku 2002 svedčil na pôde amerického Kongresu o údajnej prítomnosti zbraní hromadného ničenia v Iraku. Hrozí vojenský konflikt aj teraz?
Analógie nie sú zdravé, každá situácia je nová. Problém je v tom, že politici častejšie reagujú na novinové informácie ako na odborné analýzy. Vieme z čias irackej vojny, že dokonca politici na základe ideologických vízií tlačili na úpravu analýz spravodajských služieb. To je choroba Spojených štátov. Preto sa ukázalo, že sa spravodajské služby mýlili a v Iraku žiadne zbrane hromadného ničenia neboli. Toto nebezpečenstvo momentálne tiež hrozí, ale nechce sa mi veriť, že by sa dnes niekto chystal zaútočiť na budovy v Teheráne, ktoré ukazoval Netanjahu na svojich obrázkoch. Ak sú niekde papierové alebo elektronické archívy, to nie je porušenie uzavretých dohôd. Ten, kto je určený na to, aby kontroloval plnenie zmluvy o nešírení jadrových zbraní, je Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, nie Mosad, nie Netanjahu, nie USA.
V reakcii na nové zistenia je pravdepodobné, že dôjde po stránke sankcií k nejakým zmenám? Na revíziu a sprísnenie podmienok Trumpa minulý týždeň nabádal aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Nebezpečenstvo, že rozšíri sankcie, existuje. Trump je nepredvídateľný politík, môže chcieť kompenzovať zmierenie okolo Kórejského polostrova radikalizmom v iných oblastiach. Stále sa mi však nechce veriť, že by niekto zaútočil na iránske jadrové zariadenia. Hrozilo by nebezpečenstvo jadrového spadu nielen v Iráne, ale aj v jeho okolí. Navyše americké jednotky sú v dosahu iránskych zbraní nielen v Perzskom zálive, ale aj v Iraku. To je eskalácia, ktorú si nikto z nás nevie predstaviť. Je to niečo úplne iné ako izraelské bombardovanie nedostavaných reaktorov v Iraku či Sýrii. Tu sa niekto hrá s jadrovým ohňom. Naše televízie hovoria o iránskom jadrovom programe a ukazujú jadrové elektrárne v Busheri, ale to sú elektrárne, ktoré nemôžu vyrábať obohatený urán ani plutónium. To sú zariadenia, ktoré spadajú do kategórie mierového využitia jadrovej energie, ale keď ich trafíte, rozptyl je rovnaký ako v Černobyle.
Je hrozné, že sme v rukách amatérov. Budeme tlačiť na Irán, aby sa upravila dohoda… Ja som za, nech sa upraví, keď bude nová, lepšia, ale nesmie sa to vynucovať násilím. Výsledkom takéhoto nátlaku bude, že cena ropy porastie na sto dolárov za barel. Už teraz vyhnali cenu ropy cez 74 dolárov. Všetko spolu súvisí.
Je to rovnaké ako so sankciami voči Rusku. Zakážu kupovať ruský hliník, a kto na tom zarobí? Čína. Budú tlačiť na Irán, a zarobia na tom Venezuela a Rusko. Ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Schopnosť strategického myslenia sa vytratila, západní štátnici robia politiku podľa toho, ako si predstavujú zajtrajšie titulky v novinách. To ale nie je stratégia, ale ´sebastredná´ hlúposť.
Keď hovoríme o jadrovom arzenáli. Minulý týždeň sa konala historická schôdzka juhokórejského prezidenta Mun Če-ina a severokórejského vodcu. Obe krajiny sa na summite dohodli na úplnom jadrovom odzbrojení. Juhokórejský prezident neskôr hovoril o Nobelovej cene mieru v súvislosti s Trumpom. A koluje názor, že by si Trump cenu zaslúžil, ak jeho stretnutie so severokórejským vodcom povedie k odstráneniu jadrových zbraní na Kórejskom polostrove. Čo vy na to?
To je iná káva. Iniciatíva prezidenta Muna smerujúca k dohode so severom je nesmierne užitočná. Keď sa to podarí, to je naozaj posun dejín. A kto tomu bude brániť? Tí, ktorí majú záujem na udržaní napätia, čo je veľa ľudí v Spojených štátoch, vojensko-priemyselný komplex, niektorí vojaci, ktorí chcú byť prítomní vo východnom Pacifiku atď. Najviac ohrozená nie je menovaná iniciatíva zo Severnej Kórey, ale od militantných kruhov vo Washingtone. A ako tomu chcete čeliť? Trebárs vyhlásiť, že americké vojská zostanú v Južnej Kórei i po uzavretí dohody o mieri. Alebo navrhnúť Trumpa na Nobelovu cenu mieru. Nádej, že udrží líniu a necúvne, ako má vo zvyku, sa tým zvýši. Nepokladám to z hľadiska politickej taktiky za nezmyselné. Medzi nami, keď mohli dostať Nobelovu cenu mieru Theodore Roosevelt a Barack Obama, pokojne ju môže dostať aj Donald Trump.
- Reklama -
