Islam potrebuje sexuálnu revolúciu. V našej liberálnej mešite sú si všetci rovní. Vyhrážajú sa mi však smrťou, hovorí pre PL.sk postrelená aktivistka

17.10.2017 17:30

ROZHOVOR Predstaviteľka liberálneho islamu Seyran Atesová prišla do Bratislavy v rámci celoeurópskeho turné v boji proti extrémizmu a terorizmu. V celej Európskej únii plánuje vyzbierať milión podpisov potrebných na nevyhnutnú zmenu európskej legislatívy, ktorá by mala významne prispieť k účinnému boju proti islamskému terorizmu. Prednedávnom dokonca otvorila v Berlíne liberálnu mešitu, pričom sa jej vyhrážali smrťou a bola aj postrelená. Aké je to žiť pod neustálou ochranou a čo si máme predstaviť pod jej výrokom, že islam potrebuje sexuálnu revolúciu?

Islam potrebuje sexuálnu revolúciu. V našej liberálnej mešite sú si všetci rovní. Vyhrážajú sa mi však smrťou, hovorí pre PL.sk postrelená aktivistka
Foto: TASR
Popis: Seyran Atesová

Ste populárna islamská aktivistka a predstaviteľka liberálneho islamu. Najnovšie stojíte na čele iniciatívy Stop extrémizmu. Ako ste sa k tomu dostali a prečo ste sa rozhodli stať sa aktivistkou?

V podstate na to boli dva dôvody. Uvedomovala som si, že v samotnom islame je nutné zvnútra bojovať proti extrémizmu. Najviac tento islamský extrémizmus, samozrejme, vidím v mešitách a v činoch, ktoré sa udiali po 11. septembri 2001. Je však pravda, že som vnímala aj pravicový extrémizmus, ale práve v islame bol pre mňa najviac viditeľný. Zároveň som rozumela tomu, že treba aj na politickej úrovni s týmto stavom niečo robiť, a tak som sa dostala k iniciatíve Stop extrémizmu.

Raz ste povedali, že islam potrebuje sexuálnu revolúciu. Čo si máme pod tým predstaviť?

Napísala som knihu o sexuálnej revolúcii v islame. Môj názor je, že moslimovia, obzvlášť v islamskom svete, príliš sexualizujú náš život. Už od detstva niektorí moslimovia rozdeľujú svet na mužský a ženský. Najviac sa to deje v krajinách ako Saudská Arábia či Irán. Muži a ženy sú posudzovaní rozdielne z dôvodu neakceptovania rovnosti pohlaví. Keď rozprávam o sexuálnej revolúcii, myslím tým to, čo napísal Wilhelm Reich vo svojej knihe o sexuálnej revolúcii, že islam musí nechať ľuďom ich sexualitu. Sexualita je veľmi intímna a súkromná vec, ale napríklad situácia, že za stolom sedia dve ženy a dvaja muži, ktorí nie sú zobratí, je pre ortodoxných moslimov sexuálna.

Prečo je to tak?

Je to, bohužiaľ, realita, ktorá vyplýva z predstavy ortodoxných moslimov o morálke a mravoch. Vyplýva to taktiež zo spoločnosti, ktorá toto akceptuje ako spoločenské právo a pravidlo, pričom následne tlačí na obyvateľov, aby sa podľa toho aj správali. Môžete to vidieť v niektorých krajinách, ako napríklad Egypt či Tunisko. V sedemdesiatych rokoch ste mohli vidieť ženy, ktoré študovali na školách bez šatiek na hlave a obliekali sa v západnom štýle. Turecko je tiež veľmi dobrým príkladom, počas vlády Mustafa Kemala Atatürka, ktorý sekularizoval spoločnosť, čo znamenalo začiatok republiky a bol to prvý krok k demokracii. Teraz však, keď sa k moci dostala Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), Turecko robí kroky naspäť a dnes môžete v Istanbule vidieť čoraz viac žien so šatkami na hlavách.

Aký je najväčší problém s islamom v Európe?

Sme svedkami najvražednejších útokov od 11. septembra 2001. V Európe sú dva hlavné prúdy spôsobujúce tieto smrtiace útoky. Prvým sú islamisti a druhým sú stúpenci krajne pravicového extrémizmu. Islamisti sú, samozrejme, príčinou viac ako 80 % ľudských obetí.

Neustále pribúdajú radikalizovaní členovia, ktorí veria v hodnoty, ktoré im islamisti prezentujú. Rast extrémizmu v Európe súvisí aj s prílivom financií zo zahraničia, ktoré sú určené priamo na tieto aktivity. Najväčšími donormi sú najmä Katar, Turecko, Saudská Arábia a Kuvajt. Tieto štáty financujú organizácie Moslimského bratstva a ďalšie islamské organizácie naprieč celou Európou, najmä cez moslimské nadácie či obce, školy a kultúrne centrá, v ktorých sa snažia moslimov radikalizovať. 

Čoraz častejšie čelíme organizovaným teroristickým útokom, ktorých cieľom je zničenie našej kultúry, tradícií a európskych hodnôt. Je to cielený útok na základné princípy ľudských práv a slobôd. Súčasná európska legislatíva nedokáže týmto útokom efektívne čeliť a brániť sa.

Ako teda môžeme bojovať v Európe so vzostupom extrémizmu a je aj nejaká perspektíva, že sa tento vzostup zastaví?

Som optimistka a som pevne presvedčená, že máme šancu a pomôže už aj to, keď sa ľudia podpíšu pod našu iniciatívu. My, ktorí sme v prvej línii, sa potom môžeme zasadzovať a prispieť k tomu, aby sa tým Európska komisia zaoberala. Domino efekt sa musí niekde začať a takto môžeme zmeniť svet.

Zároveň potrebujeme veľmi silnú ochranu základných práv, aby nedochádzalo k diskriminácii, a práve preto ani náš návrh nie je striktne proti islamu, ale je proti extrémizmu vo všeobecnosti. Nám je v tom návrhu teda úplne jedno, prečo je niekto extrémista. V tomto zmysle je to neutrálne a ide naozaj len o to, aby sme potlačili nenávisť a aby sa potom niekto na základe toho návrhu nemohol vzrušovať, že je diskriminačný. Práve preto nie je náš návrh taký a ide nám skutočne iba o zastavenie nenávisti.

Prednedávnom ste otvorili liberálnu mešitu v Berlíne. V čom je iná ako ostatné mešity?

V našej mešite sú muži a ženy rovnocenní. Môžu sa spolu združovať a spolu sa aj modliť. Takáto komunita je teda zmiešaná a všetci sú si rovní. To znamená, že my nerobíme rozdiely medzi pohlaviami a máme otvorené dvere pre všetkých, ktorí chcú prísť. Kto chce prísť a byť s nami, môže, pričom nedelíme moslimov ani na sunnitov, šíitov či alavitov, pretože prorok bol jednoducho moslim.

Aká bola vo všeobecnosti odozva na tento krok? Je známe, že ste boli preň aj postrelená a máte pri sebe neustále ochranku.

Samozrejme, že boli negatívne reakcie. Vyhrážali sa mi dokonca smrťou a dostala som aj veľa urážlivých e-mailov. Bolo však aj mnoho pozitívnych reakcií, keď mi ľudia písali, že konečne majú takúto mešitu. Turci mi napísali, že sú hrdí, že takéto niečo existuje, pretože je to mešita, o akej dlho snívali. Dokonca mám reakcie z celého sveta, kde mi píšu, že som ich nádej.

Aké je to žiť s tým pocitom, že vás chcú zabiť?

Už jedenásť rokov žijem s ochrankou a stála som pred rozhodnutím, či to budem ďalej robiť alebo či sa toho vzdám. Pre mňa osobne a pre moje presvedčenie je podstatne lepšie, keď môžem takto prejavovať svoj názor, hoci s ochranou. To, že môžem za túto vec bojovať, je pre mňa lepšie, ako keby som sa stiahla, čo si myslím, že by bolo zbabelé a príliš pohodlné. Ja by som však nikdy takto šťastná nebola.

Napriek tomu by som nikdy neodsudzovala niekoho, kto nepostupuje tak ako ja, aj keď si myslí, že musíme intenzívne bojovať za naše práva, ale nikdy by som sa nepýtala druhých, prečo to tiež tak intenzívne nerobia. Skôr len apelujem na to, aby sme používali náš rozum, a dúfam a prajem si, aby nám ľudia dali svoju podporu tým, že dajú svoje podpisy pod našu iniciatívu. My sme, takpovediac, v prvej línii. Sme tí, ktorí do toho ideme s plným nasadením, ale za sebou očakávame podporu, najmä od žien, ktorých sa extrémizmus najviac dotýka.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ondrej Šprlák
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Chmelár: Som jediný ľavicový kandidát. Viem, že nie som favoritom, ale favorit u nás nikdy nevyhral

0:00 Chmelár: Som jediný ľavicový kandidát. Viem, že nie som favoritom, ale favorit u nás nikdy nevyhral

ROZHOVOR Viem, že nie som favoritom týchto volieb. Ale favorit prezidentské voľby na Slovensku ešte …