V rozprave k novele zákona o banskej činnosti ste povedali, že vyšetrovanie výbuchu z roku 2009 v Hornonitrianskych baniach Prievidza v bani v Handlovej, pri ktorom zomrelo 20 zamestnancov, bolo sfalšované.
Aby sme si nemýlili, že je to policajné vyšetrovanie, ide o šetrenie inšpektorov Hlavného banského úradu. Ich posudok, ktorý bol spracovaný odborníkmi a pracovnou skupinou pre šetrenie nešťastia, ktorá bola stanovená Hlavným banským úradom, bol na pokyn predsedu úradu Petra Kúkelčíka upravený a niektoré časti vypustené. To znamená, že pasáže, ktoré hovorili o tom, že nešťastie sa stalo inak, ako boli deklarované informácie na verejnosti, sa v záverečnej správe neobjavili.
Aká je teda podľa vás skutočnosť?
Bolo by to trošku zložitejšie komplexne vysvetliť, ale to, čo je podstatné, sú tieto pochybenia. Stali sa tri zásadné kroky a v každom tom kroku, keby boli dodržané pracovné a požiarnobezpečnostné predpisy a postupy, tak by k nešťastiu nemuselo prísť.
Prvý problém bol, že vznikla zápara. To znamená samovznietenie uhlia. Na mieste, kde sa stalo nešťastie, sa to stalo už 22. júla 2009, 6. augusta a kritického 8. augusta 2009. Táto zápara nebola správne sanovaná, čiže hasená, a to z toho dôvodu, že v daných priestoroch nebolo protipožiarne vybavenie. Nebol tam funkčný protipožiarny vodovod a ani dostatočný tlak vody. Hasenie tak prebiehalo len kalovým čerpadlom z natečenej banskej vody. Taktiež bol zvolený nesprávny postup. Bol zapnutý ventilátor, ktorý mal chladiť záparu, ale ten rozdúchaval oheň. Následne pracovník odišiel a ostalo to bez kontroly.
Druhý problém bol, keď banícka čata sfárala dolu, zistili, že tam je požiar, o ktorom nevedeli. Vyfárali von, avšak miestny vedúci ich poslal naspäť dole, že majú ísť hasiť. Čo bolo porušenie pravidiel, lebo keď je v bani požiar, majú predsa všetci vyjsť von. Boli poslaní dole, napriek tomu, že baňa nebola vybavená protipožiarnymi opatreniami. Nebola tam ani protipožiarna celtovina, aby sa zmenilo prúdenie vzduchu. Nemalo ju ani hasičské družstvo. Vydávané pokyny neboli v poriadku.
Dôsledkom tohto prišlo k otočeniu smeru vetrov a nahromadeniu protipožiarnych plynov, ktoré následne vybuchli. Všetky tri kroky majú na zodpovednosti ľudia, ktorí boli zodpovední za samotný zásah. Taktiež v tej časti, kde sa nešťastie stalo, tak baníci nemali čo robiť. Toto nebolo ani v súlade s plánom otvárky bane.
Toto všetko vlastne chýba v tej záverečnej správe?
Áno, mnohé z týchto vecí chýbajú v tej správe.
Podobné vyjadrenie mali aj ľudia ako Martin Štemberka z Českého banského úradu, Zdeněk Pavelek z Hlavnej banskej záchrannej stanice v Ostrave a Ľudovít Jelemenský zo Slovenskej technickej univerzity.
Jedna vec je posudok Hlavného banského úradu a ich oficiálny dokument. Následne polícia mala šetriť, či prišlo k nezodpovednému konaniu. Ale keďže tie veci boli z tej správy vypustené, tak nič nezistili a nemali čo šetriť. Fakt je, že odborné posudky prišli k podobným záverom, ako tvrdím. Myslím si, že aj prokuratúra si vyžiadala nezávislý posudok. Už len z prepisov hovorov banských telefónov vyplýva, že tam neboli dodržané postupy a pravá ruka nevedela, čo robí ľavá.
Aká je protiargumentácia? Prečo tam napríklad nebol funkčný požiarny vodovod?
Hlavný dôvod je prezentovaný ako nedostatok finančných prostriedkov. Takže pre nedostatok financií zomrelo v podstate 20 ľudí, hoci táto baňa dostáva 100 miliónov eur ročne cez distribučné poplatky za výrobu uhlia. Keby sme to prepočítali na zamestnancov, tak každý by mal dostať vyše 2 000 eur mesačne, oni majú platy okolo 800 eur. Táto baňa je tiež známa aj z tzv. alobalovej kauzy, kde peniaze, ktoré mali ísť do firmy, napríklad aj na protipožiarne opatrenia, išli Robertovi Ficovi a jeho poslancovi Vladimírovi Jánošovi.
Vy ste sa ako dostali k týmto informáciám, že v záverečnej správe tieto fakty boli vypustené?
Informácie mám zo zistenia komisie, ktoré spracoval inšpektor Hlavného banského úradu, pán Vladimír Tejbus. Tento človek bol minulý rok vyhodený z práce práve z dôvodu, že upozornil na tieto nedostatky a bol v konflikte s predsedom úradu pánom Kúkelčíkom. Pán Tejbus dal podnet v septembri minulého roka aj ministrovi hospodárstva Petrovi Žigovi, aby sa vyjadril k jednotlivým krokom, ale do dnešného dňa mu nikto neodpovedal.
Naznačili ste, že pán Kúkelčík má blízke vzťahy so šéfom Hornonitrianskej bane Petrom Čičmancom, ktorý má byť napojený na Smer-SD a premiéra Roberta Fica.
Keď sme sa začali tomuto venovať, tak sa ukazuje, že problémom sú rôzne konania Hlavného banského úradu, ktorý by mal byť dozerajúci orgán a mal by kontrolovať to, čo sa v baniach robí. Aj to, či ťažba je v súlade s plánom otvárky. Avšak ukazuje sa, že je rozdiel medzi banskými mapami a tým, čo majú povolené. Nešťastie, ktoré sa stalo v Novákoch v roku 2006, kde zavalilo štyroch baníkov, bolo tiež spôsobené tým, že ťažili na miestach, kde to nemali povolené.
Podal niekto aj nejaké sťažnosti ohľadne týchto vecí?
Pán Tejbus podal a tiež ako poslanci zvažujeme podanie trestného oznámenia. Máme informáciu, že Okresná prokuratúra Prievidza v tejto veci obnovila konanie na jeseň minulého roka. Okrem toho chceme žiadať ministerstvo hospodárstva a ministerstvo životného prostredia, aby tam bola vykonaná hĺbková kontrola. Dôvod, prečo sme podávali zákon v parlamente, bol, aby sa nepodarilo zamiesť túto kauzu pod koberec. Na návrh nášho zákona nikto nereagoval, ani sa nikto neprihlásil do rozpravy a odmietli to bez toho, aby sa nad tým niekto z vládnej koalície zamyslel. Vtedajší minister hospodárstva Jahnátek, terajší poslanec NR SR, v pléne sedel bez slova a hlasoval proti návrhu zákona, toho zákona, za ktorého úpravu bol zodpovedný v tom čase práve on.
Ako teda reagujete na reakciu Hornonitrianskych baní Prievidza, že je to z vašich úst nehorázna lož a že nie ste odborník v danej oblasti?
Mne je táto téma blízka, som vyštudovaná geologička, ale ich taktika je zatĺkať, zatĺkať a zatĺkať. Snaha o naťahovanie tejto kauzy je asi preto, aby sa na to zabudlo. Sú to takí vplyvní ľudia, že v dnešnom svete skorumpovaného súdnictva nemáte istotu v ničom.
- Reklama -
