Husák, keď ho pustili z basy... Jozef Golonka o vláde KSČ, Karlovi Gottovi, imigrantoch a o súčasnosti

20. 12. 2019 0:02

ROZHOVOR Jozef Golonka. Legenda československého hokeja. Reprezentoval 134-krát, bol dlhoročným kapitánom národného mužstva. Má dve olympijské medaily a štyri z majstrovstiev sveta. Je členom štyroch siení slávy – IIHF, českej, slovenskej a dokonca aj nemeckej. V rozhovore, ktorý prinášajú Parlamentné listy, hovorí o advente a Vianociach vo vzťahu k viere a kresťanstvu, osvetľuje svoj život v minulom režime, vracia sa ešte ku Karlovi Gottovi a tiež k otázke interrupcií, ktorá rozdeľuje Slovensko, rovnako ako k problému utečencov.

Husák, keď ho pustili z basy... Jozef Golonka o vláde KSČ, Karlovi Gottovi, imigrantoch a o súčasnosti
Foto: TASR
Popis: Jozef Golonka patrí medzi výrazné postavy nášho športu, pričom blízko má aj k mnohým politikom
reklama

Pán Golonka, prežívame obdobie adventu a čoskoro tu budú aj vianočné sviatky, teda kresťanské sviatky. Vidieť na Slovensku, že aspoň podľa štatistík v krajine žije viac veriacich ako v Česku?

Áno, to sú čísla, ale je to aj medzigeneračný problém, lebo veľa mladých ľudí u nás netuší, čo to vlastne advent znamená, a myslím si, že celá nastupujúca generácia už k týmto sviatkom zďaleka nemá tak blízko, ako sme mali my. Takže ten počet kresťanov podľa mňa klesá. A výsledkom toho sú zneváženie, osočovanie v dnešných časoch, kde sa stratila tá úcta k druhému človeku.

Dobrý katolík nie je ten, kto chodí každý deň do kostola. Musí sa tiež ako katolík k svojmu okoliu správať. A to sa často nedeje – a v tých štatistikách to nenájdete.

Vy teda advent slávite?

Áno, samozrejme. U nás v rodine sa to pripomína, máme adventný kalendár, vyzdobený dom a už aj ozdobený stromček.

Viete, ja som vyrastal u saleziánov (významná rímskokatolícka kongregácia, ktorá sa venuje výchove mládeže) a tí nám vtedy v Bratislave ako deťom z chudobných rodín ponúkli veľa možností. Chodili sme na omše, stavali modely, hrali futbal atď. A tým sa, samozrejme, vytvoril môj pozitívny vzťah ku kresťanstvu.

Pán Golonka, čo hovoríte ako veriaci na tú veľmi kontroverznú celospoločenskú diskusiu o zákaze interrupcií, ktorá sa na Slovensku tento rok viedla? Aký je váš pohľad?

To je ťažká otázka. Ale ja osobne si myslím, že to rozhodnutie by malo byť na tej žene a jej rodine.

Vidíme, že sú tu deti, ktoré nemajú otca, matka sa súdi o alimenty. Alebo sú tu deti, ktoré sú celkom samy. A kto sa o ne bude starať? Aký budú mať život? Preto hovorím, že lepšie je, aby tá rodina a tá žena to právo konečného rozhodnutia mali.

Slovenskou témou boli interrupcie, veľkou českou témou sa stal odchod Karla Gotta, ktorý bol sprevádzaný veľmi kritickými názormi na jeho kariéru v čase komunizmu. Ako ste to videli vy?

Špinavá bielizeň sa perie vždy a za každého režimu. A namiesto toho, aby sme patrične uctili tohto človeka, tak vyťahujeme rôzne veci.

Mňa mrzí to, koľko sa na tom priživilo ľudí, ktorí sa prihlásili ako úžasní Karlovi kamaráti a priatelia. Ja som poznal Karla Gotta už od jeho úplných začiatkov, ale takto som sa prezentovať rozhodne nechcel. Zapálil som si sviečku a spomínal na všetky naše stretnutia. Nešiel som 450 kilometrov do Prahy, aby som bol dve sekundy v televízii!

Iba som napísal, že odišiel veľký človek a vynikajúci spevák. Samozrejme sa musel nejako prispôsobovať tom období, v ktorom žil. A keby nešiel týmto smerom, tak by sa jeho kariéra čoskoro skončila. A komu by to pomohlo? On nebol žiadny eštebák, bol to skrátka človek, ktorý chcel robiť to, čo vie – to jest spievať. A dokázal rozdať veľa radosti mnohých ľuďom po celom svete, takže tie reči okolo sú zbytočné a obsahujú často len obyčajnú závisť.

A potom tiež neznalosť toho minulého režimu. Pretože – ako by sa inak dostal Gott von, aby urobil skvelé meno našej republike?

Nás ako športovcov tu zavreli totálne. V roku 1960 ma draftovalo Toronto – samozrejme ma nikto nepustil a nepustili ani Tikala, Jiříka a ďalších reprezentantov. Až keď sme mali nad tridsať, tak nám umožnili pozrieť sa von. Ale s podmienkou, že nepôjdeme do Ameriky, maximálne do západnej Európy, tak to fungovalo po roku 1969. Tak som sa ja dostal do Nemecka. A tí speváci to mali podobné, možno o niečo liberálnejšie. Ale ten režim musel mať z toho peniaze, potom povolil.

Takže mne sa tá debata zdá nezmyselná. A vyťahuje sa všetko od anticharty až po nemanželské dieťa, ktoré Karel Gott mal, ale postaral sa o neho. Skrátka trochu viac úcty by bolo namieste.

Karel Gott

Karel Gott. Zdroj: TASR

Pán Golonka, vy ste však boli svojho druhu tiež prominentom toho minulého režimu, ako kapitán reprezentácie ste boli súčasťou tej „výkladnej skrine“ alebo nie?

Tak to nie, to sa musím ohradiť. Nikdy som nebol v strane! Ponúkali mi to dvestotisíckrát, ale nedotlačili ma k tomu.

Kamarátil som sa napríklad s Dubčekovými synmi a spomínam si napríklad aj na Husáka. Keď ho pustili z basy, tak ja som ho odviezol domov, ale úplne neplánovane! Čakal som na svoju svokru na stanici a stretol som Husáka, ktorý prišiel košickým rýchlikom. A pretože tam široko-ďaleko nebolo jediné taxi, tak som to urobil. Tak také boli tie moje kontakty, ale tým sa to končilo.

Napríklad Jiří Holeček a ďalší spomínali na tie ceremoniály – prijatie a dekorovanie na Hrade, čo museli jednoducho vytrpieť. Cítili ste to rovnako?

Nie, ja to mám teda trošku inak. Pre mňa každé vyznamenanie, ktoré som dostal za športový výkon, má svoju cenu. A nezáleží na tom, či to bolo od komunistov, eštebákov. To nie je žiadny dôkaz, že som sa v tom systéme nejako angažoval.

Naopak, ja som bol označený za protištátny živel a v roku 1969 ma po tých legendárnych zápasoch so Sovietmi v Grenobli a Štokholme zavreli, pretože som ako kapitán dopustil, že tím alebo jeho väčšina si prelepila páskou tú červenú hviezdu na drese, aby sme tak protestovali proti augustovej invázii v roku 1968. Ale nakoniec ma pustili, pretože v môj prospech zasiahol práve Husák, ktorý sa medzitým vyšplhal na vrchol moci.

Pán Golonka, spolupracovali ste niekedy s ŠtB?

Ja to nechcem otvárať. Je to už uzavretá kapitola. Ale pravda je taká, že Golonka bol rebel, ktorý naozaj odolal všetkým ponukám spolupráce s ŠtB, preto ma aspoň neustále sledovali ako nežiaducu osobu. Od roku 1957.

Áno, ja som bol rebel a rebelom som zostal dodnes. A nežiadam žiadne výhody ani protekciu.

Ale v tom režime som žil. A absolvoval som to bez toho, aby som stratil tvár.

Preto mi hrozne prekáža, keď sa dnes oslavujú ľudia, ktorí emigrovali, utiekli pred tým – a na tých, ktorí si to všetko so cťou dokázali prežiť, na tých sa kašle.

Pán Golonka, do Európy tento rok opäť pribudli desaťtisíce utečencov. Predpokladám, že Vianoce vzhľadom na inú vieru oslavovať nebudú. Je to, samozrejme, len banálny príklad, ale zaujíma ma váš názor, či sú ľudia z Afriky alebo z Blízkeho východu schopní sa etablovať, hodiť za hlavu svoje doterajšie hodnoty a prijať tie naše.

Myslím si, že v poriadku to je, ak sem prijmeme erudované pracovné sily. Ale čo sa týka bežného života, tam sú tie zvyky a hlavne to náboženstvo a iná kultúra veľkou prekážkou.

Ale keď hovoríme o Československu, my sme predsa nikdy nemali kolónie v Afrike, v Indočíne atď. ako Británia, Španielsko alebo Francúzsko.

Rozumiem tomu správne, že súhlasíte s tézou, ktorá spája dnešné utečenecké vlny s kolonializmom, keď európske mocnosti, najmä Francúzsko a Veľká Británia a čiastočne aj Nemecko, vyťažili zo svojich kolónií, čo sa dalo, a potom ich ponechali osudu. A práve z týchto kolónií sa dnes ženú do Európy utečenci, najmä tí ekonomickí.

Áno, dá sa to tak povedať. Je to reakcia na tú dobu kolonializmu. A tiež nechápem, prečo sa nikto nepozastavuje nad tým, kde vzali toľko peňazí na cestu pre tých pašerákov, ktorí si účtujú dosť vysoké sumy a ešte v eurách a na každú osobu zvlášť!

Zažil som napríklad priamo v Nemecku pred rokmi výmenu pracovných síl medzi USA, Nemeckom a Indiou. Povolenie do Nemecka dostali aj celé indické rodiny, ale všetko bolo presne nastavené, tí ľudia chceli pracovať a tiež pracovali – tí dnešní, väčšinou imigranti, len čakajú na sociálne dávky, drvivej väčšine z nich sa však vlastne pracovať vôbec nechce!

A málo platné – je a vždy to bude iná kultúra, ktorá so sebou, samozrejme, prináša mnoho problémov. Neviem, či sa takíto ľudia integrujú a prijmú naše európske hodnoty.

Neustále musíme mať na pamäti, že oni pochádzajú z úplne iného sveta – a to sa môže prejaviť kedykoľvek.

A navyše – my máme svoje vlastné problémy. Sú tu bohatí a chudobní a tým chudobným sa snažíme prispieť, pretože napríklad nemajú financie na doktora, dávame peniaze na onkológiu a stále to nie je dosť. A teraz by sme mali prispievať aj na tých utečencov? Tomu ja nerozumiem. V prvom rade by sme sa mali starať o svoje vlastné problémy. A to nie je žiadna xenofóbia alebo rasizmus.

Pán Golonka, tradičná otázka na záver. Aké máte prianie do nového roka 2020?

Aby sme boli všetci zdraví a viac úcty medzi sebou a menej sporov a hádok, pretože hádky ešte nikdy nič nevyriešili.

Rozhovor viedol Tomáš Procházka.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Čarnogurský: Taliansku nepomáha v čase, keď sa im hromadia mŕtvoly, Európska únia. Ak po pandémii neprehodnotia sankcie proti Rusku a Číne, treba ich opľuť

20:08 Čarnogurský: Taliansku nepomáha v čase, keď sa im hromadia mŕtvoly, Európska únia. Ak po pandémii neprehodnotia sankcie proti Rusku a Číne, treba ich opľuť

Ukazuje sa, že právne výmysly, ako je Európska únia, a schválne preháňam, nie sú schopné pomôcť svoj…