Homoši preč z Bratislavy? Vnímam to tak, že som niekomu poriadne stupil na otlak, hovorí Mrva. Jedným z riešení dopravy v hlavnom meste je podľa neho plytké metro

0
Ján Mrva (Autor: Facebook/ Ján Mrva)

Opozičné strany OĽaNO, SaS a Sme rodina vás predstavili ako svojho kandidáta na post primátora Bratislavy. Prečo ste sa rozhodli prijať ich ponuku?

Kandidovať za primátora som uvažoval aj bez podpory opozície, s ktorou som ale, samozrejme, od decembra diskutoval. V prípade, ak by ponúkli dobrého kandidáta, zvažoval som, že kandidovať vôbec nepôjdem. Nakoniec si však vybrali mňa ako skúseného politika z komunálu, ktorý nie je spojený s korupčnými škandálmi. Vyberali poctivo, a tak ako hovoril Igor Matovič, nie v baroch či na koncertoch.

Videli by ste teda lepšieho kandidáta, v prospech ktorého by ste sa vzdali?

V komunálnej politike sú schopní ľudia, ale nebudem to konkretizovať. A ak myslíte spomedzi kandidátov, ktorí ohlásili svoju kandidatúru, tak sa nechystám v prospech nikoho vzdať. My chceme byť úspešní a medzi súčasnými kandidátmi nevidím človeka, ktorý by mal také dlhodobé skúsenosti s komunálnou politikou a výsledky v nej.

Ivo Nesrovnal je teda podľa vás neskúsený?

To sú neblahé skúsenosti. Štyri roky bol predsedom finančnej komisie a dnešné výsledky sú katastrofálne. Asfaltovanie ciest z peňazí vlády nie je žiaden výsledok. Nesrovnal zlikvidoval PKO, zakrýva audity parkovania a osvetľovania, robí netransparentné verejné obstarávania. On bol presný úkaz toho, čo sa stane, keď kúpite mačku vo vreci. 

Ja si naopak myslím, že primátorom by mal byť človek, ktorý má skúsenosti s vedením mestskej časti. Nemusím to byť ja, ale aj nejaký iný starosta, ktorý roky vie, v malom, čo znamená riadiť mesto.

Ako vnímate, že vás podporuje liberálna strana SaS? Richard Sulík hovorí, že dohody sú pre nich sväté a keďže OĽaNO podporila v župných voľbách liberála Juraja Drobu, tak teraz ustúpili a podporili konzervatívneho Mrvu.

Dohody medzi OĽaNO a SaS som neovplyvňoval a boli stanované, keď sa dohodli na podpore pre Juraja Drobu. Vtedy konzervatívnejšie OĽaNO podporilo liberálnejšieho kandidáta a teraz liberálnejšia SaS, hoci ani tá nie je najliberálnejšia a je podľa mňa konzervatívnejšia a nie extra liberálna, podporila konzervatívneho kandidáta. Ak sú pre nich dohody sväté, tak som len rád.

Vyrastal som v Bratislave a veľmi dobre chápem aj moderné veci.

Kandidátka KDH Caroline Líšková naopak povedala, že je pre ňu nepochopiteľné, ako ste mohli prijať podporu Sme rodina a že sa s tým budete musieť sám hodnotovo vyrovnať.

Je dobré, že Sme rodina sa pripojila k tejto koalícii a nedali ďalšieho kandidáta, čím by rozbili túto parlamentnú opozíciu. Z toho dôvodu to vnímam čisto pragmaticky.

Zo svojho hodnotového hľadiska ste teda nechceli radšej podporu KDH?

Ja ju ani teraz nevylučujem, a preto to vidím ako parlamentná opozícia plus KDH, ktoré nie je v parlamente. Rád prijmem podporu KDH a vôbec k tomu nemám výhrady, len to budú musieť potom dohodnúť aj politické strany, ktoré ma podporujú. Ako viem, tak rozhovory prebiehajú a OĽaNO  ponúkalo a ponúka KDH, aby sa k tejto koalícii pripojili.

Máte ambíciu získať podporu aj iných strán?

Samozrejme. Minimálne sa rokuje s tromi menšími politickými stranami OKS, NOVA a Zmena zdola.

Pred pár dňami sme boli svedkami antikapane proti vám, keď boli po Bratislave vyvesené plagáty s nápisom Homoši preč z Bratislavy – Ján Mrva, prvý katolícky primátor. Čo si o tom myslíte?

Tri transparenty som osobne odrezal a mám ich doma. Vnímam to tak, že som niekomu poriadne stupil na otlak. Som známy z aktivity proti hazardu, ale aj tým, že redukujem developerské projekty. Podal som trestné oznámenie, aby polícia zistila, kto to bol. Je však zjavné, že som silný kandidát a že sa ma boja.

Navyše chcem zdôrazniť, že sa od obsahu dištancujem a nesúhlasím s tým, čo tam je napísané. Nedotklo sa to len homosexuálov, ale aj veriacich ľudí a všetkých slušných ľudí. Z toho dôvodu som aj podal trestné oznámenie na generálnu prokuratúru. Mám rád všetkých ľudí a chcem byť primátorom všetkých Bratislavčanov. Dokonca bol spomínaný výrok aj nepravdivý, pretože Peter Kresánek a Andrej Ďurkovský boli tiež katolíci.

Niektorí ľudia však reagovali, že tá časť s homosexuálmi im na vás sedí a pripomínali vaše dávne výroky.

Veľa ľudí ma hanilo, ale o to viacej ľudí ma obhajovalo. Nemám žiadnych platených hejterov a ani obhajcov.

Tak ako majú tí, ktorí presadzujú moderné veci okolo LGBTI komunity, právo na názor, tak ja mám právo prezentovať svoje hodnoty. Diskutovať sa môže. Všetko ale musí byť v intenciách slušnosti a nesmie sa prejsť ani k verbálnym a ani fyzickým útokom. Som ochotný pristúpiť na to, aby sa v Občianskom zákonníku urobili pre nich ústupky. Napríklad, aby mohol byť homosexuálny pár informovaný o zdravotnom stave partnera či riešiť ich vzájomné majetkové veci. Som však proti manželstvám a adopciám, pretože rodina je najlepším miestom pre výchovu detí a pre spoločnosť.

Keď hovoríte o slušnosti, tak toto slovo sa v poslednom období široko používa. Dokonca iniciatíva Za slušné Slovensko podporila v Bratislave kandidáta za primátora Matúša Valla, ktorý je kandidát Progresívneho Slovenska a Spolu. Argumentovali tým, že sa ako nezávislý kandidát prihlásil k ich vízii Slušné mestá a obce Slovenska. Vy ste tiež nezávislý kandidát s podporou strán, vedeli ste o tejto vízii?

Prvýkrát to počujem. Zaregistroval som, že podporili Valla, ale o žiadnej možnosti prihlásiť sa k ich vízii som nikdy nepočul. Keby mi to ponúkli, tak sa určite prihlásim ako prvý, ako som sa prihlásil do Odkazu pre starostu, a dvakrát som získal Zlaté vedro, alebo do iniciatívy Zastavme korupciu aj pre samosprávy. Začnem po tom aj sám pátrať a pokúsim sa k tomu pripojiť.

Ako teda vnímate kroky tejto iniciatívy?

Bol som ich podporovateľ a bol som na všetkých mítingoch. Dokonca aj keď som bol na lyžovačke, tak som bol na proteste v Žiline. Som veľmi sklamaný, že vstúpili do politiky ako hnutie a nie ako jednotlivci, pretože sľúbili rodičom Jána Kuciaka a matky Martiny Kušnírovej, že budú iba občianske hnutie. Týmto krokom podľa mňa ich sľub zradili. Prečo podporili Valla a ako k nemu prišli, fakt netuším.

Nehovorili by ste možno inak, keby podporili vás?

Keby podporili mňa, tak by som verejne povedal, ako sme spolu rokovali a aké podmienky mi dali. Možno by som ale počas rokovaní povedal, aby dodržali sľub a politicky sa neangažovali a nepodporili ma ako hnutie, ale ako jednotlivci, ktorí stáli na tribúnach.

Kým sa dostaneme k vášmu programu, aké sú podľa vás hlavné problémy Bratislavy?

Minulý rok, keď som kandidoval za župana, som si urobil zber informácií, kde sú najväčšie problémy. Teraz chodím medzi ľudí a v ankete sa ich pýtam, čo považujú za najväčšie problémy hlavného mesta a čo by zmenili, keby mali čarovný prútik. 

Všetci považujú za najväčší problém, pochopiteľne, dopravu, ale tiež neudržiavané verejné priestory a špinu, bezpečnosť, bezbariérovosť či grafity. V súčasnosti primátor asfaltuje sto kilometrov ciest, ale bez komplexnej úpravy bezbariérovosti obrubníkov či rekonštrukcie podložia ciest. Toto je totálny „Potemkin“. Robí sa to narýchlo a naoko, aby sa pred voľbami niečo ukázalo, pretože Ivo Nesrovnal nemá čo iné Bratislavčanom ukázať.

Mladí ľudia chcú cyklotrasy, lebo poznajú svet a chcú chodiť na bicykli do roboty. Bohužiaľ, tu na to nie sú momentálne podmienky. Som však prekvapený, že vizuálny smog trápi veľmi málo ľudí. To v kultivovanej Európe nevidíte.

O riešeniach dopravnej situácie v Bratislave sa toho hovorí veľa. Napríklad Caroline Líšková navrhuje mýtny systém. Je toto jedno z riešení?

Postupom času to možno bude musieť prísť v centre, ale nie teraz a nie na okraji mesta, ako to navrhuje pani Líšková a KDH. Ja mám úplne iný komplex dopravných riešení, aj keď v prípade vnútorného okruhu – Dostojevského rad, Karadžičova ulica a Hlavná stanica – by sa neskôr dalo uvažovať o obmedzenom vjazde do centra. Museli by však byť v centre fungujúce cyklotrasy a fungujúca metská doprava. Nie je to teda taká aktuálna otázka.

Až 70 % áut ide zo smeru Senec, Pezinok do Bratislavy. Z toho dôvodu potrebujeme na okraji mesta urobiť záchytné parkoviská, prestupné stanice na električku a železnice. Tiež je nevyhnutné tam postaviť cyklodomy. Parkovné by navyše mohlo byť zadarmo, ale iba pre šoféra. Záchytné poschodové parkoviská musíme spraviť aj na sídliskách ako Petržalka, Ružinov, Nové Mesto či Karlová Ves na existujúcich parkoviskách. Až po takýchto podmienkach môžeme spustiť parkovaciu politiku. Peniaze z parkovacích kariet a z centrálneho systému parkovania majú ísť do mesta a mestských častí a nie súkromných spoločností, aby z nich mesto mohlo následne opäť zlepšovať dopravu.

Mojou ambíciou je aj predĺženie električiek na konci Dúbravky na Bory, do Vrakune a Podunajských Biskupíc, na koniec Petržalky či zo Zlatých pieskov na železničnú stanicu Vajnory. Štúdia o tom je už hotová a treba spraviť už EIA, územné rozhodnutie a stavebné povolenie.

Ľudia však hovoria, že autom sa potrebujú presúvať viackrát za deň po Bratislave a dnes nefunguje plynulá mestská doprava.

Áno, to je pravda. Tí, ktorí sa napríklad potrebujú dostať z Vajnôr alebo Petržalky do Volkswagenu v Devínskej Novej Vsi, tak je to veľakrát bez auta nemožné. Fungujúca verejná hromadná doprava v meste je preto základ. Riešením je aj tzv. plytké metro – kolajová doprava, za čo ma niektorí vysmievali, ktoré by bolo medzi Starým mostom a Filiálkou, ktorá je za Trnavským mýtom. Sú to len dva kilometre. Ak by ste chceli stavať električku povrchovo, tak prídete do konfliktu s križovatkami Mlynské nivy, Záhradnícka, Krížna a Šancová. V prípade plytkého metra nemusíte nič rozkopávať. Na Karadičovej ulici je vedľa nej ešte stále koridor pre metro, aké v 1890 vykopali Slováci v Budapešti a úplne jednoducho ho prekryli betónom.

A ako by ste to odhadovali z časového hľadiska?

Keby som sa stal primátorom, tak okamžite rokujem so Železnicami Slovenskej republiky, pretože na Filiálke potrebujem urobiť regionálnu stanicu, kde budú zvážaní ľudia z Malaciek, Pezinka, Senca a Šamorína. Na Filiálke môžu byť v podzemí vláčiky, nad tým autobusy a hore obchody a bývanie. Pod železnicami môže byť plytké metro. Mám to odsúhlasené odborníkmi, že sa to dá realizovať.

Určite to však nevidím reálne do roku 2022, čo je jedno volebné obdobie. Dovtedy sa dajú spraviť štúdie realizovateľnosti, EIA, územné rozhodnutie a stavebné povolenie. Na celý projekt by som použil peniaze mesta, Bratislavského samosprávneho kraja, ministerstva dopravy, eurofondy a rozvojový poplatok od developerov. Vláda by to mala navyše vyhlásiť za významnú investíciu.

Diaľnica do Košíc mala byť už v roku 2010 a stále nie je…

Plytká časť metra by však v Bratislave mohla byť reálne do ôsmich rokov. Ja som optimista, pretože sa poznám a viem, čo som zač, a keď ma niekto vyhodí dverami, prídem oknom, lebo obhajujem a presadzujem verejné záujmy. Za mnou sú dvanásťročné výsledky vo Vajnoroch – dva revitalizované parky, dve nové školy, dostavba na základnej škole, nový dom kultúry či 31 kilometrov cyklotrás. To ma odlišuje od našich protikandidátov, reálna skúsenosť a reálne výsledky.

Ako by ste chceli riešiť súčasnú situáciu mestských podnikov? Momentálne zažívame kritiku činnosti mestského podniku OLO aj v súvislosti s nelegálnou skládkou v Podunajských Biskupiciach a zadržaním šéfa spoločnosti Vassal Group či policajta z NAKA.

Okamžite po nástupe do úradu by som to riešil. Spravili by sa kontroly a ak by sa podozrenia potvrdili, tak by nasledovali trestné oznámenia. Na samotnom magistráte je verejné obstarávanie v strašnom stave. Veď Úrad pre verejné obstarávanie im zastavuje skoro všetky obstarávania, ktoré sú netransparentné a nezákonné.

Hospodárenie metských podnikov musia mať, samozrejme, pod kontrolou poslanci v dozorných radách a manažéri ich majú riadiť, pretože mestské podniky sú jedným zo zdrojov príjmov, ale aj ušetrenia prostriedkov pre mesto. Kedysi sa dávali do zimnej a letnej údržby štyri milióny eur, dnes je to osem pre externú firmu. Od nástupu pána primátora Nesrovnala do funkcie ho žiadam, aby vytvoril technický podnik mesta Bratislavy, ktorý by robil zimnú a letnú údržbu. A v programe mám aj obnovu útvaru hlavného architekta, kam by patrilo aj dopravné plánovanie.

Máte ambíciu prilákať ľudí, ktorí v Bratislave žijú a pracujú, aby si tu dali trvalý pobyt?

V prvom rade by som chcel spolu so župou zaviesť bratislavskú kartu výhod, do ktorej by sa zapojili galérie, múzeá, integrovaná doprava, ale aj obchody. Po rokovaniach sa dajú pridať aj ďalšie motivačné veci. V parkovacej politike sa, samozrejme, dá rozprávať o tom, ako pozitívne diskriminovať ľudí s trvalým pobytom. Ďalšou pozitívnou možnosťou pre mestá je rokovať s vládou, aby sa dane z príjmov fyzických osôb delili na polovicu medzi mestá a obce, kde sa daný človek minimálne 150 dní nachádza, a tam, kde má trvalý pobyt. Zároveň by sa mala časť dane z pridanej hodnoty a dane príjmov právnických osôb pridať k zdrojom samosprávy, ako je to v Česku. V okolitých krajinách majú samosprávy dvakrát viac financií. 

Tieto pravidlá však určuje zákonodarný orgán,  Národná rada SR. Keby ste neuspeli v súboji o post primátora Bratislavy, chceli by ste kandidovať za poslanca do parlamentu?

Je to hypotetická otázka. Počítam s tým, že budeme úspešní.

Pred pár týždňami rozhodol krajský súd, že zákaz hazardu v Bratislave je nezákonný. Vy ste boli jeden z hlavných bojovníkov proti hazardu. Bola to teda dobrá cesta, ako zrušiť hazard v hlavnom meste?

Áno, bol som jedným z hlavných iniciátorov petície proti hazardu, ktorá bola s viac ako 136-tisíc podpismi najúspešnejšou v histórii Bratislavy.

Cesta bola jediná možná tak, ako predpisoval zákon. Inak sa ani nedá. Najskôr musíte urobiť petíciu občanov s trvalým pobytom a potom prijať VZN. Treba pripomenúť, že primátorovi v čase vybavovania petície, ukradli na magistráte 40-tisíc podpisov, čo je trestuhodné a aj preto sa znížilo potrebné kvórum v zákone. Petícia bola mestským zastupiteľstvom jednohlasne vybavená a primátor mal pripraviť VZN. To, že pri prvom hlasovaní o VZN nehlasovali dvaja námestníci primátora, je jeho politická zodpovednosť. V druhom hlasovaní, ktoré nám rokovací poriadok dovoľuje, už bolo dosť hlasov, a tak bolo prijaté podľa nás zákonne, keďže petícia bola vybavená tak, ako má byť. S rozhodnutím súdu sa nestotožňujeme, a preto mesto podá kasačnú sťažnosť na najvyšší súd.

- Reklama -