Pred pár dňami sa začalo hovoriť, že premiér Robert Fico by sa mohol stať predsedom ústavného súdu. Fico je so Smerom odhodlaný vyhrať parlamentné voľby v roku 2020, ale čo by jeho prípadný odchod na ÚS znamenal pre politické dianie na Slovensku?
Rozhodne by to znamenalo značný rozvrat vo vládnej koalícii a predovšetkým v jeho strane. Politici jeho rangu, premiéri, si niečo také ani dovoliť nemôžu. Zaujímavé by bolo, kto prišiel s týmto hoaxom alebo teda falošnou správou, pretože to na prvý pohľad vyzerá, ako keby to opozícia skúšala z opačnej strany, keďže nevie Roberta Fica poraziť tým, že by na neho niečo vedela. Chcú ho vykopnúť smerom hore a zbaviť sa konkurenta. Keby sa stal predsedom ÚS, tak na politickej scéne by musel skončiť. Správa je relatívne hodnoverná vzhľadom na to, že na ústavnom súde by (Fico) fungoval oveľa dlhšie, bez kampaní, takže to má isté rácio z pohľadu opozície aj verejnej mienky, je to relatívne dôveryhodné, ale neviem si predstaviť nič také, že by dobrovoľne odchádzal z politiky ktorýkoľvek premiér bývalej Československej republiky.
Objavili sa aj informácie, že aj na stretnutí koaličných lídrov s prezidentom Andrejom Kiskom padli slová o tom, že by premiér mohol ašpirovať na post predsedu ÚS. Dokonca sa hovorí, že prezident by s tým aj súhlasil, keby mu Smer vyšiel v ústrety pri budúcoročnom menovaní ústavných sudcov. Je takáto rošáda, ktorú prezidentská kancelária popiera, podľa vás pravdepodobná?
Čo sa babe zachcelo, to sa babe prisnilo. V demokratických stredoeurópskych krajinách v našom okolí neviem uviesť príklad, že by koaliční alebo opoziční politici konali takýmto spôsobom. Tá konštrukcia sa mi zdá byť pritiahnutá za vlasy.
Takže takýto scenár „dohody“ s Kiskom je podľa vás nepravdepodobný?
Áno, je to veľmi málo pravdepodobné, prečo by to takýmto spôsobom robili.
Či už sú tieto zákulisné informácie pravdivé alebo nie, o čom to svedčí v rámci Smeru? Je to náznak toho, že sa niečo deje vo vnútri strany?
Skôr by som povedal, že to svedčí o absolútnej kríze slovenskej straníckej politiky. Politici si vymýšľajú nepravdepodobné konštrukcie len preto, aby zaujali občana, lebo toľko lží, čo sa vysypalo za posledné roky, keď na Slovensku fungujú „strany-továrne“ alebo „strany-rodinné podniky“. Ak mám povedať konkrétne, tak myslím OĽaNO a Sme rodina. Každá fantasmagória je cenená a možná len v takej atmosfére, ale nič reálne na tom nevidím.
Škandál okolo kauzy Bašternák sa ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi podarilo ustáť za podpory Roberta Fica a je znova dvojkou v strane. Čo keby Fico skončil na ÚS a Kiska by trval na tom, že Kaliňák po rekonštrukcii vlády už nemôže byť ministrom vnútra? Mal by Kaliňák ešte ďalej šancu v politike?
Treba si uvedomiť, že v prieskumoch verejnej mienky, ktoré prinášajú naše agentúry, je Kaliňák prekvapujúco niekde medzi deviatym a desiatym miestom na rebríčku obľúbenosti politikov. Takého politika, ktorý zaberá medzi plejádou verejných činiteľov popredné miesto, sa nevzdá žiadna strana. V prípade Kaliňáka sa v Smere neozvali hlasy, ktoré by reálne žiadali odchod tohto muža zo strany, prípadne z funkcie. Po skúsenostiach s bývalým šéfom NR SR Pavlom Paškom a jeho odchodom, ktorý nijak nepomohol Smeru, sa mi zdá, že Kaliňákovo miesto je zatiaľ isté. Nie je to iba zásluha toho, že ho kryje premiér, akože ho kryje, ale aj toho, že zložky, ktoré vedie, a verejná mienka vôbec ho považujú za politika vhodného do top desať najpopulárnejších politikov Slovenska.
V porovnaní s výsledkami volieb v roku 2012, keď strana získala vyše 44 percent hlasov, preferencie Smeru klesajú (25,5 %). Čím si to vysvetľujete?
Čím si to vysvetľujem? Bezprecedentne hlúpymi rozhodnutiami predstaviteľov pravicových politických strán a idiotským správaním sa strany-nestrany. Strany s ľuďmi, strany (SaS) pána Sulíka. Toľko tvrdohlavosti a také maniere neprejavil žiaden politik na slovenskej politickej scéne.
Koho vnímate ako vhodného kandidáta, ktorý by sa postavil na čelo sociálnych demokratov po prípadnom odchode Roberta Fica z politiky?
To politici neprezradia a politológovia nikdy neuhádnu. V postkomunistickom svete je to inak ako na Západe. Dnešné noviny prinášajú veľké články o tom, že Angela Merkelová si už vybrala svoju nástupkyňu. Merkelovú si vybral Kohl. Strany sú však v Nemecku stabilné a nezávislé od lídra, ale závislé od ideí, ktoré bránia, hája a na ktorých stoja. Nie je to tak v postkomunistickom svete. U nás je to tak, že poznáme takzvané strany-továrne alebo strany, ktoré fungujú podobne, ako fungovalo Mečiarovo HZDS. Bez neho to bola nula. Podobne Dzurindova SDKÚ. Bez Dzurindu nula. Tak isto si je len ťažké predstaviť Smer bez otca strany. Len ťažko si vieme predstaviť jeho ďalšiu existenciu a jeho ďalších lídrov. Jasným príkladom je „multiotecko“, ktorý si založil stranu Sme rodina, čo mi pripadá ako pľuvanec do tváre jednoduchých občanov a táto strana má už dva roky v prieskumoch 10-percentnú podporu, hoci jej jediný program nie je generovať politické idey a riešiť problémy ľudí, ale strážiť ostatných činiteľov a takzvane dávať pozor na prsty ostatným politickým stranám.
Bude Smer-SD podľa súčasného vývoja situácie zostavovať vládu aj po voľbách v roku 2020, ako to vyhlásil v nedávnej televíznej diskusii Robert Fico?
Myslím si, že áno, že Smer nabudúce ešte raz vládu zostaví, aj keď tretí (koaličný) partner je veľmi neistý.
Má opozícia na to, aby porazila v parlamentných voľbách Smer alebo je príliš rozdrobená?
Domnievam sa, že nejde ani o to, že by bola opozícia rozdrobená, ale skôr o spôsob, akým robí politiku. Jej poprední politici vyhľadávajú škandály, udalosti, „eventy“, aby zaujali občana, a nehľadajú riešenia, aby pomohli spoločnosti. Naopak si v tom bahnia a myslia si, že občan uverí, že všetci kradnú, iba oni nekradnú. Z tejto mantry je veľmi ťažké upliesť akýkoľvek pozitívny politický program alebo novú koalíciu. Je to nepolitická politika. Je to antipolitika a na vlne tejto antipolitiky opozícia paradoxne drží Roberta Fica pri moci.
- Reklama -
