Herec Greššo, ktorý stvárnil prezidenta Kováča, exkluzívne pre PL: 90. roky boli nehoráznosť najhrubšieho zrna. Demokracia poslúžila nemorálnostiam

0
Ján Greššo (Autor: TASR)

Popularita filmu Únos a ohlasy naň sú značne vysoké. Vy ste stvárnili jednu z hlavných postáv, prezidenta Michala Kováča. Ako vnímate tento film? Čo je jeho hlavným odkazom?

Film je z hľadiska aspoň základnej očisty od nemorálností porevolučnej doby veľmi potrebný. Som veľmi rád, že nám, starším pripomína kliatbu, ktorej by sme sa mali zbaviť aspoň dnes, keď už sme nemali silu a odvahu postaviť sa proti nej v minulosti. A veľmi príjemne ma prekvapuje, že porevolučná generácia sa začína dívať, možno aj vďaka filmu, na súvislosti minulosti a súčasnosti triezvejšími, spravodlivejšími očami. Je tu však jedna hrozba. Ak sa s tou kliatbou minulosti prerastenej do súčasnosti nedokážeme vyrovnať čestne, spravodlivo a rozumne dnes, zajtra nám voličská základňa nespokojnej mládeže prebehne do hnedej krajnosti… A zase budeme musieť točiť film o štátnej nemorálnosti a o násilí. Len či budeme môcť…

Aké to bolo vcítiť sa do kože jednej z hlavných aktérov toho filmu i spomenutého obdobia? Poznali ste sa s exprezidentom Michalom Kováčom aj osobne? Sledovali ste jeho gestiku a mimiku?

Pána prezidenta Kováča som poznal osobne. Stretávali sme sa v nitrianskom divadle, kde chodieval na premiéry. Aj v „jeho“ kostole v Dúbravke. Nepotreboval som teda „študovať“ gestá a mimiku. Vo filme však neboli použité konkrétne mená, nebola potrebná ani podobnosť, divák aj tak pochopil, o koho a o čo ide.

Ako ste vnímali prezidenta Kováča?

Pána prezidenta Kováča som vnímal ako človeka, ktorý si veril, ktorý veril, že spolupracuje s ľuďmi, ktorým treba veriť, ale zistil, že všetko je inak…

Ako si vy osobne spomínate na búrlivé 90. roky a konkrétne obdobie únosu syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča ml., vraždu Róberta Remiáša a následne Mečiarove amnestie? Kde ste vtedy pôsobili a čomu ste sa venovali?

V 90. rokoch som bol herec v Divadle Andreja Bagara v Nitre. Zo spoločensko-politického hľadiska som 90. roky považoval za nehoráznosť najhrubšieho zrna, vrátane únosu Michala Kováča ml. aj vraždy Róberta Remiáša. Žiaľ, demokraticky zvolená moc dokazovala a dokázala, že aj demokracia vie poslúžiť nemorálnostiam. Všetko je o konkrétnych ľuďoch, o ich svedomí a o ich osobnej zodpovednosti. Demokracia je len rámec možností, ktorými sa spoločnosť má riadiť v duchu humanizmu.

Aký je váš pohľad – súhlasíte s tvrdením matky Róberta Remiáša, že za smrť jej syna je zodpovedná štátna moc, konkrétne vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar?

S vyjadrením pani Remiášovej súhlasím. Vždy nesie zodpovednosť za chod aj činy štátu či inštitúcie najvyššie postavený predstaviteľ, aj keď pochybia podriadení.

Rozprávali ste sa s Annou Remiášovou po premiére filmu? Čo vám povedala?

S pani Remiášovou sme sa rozprávali len chvíľku. Hovorili sme o tom, že film je veľmi dobre natočený, že na ňu veľmi silne zapôsobil herecký výkon pani Ingrid Timkovej, ktorá hrala jej nešťastný životný príbeh, zvlášť silný bol záverečný monológ. Hovorili sme o tom ,že film je veľmi potrebný a vyjadril som jej obdiv a úctu. Zoznámil som sa aj s jej mladším synom, Róbertovým bratom.

Na svoj Facebook ste v súvislosti s Mečiarovými amnestiami napísali: „Poďme na jar vyčistiť, čo sa nám doteraz nechcelo… alebo sme sa báli?“ Úprimne, veríte, že sa nájde 90 hlasov a Mečiarove amnestie budú zrušené?

Verím. Keď podávate lotto, veríte, že  vyhráte. V tejto chvíli je podľa nálady v spoločnosti väčšia šanca na prijatie zrušenia amnestií ako na výhru v lotte – ak nezlyhá pamäť a svedomie poslaneckého zboru.

Prečo si myslíte, že otázka Mečiarových amnestií je aktuálna aj po takmer dvadsiatich rokoch?

Lebo nemorálnosti súčasnosti sú na nemorálnosti minulosti nabalené ako snehová guľa. Treba tú guľu roztopiť. A povedať otvorene a pravdivo, kto akého “snehuliaka” staval a stavia v rozpore s morálkou a svedomím. Vzhľadom na väčšinovú nedôveru v náš právny štát úmyselne nehovorím o rozpore so zákonom.

VOĽBY DO VÚC

Prelaďme na inú tému. Budete kandidovať za župana Nitrianskeho samosprávneho kraja?

Uchádzať sa o post župana nie je jednoduché. Jednu skúsenosť (bez úspechu) už mám za sebou. Teraz pri predpokladanej jednokolovej voľbe to bude ešte náročnejšie. Preto treba všetky aspekty zodpovedne zvážiť. Najmä, ak má človek predstavu, že v prvom rade má ísť o službu, až potom o moc.

O koho podporu sa chcete opierať?

Chcem najprv rozhovory s lídrami stredopravých strán v Nitrianskom kraji, a ak uznajú, že by som mohol byť ich kandidát, chcem sa oprieť o stredopravý blok, vrátane voličov.

Čo je podľa vás hlavným problémom Nitrianskeho samosprávneho kraja? Čo najviac trápi obyvateľov tohto kraja?

Nitriansky kraj nie je v porovnaní s ostatnými krajmi Slovenska na tom zle. Mohlo by však byť všetko lepšie a optimistickejšie. Podľa mňa je najväčší problém v personalistike. Môžete mať ten najdokonalejší program, ak nemáte okolo seba schopných, “netrafikových” spolupracovníkov, program skončí ako nesplnený predvolebný sľub. Mám v tomto pätnásťročnú úspešnú manažérsku skúsenosť.

Najdôležitejšie pre kraj je obsadiť rozhodujúce manažérske posty kreatívnymi odborníkmi bez straníckych diktátov či vplyvov. Len tak bude možné pružnejšie a zodpovednejšie riešiť problémy v rezortoch, ktoré sú v kompetencii kraja. Žiaden súkromný podnikateľ neprijme na manažérske posty kamarátov podľa straníckych záujmov, rovnako ani neschopných príbuzných.

Neľahký problém je presvedčovať a presvedčiť poslancov zastupiteľstva o zmysluplnosti a efektivite ich rozhodnutí tak, aby bol rozhodujúci verejný záujem.

Aké by boli vaše priority?

Zdravotnícke zariadenia, zariadenia sociálnych služieb, školstvo, kvalitná dopravná infraštruktúra, zodpovedná starostlivosť o majetok VÚC, starostlivosť a záujem o “živú” kultúru, aj o kultúrne pamiatky kraja sú určite priority. Chcel by som k nim však priradiť aj veľké možnosti vo využívaní prírodného a duchovného potenciálu kraja na rozvoj cestovného ruchu. To všetko v úzkej spolupráci a v zmysluplnej komunikácii s primátormi a starostami mestských a miestnych samospráv župy.

Predsedom Nitrianskeho kraja je od roku 2001 nepretržite Milan Belica. Ako hodnotíte jeho prácu?

Prácu pána Belicu nehodnotím negatívne. Viem, že mal na všetko svoj vlastný názor, ktorý však býval “formovaný” mantinelmi vládnucej koalície, ktorej bol nominantom. Nechcel by som byť do takej miery závislý.  Aj keď viem, že to nie je jednoduché. Pán Belica sa po voľbách na župana, v ktorých nado mnou zvíťazil výrazným rozdielom (bol nominant HZDS, ja som bol za SDKÚ), správal na slovenské pomery neuveriteľne férovo, za čo som mu aj verejne poďakoval.

- Reklama -