Čo vás inšpirovalo kandidovať za OĽaNO?
Prirodzene som sa zaujímal o dianie v našej krajine a keď ma Rišo Vašečka v roku 2014 oslovil, či by som nešiel kandidovať, ak by taká možnosť bola, odpovedal som mu, že nad tým budem uvažovať, poradím sa s rodinou a budem sa za to modliť. Od 23 rokoch som veriaci a odvtedy sa o svojich rozhodnutiach radím aj s Bohom. Práve od momentu, keď som uveril Bohu a začal s ním budovať vzťah, som sa začal venovať i službe ľuďom. A práve prípadné zvolenie za poslanca som videl ako ďalšiu formu služby ľuďom.
Na web stránke Obyčajných ľudí je uvedené, že ste mohli ostať v Amerike, ale napriek tomu ste sa vrátili na Slovensko. Prečo? Čo ste tam robili a aká je Amerika vašimi očami?
Do Ameriky som odišiel spolu s mamou po otcovej smrti pôvodne na tri týždne na Vianoce k mojej sestre. Keďže som s otcom mal veľmi dobrý vzťah a zomrel nečakane, jeho smrť som znášal ťažko. Preto mi i sestra ponúkla, aby som sa domov na Slovensko neponáhľal a zostal zatiaľ u nej. V Amerike som strávil rok a pol, vrátil som sa späť v roku 2001, aby som na Slovensku počkal na zelenú kartu a mohol ísť do Ameriky pracovať. Po tom, ako som ju dostal, som veľmi zvažoval, či sa tam mám s rodinou presťahovať. Život tam som veľmi dobre poznal a podmienky som tam mal dobre pripravené. S rodinou sme v roku 2008 do Ameriky vycestovali, aby sme spolu zistili, či tam chceme ostať. Po mesiaci sme sa vrátili a rozhodli sa ostať na Slovensku. Dôvodov bolo viacero. No to najdôležitejšie bolo, že sme cítili, že na Slovensku sme doma. Hoci naša krajina nie je taká vyspelá ako Amerika, verili sme a stále veríme, že práve my, Slováci, z nej vieme urobiť krajinu, kde sa všetci budeme mať dobre. Slovensko je krásne, má šikovných, pracovitých a hlavne pohostinných ľudí.
A aká je Amerika mojimi očami?
Ameriku mám veľmi rád, mám tam veľa priateľov. Je to veľká a rôznorodá krajina. Napriek jej veľkosti a mnohým prisťahovalcom sa im darí budovať v ľuďoch národnú hrdosť. Prekvapovalo ma, ako sa prisťahovalci po niekoľkých rokoch života v Amerike cítili na prvom mieste Američanmi až potom Indmi, Mexičanmi, Poliakmi, atď. Aj Amerika si dnes prechádza svojimi problémami, ale je dôležité, že je to krajina, ktorá si váži svojich občanov, ich slobody a práva. Čo ma na Amerike najviac upútalo, že veci robia tak, aby dávali zmysel, aby boli jednoduché a orientované na zákazníka. Ide im viac o podstatu veci. Ľudia viac rozmýšlajú, ako veci spraviť, a nie, ako sa im vyhnúť.
Ako vnímate súčasného prezidenta Trumpa?
Novozvolený prezident Trump je kontroverzná osoba. Američania si v posledných voľbách zažili realitu, kde sa museli rozhodovať medzi menším zlom. Na toto neboli zvyknutí a aj z rozhovorov s mojimi priateľmi som videl, že to bola ťažká voľba. Ale, aby som sa vrátil späť k prezidentovi Trumpovi: v kampani toho povedal veľa, teraz bude zaujímavé sledovať, čo z toho zrealizuje. Zdá sa, že začal zostra. Niektoré kroky, ktoré avizoval, sa mi zdali dobré. Som veľmi zvedavý, ako sa bude vyvíjať ich zahraničná politika.
Pracovali ste na reforme Ministerstva obrany SR ako úradník. Čoho konkrétne sa tá reforma týkala?
Na Ministerstve obrany SR som pracoval v tíme poradcov – vyslúžilých amerických vojakov, ktorí prišli pomôcť s reformou Ozbrojených síl SR pred vstupom do NATO. Tento americký tím prišiel na Slovensko za pôsobenia ministra Kanisa, toho však nahradil potom minister Stank. Práve on najviac pomohol tomu, aby reforma bola úspešná. Náš tím sa skladal z odborníkov na všetky oblasti ozbrojených síl. Konkrétne ja som pomáhal pri reforme vzdelávania, výcviku a rozvoja profesionálnych vojakov ako v dôstojníckom, tak i v poddôstojníckom zbore.
Ako teda hodnotíte súčasné medializované kauzy okolo povyšovania politikov?
Povyšovanie politikov považujem za úplne zbytočné, je to výsmech profesionálnym vojakom. Myslím si, že hodnosti neslúžia na to, aby sme ich rozdávali na základe nejakých politických zásluh. Na to môžeme použiť nejaké formálne poďakovanie, diplom alebo medailu. Ale hodnosť vyjadruje vzdelanie, výcvik a skúsenosti každého vojaka. Vojaci majú voči vyšším hodnostiam rešpekt práve preto, lebo vedia, že dosiahnuť ich stojí drinu a tvrdú prácu. Preto protekcie v uďelovaní hodností iba demoralizujú vojakov a devalvujú hodnosti. Preto sme i podali novelu, aby sa takéto veci už nemohli opakovať. Vojakov si potrebujeme vážiť a byť im vďační, že sú ochotní nasadzovať svoje životy na ochranu Slovenska.
Podľa toho, čo ste vyštudovali ste ekonóm. Inklinujete viac k rezortu financií, či práve pre skúsenosti z ministerstva obrany máte bližšie k tejto sfére?
Prirodzene, inklinujem viac k rezortu financií, ale práve roky strávené na ministerstve obrany spôsobili, že i tieto veci ma zaujímajú.
Čo je pre vás najväčšia výzva v politike?
Zvyknúť si na “atmosféru na pracovisku” (smiech). Všade, kde som doposiaľ pracoval, sme spolu s kolegami “ťahali” za jeden povraz. Pri rokovaniach Národnej rady SR mám viackrát dojem, že v diskusii s poslancami z koalície ide viac o vplyv ako prospešné riešenia pre občanov Slovenska.
Čo by ste chceli presadiť najviac v parlamente?
Veľmi mi je ľúto, že sa na Slovensku tak plytvá verejnými financiami, našimi daňami a ľudia nedostávajú od štátu služby, za ktoré si formou daní platia. Toto je práve oblasť, kde vidím, že sa veci v politike musia najviac zmeniť a práve k tejto zmene chcem prispieť. V tomto obdivujem práve Igora Matoviča, s akým nasadením a odhodlaním na tomto pracuje.
Aké bolo pre vás najväčšie sklamanie za ten čas, čo ste v parlamente?
Na veci sa snažím hľadieť skôr konštruktívne a snažím sa hľadať cestu von z akejkoľvek situácie. Ak by som však mal pomenovať sklamanie, tak asi najväčším bol práve prístup vlády po vypuknutí kauzy Bašternák. Predstavitelia vlády neboli ochotní viesť s nami akúkoľvek diskusiu. Takto si riešenie problémov nepredstavujem a myslím, že to bolo veľkým sklamaním i pre mnohých ľudí na Slovensku.
Nie je chybou, že hnutie Obyčajných ľudí je veľakrát vnímané ako nedostatočná alternatíva voči vláde, práve pre niektoré vystúpenia vášho lídra Igora Matoviča?
Na prvý pohľad tak Igor môže pôsobiť, ale ja ho poznám osobne a viem povedať, že by bol veľkým prínosom pre vládu. Určite by nedovolil akékoľvek plytvanie. Je to veľmi šikovný a múdry človek, ktorý vie priniesť do vecí efektivitu. Má zdravý sedliacky rozum.
To, že ešte nie sme vnímaní ako dostatočná alternatíva voči vláde, je, myslím, viac spôsobené tým, že ľudia nás, ostatných poslancov z hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností nepoznajú. V klube máme kvalitných a skúsených ľudí, ktorí určite alternatívou sú. Dokonca by som si dovolil tvrdiť, že by vedeli viesť ministerstvá lepšie, ako to robí súčasná vláda. Preto je dôležité, aby sme ľuďom ukázali náš odborný potenciál. A verím, že tento rok budú ľudia o nás viac počuť a budú sa môcť o našej kvalite presvedčiť.
Ku ktorému politikovi z vládnej koalície máte najbližší vzťah, či už hodnotovo, alebo ľudsky?
Politikov koalície som mal možnosť spoznať viac až v parlamente. Naše vzťahy sú však skôr kolegiálne. Takto spontánne, ľudsky sú mi blízki Tibor Bernaťák, Igor Janckulík, Eduard Adamčík a Dušan Tittel. Zažil som však otvorené rozhovory i s ďalšími poslancami koalície, či už v rámci nášho hospodárskeho výboru, alebo počas rokovania Národnej rady SR.
- Reklama -
