Harabin: Nemôžete ma porovnávať s Kotlebom. Nie sme si podobní

30.7.2018 0:01

ROZHOVOR Predseda ĽSNS Marian Kotleba nepriamo tvrdí, že sudca najvyššieho súdu Štefan Harabin porušili dohodu s nimi. Čoho sa konkrétne tieto dohody týkali? Zvažoval Harabin, že by prijal v prezidentských voľbách podporu kotlebovcov a v čom chce byť iný ako ostatní kandidáti na prezidenta? „Ľudia sú už unavení z večných hádok a intríg,“ hovorí v rozhovore pre Parlamentné Listy Harabin.

Harabin: Nemôžete ma porovnávať s Kotlebom. Nie sme si podobní
Foto: OS
Popis: Štefan Harabin

Predseda ĽSNS Marian Kotleba pre Parlamentné Listy povedal, že sa s vami rozprával o prezidentskej kandidatúre a na istých veciach ste sa aj dohodli, napriek tomu dohody neplatili. Na otázku, či ste dohodu porušili vy, povedal, že oni to neboli, lebo slovo držia. O čom konkrétne hovoril Kotleba?

Stretávam sa s mnohými ľuďmi, ktorí majú záujem so mnou hovoriť o otázkach budúcnosti Slovenska a blížiacej sa prezidentskej kampani. Nevyhýbam sa nikomu a ani to robiť nebudem, lebo som presvedčený, že byť občianskym kandidátom znamená byť kandidátom pre všetkých občanov, ktorí poznajú môj program a sú ochotní zmeniť existujúcu situáciu na Slovensku.

Pán Kotleba je riadne demokraticky zvoleným poslancom národnej rady a je predsedom jednej z oficiálnych politických strán zastúpených v parlamente. Ako každý iný kandidát aj on má plné právo kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky. Toľko k nášmu stretnutiu.

K tým údajným dohodám; myslím si, že by sa na Slovensku žilo ďaleko lepšie, ak by sa kandidáti v kampaniach snažili presvedčiť ľudí svojou víziou a argumentmi. Ľudia sú už unavení z tých večných hádok a intríg, ktoré v princípe nikomu a ničomu nepomáhajú. Slovensko si žiada program reálnej zmeny. A ja si minimálne vypočujem každého, kto o tej zmene nemá problém otvorene hovoriť.

Aké dohody ste porušili? Zvažovali ste najskôr, že by ste prijali podporu ĽSNS? 

Podobné dohody ani logicky nemohli byť možné. Od začiatku som svoju (vtedy ešte prípadnú) kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky podmienil nezávislosťou od ktorejkoľvek z politických strán. Chcem sa opierať jedine o dôveru ľudí. Inak to nemá zmysel. Dôkazom tejto podpory pre mňa bola nedávna Národná konferencia v bratislavskom Istropolise, kde bol predstavený manifest, na ktorom som spolupracoval ako jeden z odborníkov za oblasť práva.

Národný manifest je programom konkrétnych opatrení naprieč všetkými rezortmi štátu, ktorý predstavuje reálnu a zásadnú zmenu Slovenska k lepšiemu. Je to cesta, ako sa dostať zo súčasného marazmu. Práve tam som bol zvolený delegátmi z celého Slovenska ako človek, ktorý by bol ochotný a schopný spomenutý dokument v nadchádzajúcich prezidentských voľbách uviesť do praxe. Tento záväzok som sa rozhodol s pokorou a plnou vážnosťou prijať.

Akákoľvek zákulisná dohoda v tomto smere by bola nefér voči ľuďom aj voličom. Vo všeobecnosti platí, že kandidáti nebojujú proti sebe, ale sa snažia presvedčiť svojimi argumentmi ľudí. Nemám pocit, že by som s ktorýmkoľvek kandidátom nejako bojoval alebo bol v stave nejakého osobného napätia. Obsah súkromných rozhovorov s každým človekom je vecou medzi dvoma ľuďmi, nemám dôvod spomínať alebo presne dokladovať nikomu, o čom som sa s kým a kedy rozprával. To sa nepatrí, ľudia mi dôverujú. To platí aj o mojom stretnutí s pánom Kotlebom.

Iste je mnoho otázok týkajúcich sa našej štátnosti, stavu v právnom systéme na Slovensku, slobody slova alebo vzťahov Slovenska so zahraničím, o ktorých  je vždy potrebné diskutovať, možno sme sa zhodli, možno nie. Každý má právo na svoj názor a postoj. Myslím si, že to je potrebné rešpektovať. Vždy si cením a budem si ceniť, ak sa ktokoľvek bude chcieť so mnou stretnúť, podeliť o svoje názory a diskutovať o veciach. To platí aj pre všetky politické strany, pre všetkých občanov. Pokiaľ mi budú sily stačiť a čas to dovolí, nebudem ako občiansky kandidát robiť nikdy rozdiel medzi ľuďmi a štatutármi legitímnych politických strán, s každým sa rád stretnem. Všetci sme si rovní a máme právo sa aj od seba odlišovať.

Minulý rok ste v septembri pre Parlamentné Listy na otázku o možnej kandidatúre povedali, že sú to bludy a vy chcete byť ústavným sudcom. Čo sa odvtedy zmenilo? Už teda nemáte ambíciu byť ústavným sudcom?

Sudcovské povolanie je pre mňa v mojom živote veľmi dôležité a z profesionálneho hľadiska veľmi zaujímavé. Pokiaľ ide o moju kandidatúru, tá bude výsledkom podpory ľudí, ich súhlasu s mojimi názormi a riešeniami, ktoré ponúkam a týkajú sa aj ústavného súdnictva. Vzhľadom na mohutnú pozitívnu odozvu takejto možnosti zo strany občanov, som presvedčený, že spoločne môžeme a dokážeme opätovne posilniť panstvo práva a ochrániť náš národ a štát pred mnohými rizikami, ktoré v súčasnosti vyvolávajú najväčšie obavy ľudí. 

A keď mi občania dajú svoju dôveru aj v druhom kole volieb, predstavím národu konkrétne riešenie, ako na Slovensku nastoliť právny štát.

Zdá sa, že s Marianom Kotlebom súperíte o rovnakého voliča. V čom je váš program iný od toho jeho? On hovorí o vystúpení z NATO. Súhlasíte?

Ako som už v inom mojom komentári uviedol, ak bude mať ktorýkoľvek, myslím skutočne akýkoľvek prezidentský kandidát úprimný záujem pracovať v prospech našej vlasti, a budem vidieť, že sa dokáže orientovať v súčasnej situácii a vie predstaviť reálne návrhy v tomto smere, nebude mi to prekážať.

Dôležitým hodnotovým rozdielom oproti viacerým iným kandidátom je už aj samotná forma mojej kandidatúry. Tá sa bude opierať výlučne o vôľu a podporu občanov, nie o nominovanie niektorej politickej strany, ako je to napríklad aj v prípade pána Kotlebu a mnoho iných. Pokiaľ sledujete moje vystúpenia a stanoviská k najdôležitejším právnym otázkam našej spoločnosti a našich zahraničných vzťahov, nie sme si s pánom Kotlebom podobní a iste nie sme hodnotovo vo všetkom úplne rovnakí.

Moje ciele a hodnoty, ktoré považujem za veľmi dôležité, sú okrem iného pomerne ucelene formulované aj v Národnom manifeste, na ktorom som sa ako spoluautor podieľal. Sú voľne dostupné na internete alebo vám ich môžem v prípade záujmu dať k dispozícii samostatne.

Rovnako nemôžete porovnávať pána Kotlebu so mnou, pokiaľ ide o otázky nášho členstva v EÚ alebo v NATO, či napríklad v názore na výsledky druhej svetovej vojny. Myslím si, že ani on zo svojho hľadiska by pravdepodobne nechcel, aby nás ľudia považovali za rovnakých. Každý sme presvedčení o svojom pohľade, že je ten správny. Mnohé rozdiely budú občanom zrejmé v priamych predvolebných diskusiách kandidátov.

Podľa predpovedného modelu politológov z Masarykovej univerzity patríte spolu s Robertom Mistríkom k najväčším favoritom. Ako vnímate tieto šance?

Teší ma podpora ľudí, pretože je to znak správnosti cítenia a pomenovania najvážnejších problémov súčasného Slovenska. Bez akéhokoľvek pátosu môžem konštatovať, že je to pre mňa obrovský záväzok voči občanom. Až príliš často sa stáva, že ľudia uveria pekným rečiam politikov a potom sú sklamaní. Nikdy neklamem. O tom svedčí celý môj život. Nikdy som sa nepodvolil politickým a ani iným tlakom. Koniec koncov, preto som už roky nepriateľom médií a skorumpovaných politikov.

Ja predstavujem konkrétne riešenia a v správnom čase predstavím zásadné riešenia. V prípade úspešnej kandidatúry mám pripravené konkrétne a reálne kroky, ako tieto riešenia dosiahnuť. Ľudia mi veria a ja ich dôveru nesklamem.

Bude Mistrík vaším najväčším súperom, či všetko sa zmení po ohlásení kandidáta za stranu Smer-SD?

Rešpektujem všetkých kandidátov na post prezidenta. Všetci sa prirodzene stávajú navzájom súpermi, nie je v tom nič nevraživého, nič nepriateľského. S mnohými názormi môžem súhlasiť, s inými nie. Netreba podceňovať žiadneho kandidáta, pravdepodobne sa objavia ďalší. Myslím si, že mne neprislúcha verejne posudzovať toho alebo onoho kandidáta, v tomto treba dôverovať občanom. Dôležité je, že oni sa budú rozhodovať slobodne.

V máji a následne aj v televíznej debate na TA3 ste hovorili o príchode 11-tisíc migrantov na Slovensku vďaka Marákešskej deklarácii. Túto správu dementovalo ministerstvo zahraničných vecí, ale aj polícia, ktorá hovorila o absolútnom hoaxe. Plánujete sa za svoje vyjadrenia ospravedlniť?

Tvrdiť, že na Slovensko vláda neprijala v súvislosti s masovou organizovanou migráciou do Európy žiadnych migrantov, by bola zo strany vládnych inštitúcií vedomá lož. Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii a ktoré boli okrem iného verejne potvrdené aj v slovách ďalšieho prezidentského kandidáta, odborníka na otázky bezpečnosti, vláda nepochopiteľne tají pred vlastnými občanmi svoje kroky voči Bruselu. Tak to bolo aj v prípade podpisu či súhlasu s obsahom tzv. Marakéšskej deklarácie, ktorý je v mnohých bodoch v priamom rozpore s našimi zákonmi. A vláda túto deklaráciu napriek tomu prijala ako svoj politický záväzok.

Otázka migrácie je veľmi široká a z hľadiska reálnych bezpečnostných rizík a možných negatívnych následkov pre Slovensko aj veľmi akútna. Brusel nepomáha migráciu zastaviť, chce aby sa stala trvalou. S tým zásadne nesúhlasím. Pán  Pellegrini napokon sám priznal, že Slovensko nielen aklamačne súhlasilo s obsahom  Marakéšskej deklarácie, ale sa aj podieľalo na jej tvorbe. Kto sa komu má ospravedlniť, ponechám na vašich čitateľov.

Štefan Harabin Zdroj: TASR

Presadzovali by ste, aby mal prezident viac právomocí?

Právomoci prezidenta sú dostatočné a stačia na to, aby prezident mohol efektívne pozitívne ovplyvňovať vývoj situácie v našom štáte a naše vzťahy so zahraničím. Čo je možné posilniť, je napríklad rozhodovanie formou všeľudového referenda, ktoré je výrazom priamej demokracie. Nie je to však výlučne v kompetencii prezidenta.

Európska únia sa v tomto čase nachádza v hlbokom úpadku akejkoľvek schopnosti politických elít v Bruseli riadiť dianie na našom kontinente v prospech európskych národov, ich kultúry a štátnosti. Vzhľadom na ľahkovážne rozdávanie politických záväzkov v tejto situácii zo strany našej vlády voči zahraničným partnerom a inštitúciám, má prezident právo vziať právomoc na uzatváranie medzinárodných zmlúv, ktorú delegoval na vládu, späť a vykonávať ju podľa našej ústavy v plnom rozsahu tak, aby to bolo v prospech a na ochranu našich životných štátnych a národných záujmov.

Sme suverénny štát, sme slobodní a máme vlastné humánne hodnoty založené na stáročnej kresťanskej, ale aj prirodzenej morálke rozlišovania dobra a zla. Oproti súčasnému prezidentovi pánovi Kiskovi, mám radikálne inú predstavu o tom, ako má konať prezident Slovenskej republiky. To sa snažím vo svojich vystúpeniach občanom povedať. Som presvedčený, že štát a národ si musíme chrániť a nie hazardovať s našou budúcnosťou. Práve preto, že som právnik a sudca s dlhoročnou odbornou praxou, veľmi citlivo vnímam akútnu potrebu ochrany našej štátnosti a opätovného nastolenia panstva práva a spravodlivosti v mnohých otázkach. 

Staviate sa do polohy kresťanského kandidáta, ktorý chodí na púte a podporuje zhromaždenie Hrdí za rodinu. Napriek tomu ste vo svojej politickej kariére mali najväčšie konflikty s Jánom Čarnogurským či Danielom Lipšicom. Tiež sa pripomína fakt, že ste počas komunizmu odsúdili tajného františkána Bystríka Janíka, čo Ústav pamäti národa považoval za politicky motivované. Sú teda tieto fakty zlučiteľné s vašou terajšou prezentáciou?

Som kresťan, veriaci, nemusím sa do žiadnej polohy osobitne stavať, takto to ani nevnímam. Chodím po celom Slovensku a je len prirodzené, že sa snažím navštevovať miesta a podujatia, kde sa môžem stretnúť s čo najväčším počtom ľudí. K otázkam odlišnosti názorov, ktoré som mal a mám s politikmi, ktorí vplývali na justíciu na Slovensku, som sa vyjadroval často. Som zásadový, nekompromisne presadzujem právo a rešpektujem platné zákony.

Rovnako som už mnohokrát vysvetľoval rozhodnutia súvisiace s vyšetrovaním pána Bystríka Janíka. Tu je dôležité si uvedomiť, že senát, ktorému som predsedal, ho spod obžaloby oslobodil v plnom rozsahu nie preto, aby som bol dnes pozitívne vnímaný, ale preto, že v spise sa nachádzali podklady, ktoré tam nemali čo hľadať a hlavná svedkyňa obžaloby bola vo svojich výpovediach nedôveryhodná. Je samozrejmé, že v takom prípade musí sudca rozhodovať v prospech obžalovaného. Následne náš nadriadený odvolací súd vyslovil právny názor, že pána Bystríka Janíka treba odsúdiť, pretože je vinný z podvodu. Rozhodovali sme v senáte, boli sme viazaní právnym názorom nadriadeného súdu. To znamená, že náš senát už nemohol rozhodnúť inak, ako rozhodol nadriadený odvolací súd.

Okrem toho si treba uvedomiť, že rovnaký princíp platí aj dnes v demokratickej justícii. Každý sudca je viazaný mlčanlivosťou o tom, ako hlasoval.  Ako by sa napríklad občan dovolal spravodlivosti, keby pre prvostupňový súd neplatil názor odvolacieho súdu? Ak senát nechcel porušiť platné zákony upravujúce súdny proces, musel sa riadiť podľa záväzného právneho názoru vyššieho súdu. Zákony dodržiavam všetky, nemusím súhlasiť s obsahom, ale na to sú iné procedúry, ako hľadať nápravu. Treba to rešpektovať. Tu máte dobrý príklad toho, že som vždy aj v minulosti rozhodoval podľa práva a dodržiaval som vždy platné zákony. Napokon článok s obvineniami Harabin za socializmu odsúdil kňaza priniesla v denníku SME novinárka Tódová. Po podaní civilnej žaloby mi musel denník SME zaplatiť zo svojho rozpočtu za nepravdivé tvrdenia v článku satisfakciu milión korún a trovy konania.

Sudcom Najvyššieho súdu SR ste sa stali za Mečiarovej éry. Ten sa objavil aj na krste vašej knihy Súdnosť. Aký máte vzťah s Vladimírom Mečiarom? Aj ste sa s ním rozprávali o vašej kandidatúre?

Poopravím vás; sudcom Najvyššieho súdu SR som sa stal za éry profesora Karola Planka môjho veľkého učiteľa a jedného z najväčších odborníkov na právnu vedu vôbec. 

S pánom Mečiarom mám vo všeobecnosti korektné vzťahy a tiež sme sa rozprávali o mojej kandidatúre. Je to prirodzené, ak si uvedomíte, že aj v dôchodkovom veku sa pán Mečiar veľmi zaujíma o politiku na Slovensku a vo svete. Pán Vladimír Mečiar bol niekoľkonásobným predsedom vlády Slovenskej republiky. Dovolím si povedať, že ani jeden predseda, ktorý mal a má na srdci prosperitu Slovenskej republiky, to nemá ľahké, mal svoje úspechy aj menej priaznivé časy, niečo sa podarí, niečo nie. Som však presvedčený, že vnútorne nikdy neprestal cítiť v prospech Slovenska a to si na ňom vážim najviac.

Dnes to vyznie nepopulárne, ale ja si pána Mečiara a jeho názory vážim. Nemožno všetko negovať, nehaňme všetko, čo bolo vykonané aj našimi rukami len preto, že dnes je moderné kritizovať úplne všetko. To nie je objektívne.

Pána Mečiara si vážim v prvom rade ako zakladateľa modernej štátnosti, keď pokojnou cestou zavŕšil rozdelenie Československa. To je historický míľnik, o ktorom aj v 21. storočí mnohé veľké národy len snívajú. Napokon, každý asi pozná situáciu Kataláncov, Baskov či Kurdov, ktorí v boji za svoju samostatnosť riskujú holý život dnes a denne. Práve vďaka jeho štátnickému prístupu sme v rámci osamostatnenia inšpiráciou pre celý civilizovaný svet. A vzťahy s bratmi Čechmi azda nikdy neboli lepšie. Pripomínam, že nie každý národ má to šťastie. Napokon, spomeňme si na bývalú Juhosláviu. V tomto pán Mečiar nepochybne zohral historickú úlohu.

To ale neznamená, že mám na všetko rovnaký názor ako naši minulí či súčasní politici, alebo tím ľudí, s ktorými spolupracujú. Čo bolo alebo je v rozpore so zákonom treba naprávať. A naprávať sa veci dajú.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ondrej Šprlák
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Bývalý šéf vyšetrovateľov Ivor: Alena Zsuzsová mala kontakty na mnohých politikov. Cesta preverovania bude z toho dôvodu ešte veľmi náročná

0:00 Bývalý šéf vyšetrovateľov Ivor: Alena Zsuzsová mala kontakty na mnohých politikov. Cesta preverovania bude z toho dôvodu ešte veľmi náročná

ROZHOVOR Bývalý šéf policajných vyšetrovateľov a odborník na trestné právo Jaroslav Ivor si myslí, ž…