Hajšel: Európska ľavica akoby pozabudla na skutočné záujmy ľudí. Viac ako presadzovaním sociálnych práv obhajuje iné hodnoty, kde sú doma najmä liberálne strany

0
Robert Hajšel (Autor: TASR)

Prečo idete kandidovať za poslanca do Európskeho parlamentu?

Musím sa priznať, že to bolo ťažké rozhodnutie, ktoré vo mne zrelo viac ako jedno volebné obdobie.

Celý život som o Európskej únii alebo priamo o práci Európskeho parlamentu písal a informoval buď ako novinár, alebo ako ten, čo je na druhej strane rieky – zamestnanec, komunikačný manažér samotnej inštitúcie.

Celý môj profesionálny život bol s EÚ a s EP výrazne zviazaný. Nikdy som aktívne nerobil politiku a možno sa autentickým politikom ani nestanem.

To nemení nič na tom, že som chcel už niečo na svojej profesionálnej dráhe zmeniť, aby som nemusel iba informovať a vysvetľovať, ale aj vyslovovať svoj osobný názor a hlavne pokúšať sa aj meniť politické procesy, ktoré sa mi nepáčia, ale pritom majú veľký dosah na náš život.

Na rozdiel od iných kandidátov máte konkrétnu predstavu a znalosti o živote v europarlamente či priamo v Bruseli. Po prípadnom zvolení to bude pre vás výhoda. Je to však výhoda už teraz v kampani?

Máte pravdu, viem veľmi dobre, čo môže poslanec v EP presadzovať, aj ako môže svoje zámery presadzovať efektívne, to znamená v interakcii s kolegami v rámci svojej európskej politickej rodiny, ale niektoré veci aj naprieč politickým spektrom.

Na druhej strane je to veľmi zaväzujúce a do istej miery obmedzujúce v predvolebnej kampani, keď mi môj profesionálny prístup neumožní, aby som sľuboval to, čo nemôžem splniť, pretože to nie je v kompetencii EP, alebo viem a uvedomujem si, že to nedokážem dosiahnuť, keďže politické nálady v europarlamente na to ani po týchto voľbách nebudú.

Znamená to, že chcete ísť s kožou na trh a ovplyvňovať veci. To by ste mohli robiť aj ako novinár…

To si nemyslím, hoci v poslednom období si niektorí novinári naozaj asi úprimne myslia, že ich úlohou je rozhodovať a meniť veci, nie iba o nich informovať a  objektívne a pravdivo ich vysvetľovať.

Stávajú sa ale z nich angažovaní aktivisti. Pokiaľ ide o mňa, ja by som to ako novinár nerobil. 

Chcem dodať, že vyjadrovať otvorene na verejnosti svoj osobný názor alebo zaujímať vlastný politický postoj som nemohol ani ako profesionálny manažér, ktorý zodpovedá za komunikáciu v rámci inštitúcie, akokoľvek je demokratická a pluralitná.

K inštitúcii musíte byť lojálny, informovať nestranne, nekomentovať jej rozhodnutia a nezaujímať k jej rozhodnutiam politický postoj. Inak už nie ste profesionál, ale politik.

Ja som sa ale chcel posunúť ďalej, neskrývať sa za anonymnú väčšinu, ale svoje postoje aj dokázať legitímne prejavovať.

Zároveň chcem uplatniť svoje dlhoročné skúsenosti, ktoré som získal v rámci práce súvisiacej s fungovaním Európskeho parlamentu, hlavne jeho politického prostredia.

Ale prečo kandidujete práve za Smer – SD? 

Som nezávislým kandidátom na kandidátskej listine strany Smer – SD, ktorá mi možnosť uchádzať sa o dôveru voličov ponúkla bez akýchkoľvek podmienok a preto si ju aj veľmi vážim. 

Prišla tak šanca kandidovať za poslanca EP a v prípade získanej dôvery voličov pokúsiť sa nielen ovplyvňovať smerovanie Európskej únie, ale hlavne posilňovať postavenie Slovenska v nej.

Naskytla sa najmä možnosť pokúsiť sa urobiť aj niečo pre tých, ktorí to najviac potrebujú a pritom EÚ na nich akoby doteraz zabúdala. Ide najmä o sociálne zraniteľnejšie skupiny občanov.

Aj keď sa moja kandidatúra niektorým nepáči a iných to zasa prekvapilo, vybral som si odvahu miesto pohodlia, v ktorom by som mohol pokračovať žiť a fungovať v rámci svojej doterajšej úradníckej funkcie s dobrým zabezpečením aj do budúcna.

Myslím si, že strana Smer – SD mi vyhovuje svojím programovým smerovaním a s dôrazom na tradičné sociálno-demokratické hodnoty.

Pre mňa je dôležité aj to, že táto strana je rešpektovaná na európskej úrovni a je členom v súčasnosti druhej najsilnejšej politickej rodiny v Európe, v rámci ktorej môže veci v EÚ reálne ovplyvňovať.

Je to strana, ktorá presadzuje hmatateľné a pre mnohých sociálne slabších ľudí uchopiteľné hodnoty, vrátane materiálnych výhod, čo síce mnohí označujú za číry populizmus, ale nestretol som dôchodcu, ktorý by napríklad vianočný príspevok odmietol.

Hovoríte, že socialisti sú v Európe druhí najsilnejší, ale na svojich pozíciách strácajú, čím to je? 

Ak sa dnes ľavicovým stranám nedarí v Európe vyhrávať voľby, je to aj tým, že sa tieto strany, hlavne na západ od nás, posunuli tam, kde je orná pôda skôr pre liberálnejšie a takzvané progresívne, respektíve progresívnejšie subjekty vrátane zelených, či už ide o rodovú rovnosť, práva pre rôzne menšiny, klimatické zmeny, otázky súvisiace s pomocou migrantom. 

Naproti tomu tradičnú agendu blízku ľuďom práce – presadzovanie sociálnych práv – prebrali mnohé extrémne pravicové a populistické strany. 

Európska ľavica sa vzdialila svojim voličom, akoby pozabudla na  ich skutočné záujmy, keď prestala nástojiť na neustálom zlepšovaní sociálnych podmienok pracujúcich alebo aj dôchodcov, mladých rodín a ďalších tradične sociálne znevýhodnených skupín.

Títo ľudia potom majú úplne pochopiteľný pocit, že ani ľavica ich nedokáže chrániť pred korystníckymi záujmami oligarchistických skupín.

Sociálna demokracia by sa nemala zaoberať ľudsko-právnymi a menšinovými právami?

Vôbec netvrdím, že aj “progresívna” agenda nie je dôležitá, ale sociálna demokracia by si mala uvedomiť, že jej voličov zaujíma v prvom rade niečo celkom iné.

Vo svete, kde narastá priepasť medzi bohatými a chudobnými, kde pomaly, ale isto slabne stredná trieda, kde pribúda negramotnosť, zločinnosť, choroby a kde sa zvyšujú príjmové nerovnosti medzi ľuďmi, regiónmi a krajinami, musia sociálno-demokratické strany pochopiť, kde je ich priestor a o čo majú v prvom rade bojovať.

Nový Európsky parlament, ktorý vzíde z májových volieb, bude rozhodovať nielen o tom, ako bude vyzerať budúca Európska komisia, ale hlavne o tom, na čo idú peniaze z európskeho rozpočtu a koľko pôjde na ozajstnú kohéziu, čiže na skutočné znižovanie príjmových rozdielov medzi bohatšími štátmi, regiónmi a ľuďmi, čo sa doteraz napriek vynaloženému úsiliu veľmi nedarí.

Preto naozaj záleží, koho si tam zvolíme.

Aké rozdelenie EP očakávate po voľbách? Budú aj po týchto voľbách socialisti druhou najsilnejšou frakciou? Podľa niektorých prieskumov sa očakáva silné postavenie frakcie Hnutia Európa národov a slobody Mattea Salviniho…

Ako som už spomenul, očakáva sa výraznejší nástup populistických aj dokonca krajne pravicových síl v europarlamente, ale aj ďalšia politická fragmentácia, čo skomplikuje dosahovať v EP politické dohody.

Ako viete, doteraz mali väčšinu 55 % kresiel európski ľudovci a socialisti, čo im umožňovalo v prípade potreby vždy dosiahnuť kompromisnú dohodu a presadiť ju v celom Európskom parlamente.

Teraz sa očakáva, že dôjde k istému oslabeniu ľudovcov a nedá sa vylúčiť, že aj socialistov, ale verím, že aj naša kampaň a naše myšlienky umožnia ľuďom pochopiť, aké sú naše priority, že chceme spájať a dosahovať viaceré sociálne aj ekologické ciele a že sa socialistom podarí udržať druhé miesto v rámci týchto frakcií.

Eurovoľby sa už naozaj blížia, ale Slováci ich doteraz prakticky ignorovali. Je tentoraz povedomie o význame týchto volieb väčšie a pretaví sa aj do zvýšenej účasti?

Účasť vo voľbách do EP je tradične nižšia ako vo voľbách do národných parlamentov v celej Európe, ale v prípade Slovenska je tento rozdiel naozaj priepastný a Slovensko vo všetkých doterajších voľbách zaznamenalo najnižšiu účasť.

Pritom ako doterajší šéf kancelárie EP na Slovensku môžem zodpovedne povedať, že základná  informovanosť aj subjektívny pocit, či je občan informovaný  o Európskom parlamente aj o voľbách, sú vyššie, ako je európsky priemer.

Kladný vzťah k členstvu, povedomie o výhodách pre Slovensko z členstva v EÚ, ako aj dôvera v EP sú tiež nad priemerom v EÚ.

Horšie to je s pocitom spolupatričnosti s EÚ a s hodnotením, či EÚ napreduje dobrým smerom a najmä s pocitom, či ja svojou účasťou vo voľbách môžem niečo ovplyvniť alebo dokonca zmeniť.

A tu je obrovská úloha pre naše národné orgány, politické strany, školy, ale aj médiá a občiansku spoločnosť. Nestačí totiž iba ukazovať úspešné príbehy z čerpania eurofondov, promovať počty študentov, ktorí boli na stáži v rámci programu Erasmus.

A už vôbec nie demagogicky tvrdiť, že v Európskej únii funguje všetko v poriadku, iba ľudia to zatiaľ nepochopili.

Treba rozvíjať a podporovať verejnú debatu, ako by Európska únia mohla byť ešte funkčnejšou, ako by nám mohla byť ešte nápomocnejšou a ako by sme my na Slovensku mohli k tomu prispieť.

Ako hodnotíte volebnú komunikačnú kampaň európskych inštitúcií, môže pomôcť zvýšiť volebnú účasť?

Neprináleží mi, keďže som šéfom kancelárie Európskeho parlamentu, tohto času pre vlastnú kandidatúru na neplatenej dovolenke, aby som komentoval túto kampaň.

Určite hodnotím ako atraktívny prvok kampane zapojenie rôznych celebrít, či už populárnych “youtuberov”, moderátorov a zabávačov. Záujem o voľby to môže určite zvýšiť, ale ťažko povedať, či sa to aj pretaví do vyššej účasti.

Na to treba čo najviac debát na verejnosti, ale aj v médiách.

Tieto debaty musia obsahovať otvorený konflikt medzi rôznymi názorovým prúdmi, ako eurooptimisti vs euroskeptici, liberáli versus konzervatívci, ľavica a pravica, seniori a juniori, podnikatelia a zamestnanci a podobne. Iba tak zvýšime reálny záujem o tieto voľby.

Tzv. eurohujerský prístup, čiže EÚ funguje bez chýb, iba Slováci to nechápu a “my vám to vysvetlíme”, je skôr kontraproduktívny.

Musím ale aspoň za seba povedať, že ja som ešte zo strany vplyvnejších médií ani zo strany európskych inštitúcií na Slovensku žiadnu pozvánku do takýchto diskusií zatiaľ nedostal.

Ako tieto voľby zmenia Európsky parlament a ako to vývoj v EÚ ovplyvní?

Mnohí politici a aj tzv. experti a novinári tvrdia, že ide o najdôležitejšie voľby v histórii EÚ. Nemyslím si, že to tentoraz až tak veľmi preháňajú. Naozaj ide o to, aké sily získajú v Európskom parlamente prevahu.

Ak v ňom získajú oveľa silnejšie pozície rôzne roztrieštené a hlavne krajne pravicové, populistické a euroskeptické strany, potom schvaľovať rozhodnutia a najmä európske smernice a nariadenia bude v novom EP veľmi ťažké.

Akokoľvek budú tieto politické sily váhou získaných hlasov legitímne, ich schopnosť dohodnúť sa na konkrétnych veciach, ktoré by riešenie viacerých otvorených otázok pohlo dopredu, je slabá.

Mnohých totiž spája postoj iba v jednej otázke, napríkad v migrácii, a takmer na všetky iné otázky, ako napríklad na budúcnosť menovej a rozpočtovej únie, dane, zahraničnú a bezpečnostnú politiku, klimatické zmeny a sociálne práva majú úplne iné názory.

Inými slovami v týchto voľbách, kde sa predpokladá istý ústup tzv. mainstreamových strán v prospech nesystémových alebo krajne pravicových a populistických síl, ide o to, do akej miery bude Európsky parlament ako tvorca legislatívy ešte akcieschopný.

Čo by ste chceli vy osobne v EP presadzovať?

Ide  mi hlavne o skutočné zrovnoprávnenie našich občanov s občanmi EÚ, konkrétne o presadzovanie sociálnych práv pracujúcich, odstraňovanie rozdielov v príjmoch ľudí, ale aj znižovanie – napriek takzvanej Koheznej politike EÚ – prehlbujúcich sa rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, čo vidíme aj my v prípade Bratislavy oproti zostatku Slovenska.

Vyslovujem sa za ustanovenie minimálnej mzdy, ktorá bude odvodená z priemernej mzdy, ale chcel by som iniciovať diskusiu aj o minimálnom dôchodku. Chcel by som, aby EÚ pomáhala nielen vzdelávaniu a cestovaniu mladých, ale seniorov, aby sa vytvoril akýsi Erasmus pre seniorov, lebo si to zaslúžia.

Budem bojovať aj zrovnoprávnenie našich poľnohospodárov, t. j. za dorovnanie úrovne tzv. priamych platieb.

Nedávno prijatá smernica, ktorá by mala zabrániť dvojakej kvalite potravín, nie je dostatočná a aj v tejto oblasti bude treba bojovať za to, aby už výrobcovia a obchodníci nemohli balamutiť našich občanov, že nejde o nižšiu kvalitu potravín a výrobkov, ale iba o rešpektovanie inej chuti našich spotrebiteľov.

Ale rovnaký prístup nevidno v členských štátoch EÚ ani v daňovej oblasti a zahraničnej politike…

Som aj za definovanie daňového základu, ktorý sa bude počítať v celej EÚ rovnako, aby nedochádzalo k rôznym daňovým optimalizáciám, ktoré v skutočnosti predstavujú únik peňazí zo štátnych pokladníc.

Som za to, aby sa na európskej úrovni prijala legislatíva, ktorá aj tie najsilnejšie nadnárodné korporácie prinúti platiť dane tam, kde pôsobia.

V zahranično-politickej oblasti som vzhľadom na názorovú roztrieštenosť medzi členskými štátmi za prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou s tým, že kto s prijatým rozhodnutím nesúhlasí, nemusí sa mu podrobiť a nemusí ho vykonávať, ale na druhej strane nemôže zabrániť väčšine, aby prijaté rozhodnutie realizovala.

Nemyslím si, že každým rokom sa predlžujúce sankcie voči Rusku k niečomu pozitívnemu vedú. Som naopak za konštruktívny politický dialóg s Ruskom, v rámci ktorého musíme dať najavo, čo sa nám nepáči, ale to nemôže brániť dialógu. 

Rusko nepovažujem ani za nejakú iminentnú bezpečnostnú hrozbu a som za čo najvýhodnejšie obchodné vzťahy s Ruskom a Čínou a za to, aby EÚ bola asertívnejšia pri presadzovaní svojich záujmov aj vo vzťahu k takým partnerom, ako sú USA. 

V oblasti migračnej politike som proti povinným kvótam na prijímanie migrantov, za cielenú, ale aj časovo obmedzenú pomoc utečencom z vojnou skúšaných oblastí a za efektívnejšie stráženie vonkajšej hranice EÚ.

Musíme myslieť nielen na pomoc utečencom, ale v prvom rade na národnú bezpečnosť.

Ako vidíte budúcnosť Slovenska v Únii?

Európska únia je už dlhší čas akoby vo vlečúcej sa kríze, ktorá paralyzuje jej schopnosť rozhodovať sa, a tým aj oslabuje jej celkovú akcieschopnosť a nejde iba o brexit, ale  prejavilo sa to aj v otázke riešenia migračnej krízy, prijímania sankcií voči Rusku, formovaní postoja k hroziacej colnej vojne s USA.

EÚ nedokázala prijať jasné stanovisko ani  k budovaniu plynovodu Nord Stream II alebo k venezuelskej kríze.

Veľmi dlho trvalo Únii, aby sa dohodla aspoň na definovaní a pomenovaní tzv. daňových rajov a ešte väčší problém má dohodnúť sa pri definovaní daňového základu a o minimálnych daňových sadzbách ani nehovorím.

Mohli by sme pokračovať, pretože ide o celý zoznam.

Napriek tomu som presvedčený, že Európska únia je stále hodnotný projekt, ktorý ale treba realizovať vždy tak, aby to bolo aspoň v minimálnom záujme všetkých zúčastnených štátov, aby Únia viac obhajovala zamestnancov a podnikateľov a menej záujmy nadnárodných firiem a finančnej oligarchie, hoci je to nesmierne ťažké. 

Zároveň musí Únia rešpektovať kultúrnu rozmanitosť svojich štátov, národov a občanov a nemôže sa pliesť do etnicko-kultúrnych otázok.

EÚ sa tiež musí naučiť prijímať svoje rozhodnutia v bezpečnostnej, zahraničnej a obchodnej politike oveľa efektívnejšie a musí sa ich naučiť asertívne presadzovať aj vo svete.

Iba tak si Úniu budú občania jej všetkých štátov vážiť, dôverovať jej a podporovať ju. Potom nedostanú veľký priestor ani tzv. euroskeptické strany a Únia bude zároveň dôveryhodným, čitateľným a najmä rešpektovaným hráčom na medzinárodnej scéne.

V posledných kampaniach sme svedkami osobných útokov, mnohé z nich sú nekorektné.

Máte pravdu a nie je to iba u nás. Akoby sa kandidáti na jednotlivé posty, či už v komunálnej, národnej, alebo európskej politike snažili viac o kompromitáciu svojich súperov ako na vysvetľovanie, prečo by práve oni mali dostať od voličov dôveru.

Ak s niekým nesúhlasím, nemôžem ho rovno nazvať extrémistom alebo populistom a ak to tvrdím, tak veci isto zámerne zjednodušujem.

Je strašne veľa konfrontácie a v prípade štátov ako Slovensko, Maďarsko alebo Poľsko sme dosiahli nevídanú úroveň rozdelenia spoločnosti. Nadávame si do fašistov, slniečkarov, populistov, xenofóbov.

A ak dôjde k debatám, tak sa nezameriavajú na tie najpálčivejšie problémy, ale problémy, ktoré – ak nie sú rovno zástupné – tak pre širšie masy voličov veľký význam nemajú.

Ja verím v silu dobre vedenej komunikácie medzi politikmi s odlišnými názormi, čomu však musia prispievať aj moderátori, veď od slova moderovať, sprostredkúvať je aj toto povolanie odvodené.

To však neznamená, že nemáme polemizovať, ideovo a politicky súťažiť o priazeň ľudí a pomenúvať veci pravými menami. Mali by sme odhodiť politickú korektnosť, ale vyhýbať sa nenávistným prejavom a demagógie.

Hlavne sa nebojme premýšľať a myslieť ďaleko dopredu.

Autor: europskenoviny.sk/Ľudovít Kusal

 

- Reklama -