Gröhling: Politici investujú do obedov zadarmo namiesto kvalitného vzdelania. Získajú tak hlasy, aby mohli rozdávať sebe a „našim“ ľuďom

12.6.2018 11:00

ROZHOVOR Vláda schválila dlhoočakávaný dokument, ktorý má určiť smerovanie slovenského školstva na nasledujúcich desať rokov. Predstavila ho ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR Martina Lubyová. Ako hodnotí tento dokument tímlíder pre školstvo Branislav Gröhling zo SaS? Aké priority by v školstve presadzovala najsilnejšia opozičná strana a sú platy učiteľov najväčším problémom? „Politici namiesto toho, aby investovali do kvalitného vzdelania občanov, investujú radšej do obedov zadarmo," hovorí pre PL.sk Gröhling.

Gröhling: Politici investujú do obedov zadarmo namiesto kvalitného vzdelania. Získajú tak hlasy, aby mohli rozdávať sebe a „našim“ ľuďom
Foto: Dominik Földes
Popis: Poslanec SaS Branislav Gröhling

Minulý týždeň v stredu schválila vláda Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVaV), ktorý určí smerovanie slovenského školstva na nasledujúcich desať rokov. Ako tento dokument vnímate?

Ako dokument, ktorý dva roky mešká a ktorý je určený pre budúce vlády.

Na žiadne ministerstvo nemá nastúpiť strana s tým, že ani nevie, čo ide robiť a že si ide dať vypracovať návrh. Na čo nám potom bol minister tie dva roky? Strany súčasnej vládnej koalície nemali žiadnu koncepciu ako ďalej so slovenským školstvom. Polovicu vládneho obdobia strávili sľubmi o reforme a napokon z toho nie je z reforma, ale „rozvoj,“ ako sa ministerka vyjadrila, pričom väčšinu z tohto rozvoja nemá realizovať táto vláda, ale jej nasledovníci.

Podľa pôvodného dokumentu, ktorý sa dostal na verejnosť, sa malo v rokoch 2018 a 2019 investovať len okolo päť percent celkového rozpočtu a 95 % investícií pripadalo na ďalšie vlády od roku 2020. Napríklad v roku 2018 mali byť investície do školstva 153 miliónov eur a medzi rokmi 2022 a 2027 by podľa plánu dosiahli priemerné ročné investície 1,65 miliardy. Desaťkrát toľko. Ako sa k takýmto číslam na ministerstve dostali? Bude mať školstvo o štyri roky desaťkrát väčší rozpočet? Odvedú občania na daniach desaťnásobok, lebo budú desaťkrát viac zarábať?

Pri takýchto údajoch človek pochybuje, či sa tento plán vôbec bude realizovať. Samotné úlohy, ktoré v ňom boli napísané, sú niekedy iba administratívne a dokopy nič nehovoria. Sú tam aj úlohy, ktoré nie sú vôbec konkrétne rozpracované, takže netušíme, čo prinesú.

Dokument rezort školstva nepredložil na tradičné medzirezortné pripomienkové konanie, ale dal ho pripomienkovať priamo ministerstvám. Je to podľa vás v poriadku?

Už dokument Učiace sa Slovensko prešlo pripomienkovaním, nevidím preto dôvod, aby sa opätovne strácal čas ďalším pripomienkovaním dokumentu, ktorý z Učiaceho sa Slovenska čerpá. Takto by sme sa prepripomienkovali až do konca volebného obdobia. Dva roky sa iba rozprávalo o „najväčšej reforme školstva za 25 rokov“, ako ju označoval bývalý minister Plavčan. Bolo by absurdné, keby ministerstvo teraz opät naťahovalo čas.

Strana SaS ešte v januári predstavila reformu systémových zmien v školstve – Spravme Slovensko vzdelanejším. Aké sú hlavné ciele tejto reformy? Inšpirovalo sa ministerstvo školstva niektorými z vašich cieľov?

Ide o dokument systémových zmien, ktorý stojí na troch princípoch. Spravili sme ho preto, aby sme boli pripravení, keď dostaneme príležitosť prevziať zodpovednosť za rezort školstva a nezabíjali dva roky času prípravou dokumentu, ako to robila SNS.

Zamerali sme sa na to, aby sme presadili efektívne fungujúci rezort v školstve. Konkrétne to znamená napríklad zníženie počtu a zefektívnenie fungovania organizácií ministerstva školstva. Dnes je ich až 17, čo je na európske pomery obrovský počet a pritom výsledky nášho školstva vôbec nezodpovedajú tomuto počtu. Je to byrokratický kolos, ktorý treba sfunkčniť.

Ďalej sme sa zamerali na väčšiu slobodu, ale zároveň aj zodpovednosť škôl. To znamená napríklad možnosť škôl vyberať si učebnice, ako je to v každej krajine EÚ okrem troch, alebo možnosť ponúkať viacero výberových predmetov na základných školách a prispôsobovať si obsah vzdelávania.

Naším cieľom je, samozrejme, vyššia kvalita vzdelávania. K tej vedú viaceré zmeny, ktoré navrhujeme – funkčný rezort, ktorý systematicky učiteľov vzdeláva a oboznamuje s novými metódami, zatraktívnenie učiteľského povolania, spomínaná učebnicová politika, hodnotenie kvality vysokých škôl či sledovanie uplatnenia absolventov a podpora škôl, ktorých absolventi sa dobre v praxi uchytia.

V dokumente od ministerstva som našiel niekoľko vecí, ktoré dlhodobo navrhujeme. Napríklad zefektívnenie duálneho vzdelávania či zavedenie školskej právnickej osoby. A potom som tam našiel niekoľko vecí, ktoré navrhujeme, ale ministerstvo ich chce zrealizovať inak a pomerne neefektívne. Napríklad presadzujú výber iba z dvoch učebníc, čo nedáva zmysel. Alebo pravidelnú inováciu vzdelávacích programov, ktorú navrhujeme aj my. Ale v dokumente z ministerstva sa uvádzali náklady na toto opatrenie v sume 10 miliónov eur – nerozumiem tomu, keďže roky platíme organizáciu ministerstva, ktorej náplňou je práve inovovať obsah vzdelávania. Prečo by bolo treba investovať ďalších 10 miliónov eur?

Smer-SD predstavil v utorok návrh zaviesť stravné zadarmo pre deti v poslednom ročníku materských škôl (MŠ) a pre deti na základných školách (ZŠ). Každé dieťa by tak malo od štátu dostať 1,2 eura na deň na stravovanie. Toto opatrenie by malo stáť SR 106 miliónov eur. Videli by ste iné priority, ktoré by sa za tieto peniaze dali v školstve urobiť?

Kde začať? Telocvične chýbajú na polovici základných škôl. V septembri školám chýbal 1 milión učebníc a nemali z čoho učiť. Kvalita učebníc je biedna – 82 % riaditeľov škôl sa vyjadrilo, že kvalita a dostupnosť učebníc na Slovensku sú zlé. Slovensko má najhorší výsledok v Európe. Kuchárky v jedálňach nezarábajú ani minimálnu mzdu. Učitelia majú nízke platy v porovnaní s inými ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním. Vybavenie škôl je často nedostatočné. Naši žiaci sa v medzinárodných meraniach stále zhoršujú. V nedávnom prieskume na Slovensku zaostávali za Európou už štvrtáci na základnej škole.

A do tohto všetkého ide vláda riešiť obedy? Viem si predstaviť, že sa nájdu ľudia, ktorí to privítajú. Hlavne preto, že preplatený obed vidíte hneď a výsledky vzdelávania (napríklad, keď sa vaše dieťa nezamestná a skončí na úrade práce) vidíte až po rokoch. Ale pri všetkých problémoch, ktoré v školstve máme, je riešenie obedov iba obyčajný populizmus a kupovanie si voličov, keďže strane Smer-SD výrazne klesli preferencie. Zároveň však ide o nesystémový krok, ktorý určite nezlepší zlý stav slovenského školstva. Vláda už zabudla robiť čokoľvek zmysluplné a jediné, čo vie, je rozdávať sociálne balíčky.

Čo sa týka finančnej stránky, stále sa tu diskutuje o platoch učiteľov. Ministerka Lubyová hovorí, že ich platy by sa mohli zvýšiť od septembra tohto roka. Sú platy učiteľov najväčším problémom?

Sú problém najmä na západe Slovenska, kde začína byť naozaj ťažké nájsť učiteľa. Štatistiky hovoria jasne – slovenský učiteľ na strednej škole zarobí 62 % toho, čo v priemere zarobí vysokoškolsky vzdelaný človek. V krajinách OECD je tento podiel 94 %. Isté zvýšenie teda preukázateľne treba. My v našej reforme navrhujeme zvýšiť platy učiteľov o viac ako 200 eur. Konkrétne napríklad v 11. triede je dnes tarifný plat 843 eur, náš návrh počíta s 1115,5 eur, ide teda o navýšenie až o 272,5 eur. V 12. triede by sme zvýšili tarifný plat z 944 eur na 1249 eur, čiže o 305 eur.

Treba tiež spomenúť ďalšiu vec – vek učiteľov. Aktuálne máme v školstve ľudí s priemerným vekom okolo 45 rokov a na niektorých školách nepotrebujú nových učiteľov. Ale o 15 rokov, keď budú títo učitelia odchádzať do dôchodku, bude problém do školstva dostať mladých ľudí, ak sa nástupný plat učiteľa podstatne nezvýši.

Posunulo sa podľa vás školstvo dopredu za 25 rokov samostatnosti Slovenska? Nechýba tu nejaká trvalá koncepcia školstva, ktorá by sa nemenila zmenou ministra?

Hlavne chýba skutočný záujem o školstvo. Politici namiesto toho, aby investovali do kvalitného vzdelania občanov, investujú radšej do obedov zadarmo. Lebo tak získajú hlasy, ktoré budú potrebovať pri ďalších voľbách, aby mohli opäť rozdávať sebe a „našim“ ľuďom. Neuvedomujú si pritom, že v kvalitnom vzdelávaní je budúcnosť krajiny.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Ondrej Šprlák
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Určite príde k veľkému vyťaženiu dopravy. V Bratislave je však viac áut na obyvateľa ako vo Viedni, situáciu treba riešiť, hodnotí župan Droba

11:45 Určite príde k veľkému vyťaženiu dopravy. V Bratislave je však viac áut na obyvateľa ako vo Viedni, situáciu treba riešiť, hodnotí župan Droba

ROZHOVOR Naša ponuka je lepšia, ako bola doteraz, reaguje na kritiku verejnosti po zavedení nových g…