Donald Trump začal pred necelými dvoma týždňami úradovať za hlasných protestov aktivistov či aktivistiek. Čomu to prisudzovať? Jeho hrubosti, jeho odchýleniu sa od minulej agendy, jeho údajnému rasizmu? Čo na jednom človeku môže milióny ľudí tak iritovať, že idú do ulíc násilne protestovať?
Odpoveď na túto otázku nie je jednoduchá, ide totiž o relatívne nový fenomén. Tradične mali veľké demonštrácie v USA, ale aj v západnej Európe skôr povstalecký, antisystémový charakter. Nóvum je to, že väčšina demonštrantov nie sú nejakí anarchisti alebo ľavicoví radikáli. V amerických mestách ide skôr o fanúšikov porazenej kandidátky, ktorí sa nezmierili s porážkou jej politického a ideologického tábora. Donald Trump je očividne väčší buran ako pani Clintonová, ale prekvapujúce je, že demonštranti, ktorí demonštrujú za toleranciu voči menšinám, nie sú schopní tolerovať prezidenta, ktorý má, povedzme, vidiecky vkus. Je to vážna vec, ktorá nakoniec môže byť dôkazom, že to aktivisti nemyslia s toleranciou tak vážne, ako deklarujú.
Zástancovia Trumpa tvrdia, že je len trestaný liberálnymi, multikultúrnymi a globalistickými kruhmi za to, že ide proti právam menšín či gayov a že nechce po svete šíriť ľudské práva a demokraciu. Dokonca sa hovorí o angažmáne Georgea Sorosa, akéhosi čarodejného ochrancu obamovského usporiadania. Ako takéto úvahy vysvetliť? Je neziskový sektor vo vleku odchádzajúcej politickej reprezentácie?
Už pred 2 500 rokmi čínsky filozof Lao-c' poukazoval na podobné typy organizácií a jednotlivcov, ktorí už vtedy pôsobili v starej Číne. To, že mnohé úseky tzv. neziskového sektora fungujú ako mäkká moc politickej reprezentácie, je známa vec a človek nemusí byť priaznivec Trumpa, aby poznal túto evidentnosť. Ohľadom Sorosa, ten sám viackrát deklaroval svoje politické presvedčenie aj to, koho chce financovať a koho nie. Čo je, samozrejme, jeho právo. Vážna vec je ale to, že mnohé aktivity Georgea Sorosa sa nedajú definovať ako transparentné. Preto tí, ktorí by sa mali od neho dištancovať, a dokonca odmietnuť jeho peniaze, by mali byť samotní príjemcovia jeho podpory, ak teda naozaj veria na transparentnosť aspoň tak, ako deklarujú.
Niektorí pozorovatelia tvrdia, že previazanosť médií, univerzít a neziskoviek vytvára systém odborov typu gender studies, multikultúrnych štúdií, kulturológie a ďalších odborov. Je to krivda voči univerzitám? Prejde v dôsledku vlny „Trump, brexit a bohviečo ešte“ premenou aj vzdelávací systém?
Univerzity na Západe sú založené na princípe slobody. Sám som učil kulturológiu v Prahe a v žiadnom prípade by som nepovedal, že by existovala na katedre akákoľvek forma cenzúry alebo mainstreamového prúdu. Pravda je, že môžete nájsť nejakého profesora alebo vedúceho katedry, ktorý si vezme za asistentov nových zamestnancov, viac politicky angažovaných. Chcem povedať, že, našťastie, medzi vysokými školami existuje určité konkurenčné prostredie. Problém je ale iný: pedagógovia by mali dostať miesto na vysokých školách, nie pretože sledujú nejaký mainstream, ale pretože vedia učiť a publikovať. Nikde vo svete to tak ale úplne nefunguje a myslím si, že ani prezident USA nemá silu zmeniť súčasný stav. Preto jediná nádej pre nás je tá, aby boli vysoké školy viac liberalizované, ale zatiaľ žiadny náznak k tejto tendencii tu nie je.
Pokiaľ ide o Georgea Sorosa, konglomerát jeho mimovládnych organizácií je podozrievaný z organizovania farebných revolúcií, ovplyvňovania politiky po celom svete v prospech liberálnych predstáv a podobne. Ako nazerať bez emócií a v súvislostiach na dielo tohto muža, ktorý býva niektorými oceňovaný ako ochranca západných hodnôt? O čo mu ide?
Má peniaze a chce presadiť svoju víziu. Bolo by ale z jeho strany korektné, keby proti Trumpovi otvorene kandidoval. Ten mal odvahu sa pustiť do riskantného boja. Soros preferuje zákulisné rokovania. Takže Trump je možno väčší „buran“, ale je aspoň korektnejší, pretože sa angažoval priamo pre vec, ktorej verí. Z toho pohľadu si myslím, že dokonca aj Hillary Clintonová bola korektnejšia ako George Soros. Bojovala za ľavicu a prehrala, dokonca sa skoro zrútila. A pán Soros sa, naopak, stále a stále snaží ťahať za nitky zo zákulisia. Nie, George Soros nereprezentuje západné hodnoty, ale orientálnu politiku, založenú na kupovaní si slabšieho jednotlivca alebo skupín jednotlivcov.
Donald Trump označil NATO za zastarané, na druhej strane vyzval Európanov, aby sa začali starať o svoje zbrojné výdavky sami. Nečaká sa od neho podpora vojenského tlaku na Rusko ani podpora Pobaltia či Poľska v ňom. Európsku úniu rovno medzi riadkami označuje za nedôležitú. Čiže naozaj myslí vážne istý izolacionizmus? Ako môže reagovať Európa, zomknutím sa okolo Merkelovej?
On je podnikateľ a vie, že ak Európa dá viac peňazí na obranu, znamená to hlavne nákup amerických systémov. Investície do vysokej technológie vytvárajú pozitívny multiplikačný efekt. Donald Trump zúfalo potrebuje, aby firmy zarábali a ľudia mali prácu. Ak nechce neustále vojny ako jeho predchodca, musí zákazky odniekiaľ získať. A Európa bola vždy dobrý klient. Ak sa zomkne okolo Angely, bude jednoducho vojna, nech to bude obchodná, hybridná, alebo dokonca klasická. Ale, našťastie, ona sama už na to nemá.
Deň po inaugurácii Trumpa sa zišli Le Penová, Wilders, Okamura, Salvini, Petryová a ďalší nacionalisti. Vyjadrili Trumpovi podporu. Sú to budúci vládcovia Európy? Môžu tomu establishmentové strany zabrániť, keď preberú ich nechuť k migrantom? Sú títo ľudia len nafúknutou bublinou? Čo bude o päť rokov s usporiadaním Európy, ktoré dnes zrkadlí napríklad Európsky parlament?
Je to spľasnutá bublina. Fašizmus, postfašizmus alebo neofašizmus (aspoň v západnej časti Európy) sa už k veľkej moci nedostane. Le Penová prehrá proti Fillonovi a holandská Strana slobody zažíva vzostupy a pády. Salviniho poznám osobne: opustil krásny projekt o federalizáciu Talianska, aby sa stal konzervatívcom a nacionalistom. Nie je veľkou osobnosťou a taliansky volebný systém mu nedáva zatiaľ žiadnu šancu. Ešte slabšou osobnosťou je Tomio Okamura. Ešte nedávno vystupoval v televíznej reality šou ako ten mainstreamový podnikateľ, ktorý nás naučí, ako sa správne správať vo vyššej spoločnosti, a teraz sa hrá na kritika systému. Je naozaj veľká škoda, že európska pravica a ľavica vypratala pole takýmto típkom.
Skrátka ak je nejaký vzostup nacionalistickej a fašizoidnej pravice, je to len vina tradičných strán, ktoré nie sú schopné byť k sebe kritické a myslieť racionálne. Ale alternatíva je. A keďže mimo pani Le Penovú nikto z lídrov, ktorých ste citovali, nie je osobnosťou, nevidím pre toto zoskupenie žiadnu rozhodujúcu budúcnosť.
Nemožno opomenúť médiá. Podľa Trumpa o ňom klamú, podľa médií klame Trump. Prečo západné médiá strácajú dôveru svojich čitateľov? Ako to súvisí s termínom „jediný správny uhol pohľadu“ a prečo prerážajú aj čisto nezmyselné správy, že pápež podporil Trumpa? Predkladali médiá len jeden správny názor a teraz sú trestané? Alebo len ľudia zhlúpli a veria sprostostiam?
Noviny prestali byť dominantné médium na konci dvadsiatych rokov, rozhlas v polovici päťdesiatych rokov a televízia na konci prvého desaťročia 21. storočia. Divák alebo čitateľ má dnes možnosť vyhľadávať rôzne zdroje na internete a nachádzať iné názory. Naša spoločnosť sa stala naozaj pluralitnou a každý pokus obrátiť tento trend späť zatiaľ krachuje.
