Generál, ktorý dostal z Československa sovietske vojská: Takto som si zmenu nepredstavoval. Deti privatizérov sa nám smejú!

17. 11. 2019 10:55

Pol milióna sovietskych vojakov vyprevadil z územia Československa generál Svetozár Naďovič. Hoci sa touto operáciou zapísal do dejín, zažil neskôr aj časy, keď ho chceli pre politické kamarátšafty v armáde degradovať. „Dali ma robiť zástupcu plukovníka. Prežil som to,” spomína na nešťastné obdobie roku ´98 v rozhovore pre ParlamentnéListy.sk. Tým, čo sa po 89. roku v krajine deje, je často aj pobúrený, ale ostáva optimistom.

Generál, ktorý dostal z Československa sovietske vojská: Takto  som  si zmenu nepredstavoval. Deti privatizérov sa nám smejú!
Foto: TASR
Popis: Na snímke Svetozár Naďovič

Odsun sovietskych vojakov  a techniky  bola zrejme  vaša najväčšia  kariérna  úloha? Ako si na to  spomínate?

Keď sme začali budovať iný spoločenský poriadok, aby ten proces  bol nevratný, Československá ľudová armáda povedala, že bude podporovať nové  demokratické  zriadenie. Bolo však treba ešte vyriešiť sovietske vojská a sovietsku armádu na našom území.

Bolo jasné, že pokiaľ tu táto armáda bude, vždy existuje nebezpečenstvo, že celý demokratizačný proces môže byť zvrátený. Keď však Sovietsky  zväz aj  všetky štáty, ktoré sa zúčastňovali okupácie, povedali, že to bolo flagrantné porušenie medzinárodného práva, nič nám už nebránilo  v začatí rozhovorov o odsune sovietskych vojsk.

Nebolo to isteže úplne s hladkým  priebehom… Najprv si  Sovieti mysleli, že to  nebude plný odsun,  že sa to podriadi rozhovorom  o  znižovaní konvenčných zbraní v Európe.  Potom,   keď  sme začali hovoriť, že nie,  chceli to  robiť päť rokov… Rozhovory sa začali  v  januári 1990, ja  som  sa zúčastnil v expertno-vojenskej skupine.  Už 19. februára sme pripravili dohodu o odchode sovietskych vojsk, bol som  pri  tom,  keď  to parafovala sovietska aj naša strana. Posledný ruský vojak  opustil územie v júni 1991.

 

Vaša  manželka vás v práci podporovala. Spomínate, keď ste dostali ponuku na zabezpečenie odsunu sovietskych vojakov, ako ste utekali do kina Hviezda v Trenčíne, kde bola so svojimi žiakmi, aby vám odobrila a povedala svoj názor... Zobrala  to veľmi racionálne.

Jej to pálilo lepšie ako mne, ona pochádza z veľmi demokratického prostredia Chovanovcov, ktorí už boli za slovenského štátu v odboji a bola nadšená, že ma poverujú takou funkciou. A to sa  potom úplne ináč pracuje, oveľa lepšie. 

 

Spomínate si  aj na koniec  misie? Keď odišli posledné vojská a ťažká technika a  vám  bolo  zrazu jasné,  že áno, podarilo sa?

Už tu ostal nakoniec len generál  Vorobjov so  svojím šoférom.  Bol to úžasný človek,  až doteraz je osobnosťou. Keď človek s ním dlho  pracoval,  človek už ani nemal pocit, že je to okupant, no tak to chodí… Ale – vydýchol som si, že už nič nebráni Československej republike, aby budovala svoj štát a riadila sa v zahraničnej politike už úplne samostatne, lebo Brežnevova doktrína sa  skončila. 

 

Čo sa týka vašej profesionálnej kariéry, napriek tomu, že ste boli v  minulosti veliteľom pozemných vojsk, teda 4. najdôležitejším človekom, hoci ste v 91. roku vyprevadili posledného sovietskeho vojaka, aj tak ste v armáde v 98. roku boli akoby ponížený. Spravili z vás zástupcu plukovníka.

Vždy som stál  na inej strane barikády  a nemal  som dobrý vzťah k politike Vladimíra Mečiara, to je môj osobný názor. Hoci musím priznať, že keď bol Mečiar ministrom vnútra a keď som prišiel osobne referovať a žiadať ho o pomoc pri odsune, ako  minister vnútra sa správal ako generál: vedel vypočuť, vedel  zavolať,  keď  som  rozvinul  mapu,  zavolal  si  ľudí,  bol som nesmierne milo  prekvapený, ako  to  vedel,  skutočne mu to  šlo.

Ja  som sa s  tým vyrovnal… Ale – som  vďačný bývalému prezidentovi Kiskovi, že na návrh spoločnosti  M. R. Štefánika  ma  tento rok  v januári za bezproblémový odsun vyznamenal  najvyšším vyznamenaním, ktoré môže dostať vojak – vojenským Radom Ľudovíta Štúra 1. triedy. A na to  som  nesmierne  hrdý.  Len dvaja žijúci ľudia za 20 rokov ho majú:  generál Naďovič,  teda  ja a kozmonaut -plukovník  Ivan Bella.  Bella mi  aj hneď  volal,  keď som  bol v Redute: „Sveťo,  vítam ťa  klube nositeľov  tohto  radu, sme dvaja.”

 

Zhodnoťte po tridsiatich rokoch vašimi očami, čo zmena režimu priniesla a či to naplnilo vaše očakávania.

Nečakal som,  že sa vrátime k divokému  a mafiánskemu kapitalizmu a k trhovému  mechanizmu,  ktorý všetky výdobytky, ktoré boli  za starého režimu, vyleje so špinavou vodou – to sa  mi nepáči. A, samozrejme,  ma hnevá, ako  sa rozkradla republika,  ako sa  privatizovalo, za  Mečiara 33 percent,  za Dzurindu, akým  spôsobom  sme rozpredali  naše striebro a zlato. 

Nemôžem odpustiť,  že železiarne v Košiciach  dostali  Rezešovci, že Hatinovci sa dostali  k Slovnaftu. Tie ich deti sa  nám vysmievajú.  Oni  majú peniaze a nevedia,  čo  s  nimi.  Ja,  keď  som   bol  mladý človek bez peňazí, musel som sa inak  snažiť,  aby  som  dobyl  srdce dámy! Ale som  optimista, mám ideály a verím, že sa z toho dostaneme,  aj  z týchto  nepríjemností… Vždy  sa nájdu ľudia,  ktorí vyvedú  republiku dopredu z tohto  marazmu. 

A, samozrejme, udiali sa tu aj dobré  veci.  V  armáde napríklad verím generálovi Mackovi a generálovi Zmekovi. Keby oni dvaja  spolu robili, nemám obavu o ozbrojené sily  SR.

Autor: Lucia Balichová

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Baránek: Mne informácia, že Fica idú stíhať, pripomenula 80. roky. Zúri tu vojna medzi konzervatívcami a neomarxistami, žiadni liberáli

0:01 Baránek: Mne informácia, že Fica idú stíhať, pripomenula 80. roky. Zúri tu vojna medzi konzervatívcami a neomarxistami, žiadni liberáli

ROZHOVOR Obvinenie expremiéra Roberta Fica nepovažuje za dobrú správu. „Informácia, že Fica idú stíh…