Európu vystrašili sexuálne a násilné útoky na ženy v mnohých európskych krajinách, zvlášť, keď sa ukázalo, že na nich majú podiel imigranti z Afriky a Blízkeho východu, ktorí prišli do Európy v uplynulých mesiacoch. Čakali ste to? Dokonca sa špekuluje, že tieto útoky niekto organizoval.
Neviem, či to niekto organizoval. Spojenie nevybúrených mužov a alkoholu, na ktorý asi nie sú zvyknutí, urobilo s tými ľuďmi svoje. Samozrejme, dalo sa očakávať, že k tomu dôjde. Pretože ako hovoril prezident Miloš Zeman, tak osemdesiat percent, možno trošku menej – podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu to bolo vlani asi šesťdesiatšesť percent dospelých, ktorí boli registrovaní v Grécku a Taliansku – sú muži. A ďalších dvadsať percent zo všetkých migrantov boli osoby pod osemnásť rokov, z toho deväťdesiat percent boli zase chlapci. Takže skutočne počet osôb mužského pohlavia je veľký a tí majú asi svoje problémy. A podobné problémy sa dajú očakávať aj v budúcnosti, ak sa neprijmú naozaj veľmi tvrdé opatrenia. Ale ja v súčasnosti nevidím žiadne opatrenie, ktoré by zabezpečilo, aby sa niečo také dalo úplne vylúčiť.
Niektoré krajiny chcú organizovať školenia pre imigrantov, aby im úradníci vysvetlili, ako sa majú správať k európskym ženám. Myslíte si, že takéto poučenie môže mať nejaký pozitívny efekt?
Pripomína mi to politické školenie mužstva (absolvovali ho pravidelne vojaci základnej služby v minulom režime – pozn. red.), ktoré tiež nemalo žiadny efekt. A v tomto prípade je to ešte znásobené tým, že ide o úplne inú kultúru s úplne iným vzťahom k opačnému pohlaviu ako v Európe. Myslím si, že to školenie im bude skôr na smiech, než aby niečo prinieslo. Ale môžu to skúsiť, avšak najskôr by som to vyskúšal na nejakej obmedzenej vzorke. Neverím, že to bude mať významný výsledok.
Podľa politológa Robejšeka sme na Silvestra videli správanie agresorov v praxi. Súhlasíte s tým?
Keď sa pozriem na veci, ktoré som videl v minulosti v rôznych videách alebo čo som čítal o správaní imigrantov a ich potomkov napríklad v Bruseli, kde ženy v minisukniach napádajú moslimskí muži, a na súčasné útoky, mám dojem, že sa nemení skoro nič a že táto prax je úplne bežná. Bohužiaľ.
Každé násilie plodí ďalšie násilie. Nedopadne to tak, že občania európskych miest, kde už je situácia v niektorých častiach zúfalá, vezmú spravodlivosť do vlastných rúk, ak im štát a samospráva nebudú schopní zaistiť bezpečnosť? Podľa podpredsedu českej Strany soukromníků Rudolfa Baráneka v niektorých divokejších krajinách budú v budúcnosti imigrantov odstreľovať, pretože dohodnúť sa s nimi nedá, tento postoj k ženám je v nich hlboko zakorenený.
Myslím si, že je to v nich hlboko zakorenené, ja im to ani nevyčítam, pretože žili v podmienkach, kde to bola zrejme kultúrna norma. K svojim vlastným ženám, keď sú to moslimky, sa tak zrejme nesprávajú. Ale tie, ktoré nevyznávajú islam, sú pre nich menejcenné a oni sa k nim ako k menejcenným správajú. Bohužiaľ, to tak bude a nemôžeme si na to zvyknúť. Tí, ktorí hovoria, že si na to musíme zvyknúť, sú tí istí, ktorí hovoria, že by sme sa v školách mali viac venovať multikulturalizmu a že by sme mali pripravovať naše deti na to, aby sa tomu prispôsobili. Ja odmietam myšlienku prispôsobovať sa migrantom. Migranti, ak tu chcú žiť, sa musia prispôsobiť našim normám.
Kam to môže viesť? Vidíte to tiež tak dramaticky, že ak sa imigranti neprispôsobia, vyústi to do nejakých vzájomných konfliktov? Nemyslím len štátnu represiu, ale aj zo strany domobrán alebo jednotlivcov.
Určite. Je isté, že táto situácia nahráva pravicovým radikálom. Určitá obava, ktorá existuje a ktorá je podporovaná takými činmi, ako sa stali v niektorých mestách na Silvestra, k tomu prispieva. Je len jedna cesta: po prvé – zastaviť príliv migrantov a po druhé – tých, ktorí tu nemajú podľa všetkých medzinárodných noriem byť, poslať späť, čo bude obrovský problém, a po tretie – donútiť tých, ktorí tú zostanú, aby uznávali právo a spôsob života v Európe a zásady kresťansko-židovskej civilizácie. A ak sa s tým nestotožnia, tak ich bez milosti deportovať. Inak sa skutočne dostanú k slovu extrémistické organizácie a bude to mať veľký dosah na jednotu Európy.
Už v niekoľkých prípadoch sa ukázalo, že je zložité, prípadne nemožné niektorých imigrantov, ktorí nespĺňajú azylová kritériá, poslať späť, pretože ich niektoré krajiny, napríklad Pakistan, odmietajú prijať, zvlášť, keď ide o kriminálne živly. Čo sa dá v takom prípade robiť?
Nielen Pakistan, ale aj ďalšie krajiny ako Tunisko a Maroko odmietajú utečencov prijať späť, pretože tvrdia, že je otázka, či sú to vôbec Tunisania alebo Maročania, pretože títo ľudia prichádzajú do Európy bez dokladov. To bude jeden problém. Druhý problém je, že neplnoletí migranti, ktorých nikto nesprevádza, by podľa medzinárodného práva mali dostať azyl automaticky, keď pochádzajú z krajín, kde sú ohrození na živote. Podľa jedného prieskumu politologičky profesorky Valerie Hudsonovej tvorili vo Švédsku muži, ktorí žiadali o azyl, osemdesiat percent všetkých žiadateľov. Z toho viac ako 21 percent boli maloletí bez sprievodu. Takže to je veľmi zložité.
Niektoré európske krajiny už pristupujú k sprísneniu azylovej politiky, dokonca sa hovorí o tom, že uzavrú svoje hranice alebo aspoň sprísnia kontroly. Myslíte si, že sa dá obmedziť príliv imigrantov bez toho, aby sa zmenili aj medzinárodné zmluvy?
Som presvedčený, že keby sa dôkladne dodržiavali medzinárodné zmluvy, tak by k takému obrovskému prílivu migrantov nemohlo dôjsť. Keby fungovali schengenské hranice, keby na schengenských hraniciach alebo – ako to robia Spojené štáty americké – aj v krajinách migrantov dochádzalo k preverovaniu, či sú to ľudia, ktorí majú nárok na azyl, či nepredstavujú bezpečnostné riziko, tak by sem určite milión ľudí neprišlo. Ale keď sú schengenské hranice priepustné, ani nevieme, kto sem prišiel, či má nárok na azyl alebo nemá. Len si vezmite, že zhruba štyridsať percent utečencov sú ľudia z Albánska a ďalších krajín, ktoré sú bezpečné, tí by tu vôbec neboli. A mnohí Sýrčania, kým sem prišli, predsa žili dlho v Turecku, v štáte, ktorý je považovaný za bezpečný. Keby sa teda dodržiavali dohody, robili previerky, nedošlo by určite k takej kríze, aká v súčasnosti existuje. Dnes už v podstate len hasíme požiar. Treba si len povzdychnúť nad tým, ako to robia Spojené štáty, tie preverujú migrantov rok – dva, kým im povolia migráciu do USA. A ešte sa tam objavujú hlasy, že treba pritvrdiť vzhľadom na udalosti, ktoré sa stali pri streľbe dvoch manželov – moslimov v Spojených štátoch. Koniec-koncov desaťtisíc Sýrčanov, ktorých mali v pláne USA tento rok prijať, zrejme neprijmú pre odpor niektorých amerických štátov.
Niektoré krajiny, ktoré ešte nedávno kritizovali Maďarsko za stavbu plota na svojej hranici, dnes v podstate robia alebo plánujú to isté. Menia azylovú politiku, Švajčiarsko dokonca zabavuje migrantom majetok. Myslíte si, keď Európa zaspala, že sa konečne niečo začína robiť alebo sa o skutočných opatreniach, ktoré by boli potrebné, stále len hovorí?
Stále sa domnievam, že sa viac rokuje ako koná. Možno už polroka sa veľmi intenzívne riešia hotspoty na schengenskej hranici, rieši sa Frontex, rieši sa otázka, čo s ľuďmi, ktorí prevážajú migrantov zo Severnej Afriky, rieši sa Turecko a jeho snaha nedovoľovať taký veľký pohyb utečencov smerom do Grécka. V Grécku sa v podstate stále nič nedeje. Takže tie snahy možno sú, ale len na papieri a v slovných a politických vyhláseniach politikov. Európska únia stále nekoná tak, ako by konať mala. V minulosti západoeurópske štáty kritizovali krajiny, ako sú napríklad Maďarsko alebo Slovinsko, dnes sprísňujú vstup do krajiny Nemci, Rakúšania, kontrolovať začali Švédi, Dáni, takže zrejme bude pozastavovanie voľného pohybu v rámci Schengenu pokračovať.
Pokiaľ ide o hotspoty, Európska únia sa spolieha na Turecko. Ale Turci majú veľa požiadaviek, jednou z nich je napríklad prijatie do Európskej únie. Je to podľa vás prijateľné?
Ja to považujem zo strany Turecka za také vydieranie. Keď sa pozrieme, akým spôsobom reaguje turecká vláda na kritiku, napríklad nedávno zatkla niekoľko desiatok profesorov za kritiku postupu Turecka proti Kurdom, tak nevidím, že by v tomto štáte boli normy Európskej únie, ktoré sú napríklad na aplikáciu ľudských práv, úplne dodržiavané. Uvidíme, akým spôsobom bude Turecko fungovať v otázke utečencov, presiakli správy, že Turecko násilne vracia tých ľudí späť do Sýrie. Či je to pravda alebo nie, neviem, v každom prípade v západných médiách sa to objavilo.
Nie je vyriešený ani spoločný postup západných krajín a Ruska voči Sýrii, nesúlad stále panuje v rozdielnom postoji k prezidentovi Asadovi. Je podľa vás možné zjednotiť boj proti Islamskému štátu, aby sa vyriešila situácia v Sýrii, odkiaľ do Európy prúdi asi najväčší počet utečencov?
Za základnú chybu komunikácie považujem to, že sa personifikuje osoba Asada. Tu nejde o jednotlivca, tu ide o stav, ktorý by zavládol, keby Asad nebol pri moci a jeho vláda v súčasných podmienkach odstúpila. Medzi tými desiatkami skupín a frakcií, či už prozápadných, alebo iných, by k žiadnej dohode nedošlo a vzniklo by ďalšie územie kmeňových bojov. Jedinou zárukou je podľa môjho názoru do určitej miery stabilná vláda, ktorú v súčasnosti predstavuje Asadov režim. Inak tam vznikne ďalší chaos, s ktorým si aj tak nebudeme vedieť rady.
A neskomplikuje sa v tomto teritóriu situácia ešte viac po uzavretí dohôd USA a ďalších svetových mocností s Iránom o ukončení sankcií? Niektoré arabské krajiny aj Izrael to označili za chybu historických rozmerov, pretože sa Iránu uvoľnia prostriedky za zhruba sto miliárd dolárov, ktoré podľa kritikov umožnia Teheránu pokračovať v jeho rozpínavosti a agresii naprieč Blízkym východom a celým svetom a financovať svoju teroristickú mašinériu.
Keď sme chceli, aby sa Irán vzdal jadrových zbraní, možno je to diskutabilné, či to tak v budúcnosti bude, ale zatiaľ to tak podľa vyjadrení vlády vyzerá, uvoľnenie sankcií je reakciou na túto skutočnosť. Samozrejme, že to Irán povzbudí, samozrejme, je to predmetom kritiky najmä zo strany sunnitských štátov, Saudskej Arábie, krajín Zálivu a Izraela, na druhej strane však šiítsky Irán pomáha v boji proti Islamskému štátu. Čiže je to normálna reakcia na splnenie požiadaviek, ja by som to neodsudzoval. Myslím si, že mnoho európskych krajín sa už teší na to, ako bude v Iráne investovať, ako s ním bude obchodovať. Česká republika nie je výnimkou.
Izrael považuje Irán za najväčšie nebezpečenstvo vo svojom regióne, pretože verejne volá po vyhladení všetkých Židov.
To rozhodne. To je trvalá obava Izraela.
A oprávnená?
Z ich strany určite.
Ako teda vzhľadom na všetky tieto problémy vidíte budúcnosť Európy?
Ja osobne nechcem nikoho strašiť, ale nepáči sa mi, že riešime súčasný stav. Niektorí ľudia, a celkom oprávnene, hovoria: Čo sa bojíte imigrantov, veď tu v Českej republike žiadnych nemáme. Ja sa nedomnievam, že to skončí tým počtom viac ako milión utečencov v Európe, pretože si nie som istý, či to v nasledujúcom roku s prístupom, ktorým Európska únia na ten tok migrantov reaguje, nebude pokračovať. Ak je pripravených niekoľko miliónov migrantov v krajinách, odkiaľ by chceli prísť do Európy, treba sa zamýšľať hlavne nad budúcnosťou. Imám jednej francúzskej mešity hovorí: Nebuďte radikálni, nám stačí počkať si a naše deti a vnuci Európu ovládnu. Je to veľmi reálna možnosť, pretože v rámci demokratických princípov, aké sú napríklad v Európe vo volebnom systéme, môže dôjsť k tomu, že za pár desiatok rokov tu vzniknú islamské strany, ktoré získajú väčšinu v parlamentoch. Takže tie obavy skôr než v súčasnosti vidím v budúcnosti.
Dá sa tomu však ešte nejakým spôsobom zabrániť, keď milióny migrantov už v Európe sú?
Obávam sa, že pri dodržiavaní všetkých demokratických zásad, ktoré máme v Európe, sa tomu zabrániť nedá. Pôrodnosť je v krajinách Blízkeho východu oveľa vyššia ako v Európe, kde staršia generácia začína prevládať. U migrantov, ktorí tu zostanú a získajú občianstvo, časom určite dôjde k zlúčeniu rodín. Ako zabrániť občanom Európy, aby si vytvárali spolky, čo už môžu dnes aj v Českej republike, ako im zabrániť, aby zakladali strany, a ako im zabrániť, aby ich voliči nevolili? Ak ich voliči budú voliť, budú v parlamente, a keď získajú väčšinu, ovládnu zákonodarné zhromaždenie. Kým budú platiť tieto normy, tak je to možné.
