Kancelária riaditeľa Národnej spravodajskej služby Spojených štátov spochybnila záver Ústrednej spravodajskej služby (CIA), že nedávne prezidentské voľby v USA ovplyvnili v prospech Donalda Trumpa ruskí hackeri. Prekvapilo vás, že sa závery takýchto inštitúcií rozchádzajú?
Celý ten volebný súboj v Spojených štátoch bol veľmi zvláštny. Určite tam hrali rôznu rolu rôzne organizácie a rôzny vzťah ku kandidátom. Hovorím napríklad o tom, že došlo, podľa môjho názoru bohužiaľ, k odstaveniu Sandersa na strane demokratických kandidátov, čo viedlo k boju Clintonovej proti Trumpovi. Podľa toho, čo predviedli médiá a zrejme aj rôzne organizácie, sa zdá, že väčšina z nich zrejme fandila Clintonovej. A potom z toho vyplynulo to veľké prekvapenie, že vyhral Trump. Podľa môjho názoru je to dobrý výsledok.
Vy sa teda prikláňate k názoru českého prezidenta Miloša Zemana aj exprezidenta Václava Klausa, že Donald Trump bol lepšou alternatívou?
Áno, pretože podľa toho, čo sa objavuje v rôznych médiách, nie výhradne východných, ktoré si ten súboj príliš nevšímali, ale v tých západných na ich analytických serveroch, keď napríklad čítam politológa a spisovateľa Friedmana, ktorý takisto fandil skôr Trumpovi ako Clintonovej, vidím, že v Amerike nastal nový vietor a mal by tam prevládnuť. Nedá sa predsa držať len toho, čo nám vtĺkajú do hlavy média, pretože tie bohužiaľ mnohé správy podávajú skreslene alebo neobjektívne. Človek, ktorý má dosť času, pozrie si rôzne správy a posúdi informácie z rôznych zdrojov, vidí, že médiá sú veľmi mocné a ovplyvňujú názory ľudí. Lenže tí už prestávajú veriť tomu, čo médiá hovoria, pretože je toho už príliš veľa. Takže sa ani nedivím, že vznikajú nové organizácie, nové hnutia alebo strany, ako je napríklad strana Realisté.
Čo hovoríte na to, že CIA prišla s tvrdením, že Rusko ovplyvnilo americké voľby? Podľa správy Kancelárie riaditeľa Národnej spravodajskej služby Spojených štátov niet pochýb, že ruskí špióni nezaháľali, ale nie sú dôkazy o tom, že by konali v prospech Donalda Trumpa a naopak v neprospech porazenej Hillary Clintonovej.
Ako píše Reuters, pozícia Kancelárie riaditeľa Národnej spravodajskej služby má odlišné stanovisko, nie je to vyložene nesúhlas, ale len nezastáva rovnaký názor. Uvádza, že CIA sa neopiera o dôkazy, ale o výsledky nejakej analytickej práce, takže je to podľa kancelárie tvrdenie založené na veľmi vratkých základoch. Preto asi vydala takéto vyhlásenie. Samozrejme, stretlo sa to s nesúhlasom niektorých republikánov, ktorí chcú aj naďalej udržiavať konfrontáciu s Ruskou federáciou, vyjadril sa k tomu McCain, nespokojný bol aj šéf výboru pre spravodajstvo Nunes, ten kritizoval, ako je možné, že Kancelária riaditeľa Národnej spravodajskej služby sa rozchádza so CIA.
Bezpečnostné služby však zohrali v amerických prezidentských voľbách určitú rolu, pretože riaditeľ Federálneho úradu pre vyšetrovanie James Comey krátko pred voľbami informoval Kongres o nejasnom priebehu vyšetrovania súkromnej korešpondencie Hillary Clintonovej. Nemohlo to ovplyvniť voľby v neprospech Clintonovej?
Ale na takéto vyjadrenie mal Federálny úrad pre vyšetrovanie aj podklady. Keď sa pozriete na internet, tých uniknutých e-mailov Clintonovej je také množstvo, že nie je v silách jedného človeka ich analyzovať, ale niektoré e-maily sú také, že by som povedal, že sa môžu dotýkať vecí, ktoré nie sú verejné. Takže na takéto vyjadrenie mal zrejme riaditeľ FBI nejaký dôvod. Ťažko do toho vidieť, pretože analyzovať to všetko sa nedá, ale nepredpokladám, že by si súčasnou situáciou, čo hovoria o Rusku, chceli napraviť reputáciu, keď chceli znovu začať vyšetrovanie Clintonovej.
Ale zdá sa, že sa nič nepreukázalo, pretože sám Comey neskôr oznámil, že ďalšie e-maily Clintonovej z obdobia, keď viedla americkú diplomaciu, neznamenajú žiadne porušenie zákonov, takže ju neplánuje stíhať. Aj Donald Trump po svojom zvolení prestal hovoriť o vyšetrovaní a stíhaní Clintonovej.
Asi je to aj zásluhou Trumpa, ktorý nechce vyhrotiť situáciu. Napokon sú potvrdené výsledky volieb v tých dvoch amerických štátoch, kde sa prepočítavali hlasy, takže zrejme bude Trump čoskoro potvrdený za prezidenta aj federálne. Myslím si, že preto nepotrebuje trvať na nejakom obvinení Clintonovej.
Donald Trump vymenuje za ministra obrany generála námornej pechoty vo výslužbe Jamesa Mattisa. Bude to prvý vojak od roku 1950, ktorý sa stane ministrom obrany. Ako sa na túto voľbu dívate?
Podľa môjho názoru to svedčí o tom, že pravdepodobne prevládne realistický názor na armádu. Nemyslím si, že by bol Mattis nejakým priaznivcom Ruska. Podľa môjho názoru je to vlastenec, ktorý bude podporovať americké národné záujmy rovnako ako Trump, ktorý hovorí, že národné záujmy sú na prvom mieste. Ale ja osobne to veľmi vítam, pretože zároveň je to taká lekcia rôznym ľuďom, ktorí vykrikujú, že civilná kontrola armády je viac ako napríklad osoba, ktorá je v tom rezorte.
Aj vy ste boli ministrom obrany, ste bývalý vojak.
Aj na mňa pľuli, že je porušená civilná kontrola ozbrojených síl. Som toho názoru, že je lepšie dať do tejto funkcie zodpovedného vojaka, ktorý trochu rozumie rezortu, ako civila, ktorý tomu nerozumie a navyše nemá rád vojakov, čo sa môže často stať. V Amerike platí zákon, že asi sedem rokov od ukončenia aktívnej služby by nikto nemal ísť do verejných štátnych funkcií. Myslím si, že posledný vojak, ktorý bol v takej vysokej funkcii, bol generál Powell ako štátny sekretár a potom ako minister zahraničných vecí. Zrejme sa Spojené štáty odchýlili od situácie, keď sa stal prezidentom Eisenhower.
Ministrom zahraničných vecí Spojených štátov má byť Rex Tillerson, šéf ropnej spoločnosti ExxonMobil, ktorý má však väzby na Rusko, dokonca od ruského prezidenta Putina dostal vyznamenanie. Myslíte si, že sa teraz zmenia vzťahy Spojených štátov s Ruskom a ďalšími krajinami, napríklad s Čínou?
Myslím si, že Trumpovi bude viac prekážať Čína než Rusko, najmä z hľadiska obchodných vzťahov. Dáva to aj patrične najavo. Ale verím, že dôjde k zreálneniu politiky, kedy za všetko nebude môcť Putin a Ruská federácia, kedy sa jasne a objektívne môže povedať, že toto robia dobre, toto zle, v tomto môžeme spolupracovať, v tomto nemôžeme spolupracovať. Ale absolútna ignorácia a absolútna nekomunikácia medzi takými veľmocami, ako sú Spojené štáty a Ruská federácia, je podľa mňa veľkou chybou. Znovu hovorím, že záujmy Spojených štátov budú určite na prvom mieste, ale v záujme Spojených štátov ani ich obyvateľov nie je vyvolanie vojny, ako by si možno mnohí priali.
A je to aj v záujme Európy? Pretože ak dôjde napríklad k väčšej spolupráci oboch veľmocí v konflikte v Sýrii, môže to znamenať, že by sa z tejto oblasti znížila migrácia do Európy?
Migrácia zo Stredného východu začala po tzv. arabskej jari, ja to nazývam arabská jeseň. Arabská jar je skôr pre moslimských extrémistov. Upokojiť situáciu v Sýrii nemožno inak ako na základe diplomatického riešenia, potom by určite migrácia konkrétne z tohto regiónu zoslabla. Mnoho ľudí sa bude podľa môjho názoru do týchto oblastí aj vracať, mnohí sa už do oblastí oslobodených od Islamského štátu vracajú.
Myslíte si, že by sa po skončení konfliktu v Sýrii mohla situácia s migráciou nejako zásadne zlepšiť?
Tomu veľmi neverím, pretože si myslím, že do Európy prišlo mnoho predovšetkým ekonomických migrantov. Hlavne z Afriky.
A aký bude mať Trump po nástupe do funkcie vplyv na medzinárodnú situáciu? Bude ten vplyv podľa vás skôr pozitívny alebo negatívny?
Nemám krištáľovú guľu. Niečo iné sa vyhlasuje pri predvolebných rečiach, niečo iné je realita. Ani americký prezident však nie je všemocný, podlieha rôznym tlakom. Politickým, lobistickým a tie budú určite veľké, takže si nedovolím povedať, ako sa zmení svet. Môžem len dúfať, že dôjde k určitému uvoľneniu napätia, ktoré buď prebieha, alebo je na spadnutie, že už nebude ďalej pokračovať.
Bola by situácia iná v prípade zvolenia Hillary Clintonovej?
Pani Clintonová vykonávala rôzne funkcie už v minulosti, pamätá si najmä obdobie vlády svojho manžela, Georga Busha, Baracka Obamu, žije podľa mňa z tých klišé, ktoré sú už prežité. A to by mohlo byť nebezpečné.
