Generál Šedivý sleduje vojenské aktivity v oblasti Hormuzského prielivu. A obáva sa najhoršieho. USA, Británia a Irán...

29.7.2019 0:03

ROZHOVOR „Podľa vývoja vojenských aktivít v posledných týždňoch v tomto regióne je zrejmé, že sa situácia komplikuje,“ hovorí český generál Jiří Šedivý k vyhrotenému dianiu v Hormuzskom prielive, kde iránske námorníctvo zadržalo dva britské tankery. Väčší konflikt vraj nie je ďaleko, čo potvrdzujú aj nedávne akcie americkej armády, ktorá do regiónu presúva vojakov a rakety. Ďalšia vojna v Perzskom zálive by sa Donaldovi Trumpovi z mnohých dôvodov nehodila, situácia sa však môže zmeniť po jeho prípadnom znovuzvolení, upozorňuje Šedivý. „Už predtým bolo zrejmé, že došlo k rozdeleniu vplyvu medzi USA a Rusko. Práve obmedzenie aktivít USA na Strednom východe ukazuje, že prezident Trump presúva svoj záujem inam,“ uvádza k aktuálnemu rozloženiu síl na svetovej mape s tým, že napríklad Sýria sa dostáva pod silnejší vplyv Ruska.

Generál Šedivý sleduje vojenské aktivity v oblasti Hormuzského prielivu. A obáva sa najhoršieho. USA, Británia a Irán...
Foto: TASR
Popis: Na archívnej snímke Jiří Šedivý, bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky a v súčasnosti nezávislý bezpečnostný analytik

Rastie napätie medzi Iránom a západnými krajinami na čele s Veľkou Britániou. Iránci minulý týždeň zadržali dva tankery patriace Veľkej Británii, jeden vraj po kolízii s rybárskou loďou, ktorú mala jeho posádka ignorovať, druhý po neochote Britov zmeniť kurz podľa požiadaviek iránskeho námorníctva. Údajne ide o odplatu za zadržanie iránskeho tankera vezúceho dva milióny barelov ropy, ku ktorému došlo začiatkom júla pri Gibraltári. Aká vážna je podľa vás situácia?

Podľa vývoja vojenských aktivít v posledných týždňoch v tomto regióne je zrejmé, že sa situácia komplikuje. Ak sa nenájde riešenie, ktoré by bolo schodné pre všetky strany, je možné, že sa začnú realizovať niektoré slovné vyhrážky.

V takom prípade by došlo k situácii, keď by sa zablokoval alebo minimálne výrazne znížil transport ropy cez Hormuzský prieliv, čo by nutne znamenalo ekonomickú nestabilitu predovšetkým tých krajín, ktoré sú od dovozu ropy zo Stredného východu závislé.

Vojenská prítomnosť USA aj vojenských plavidiel Veľkej Británie v Perzskom zálive a v Hormuzskom prielive tak zvyšuje pravdepodobnosť rozsiahlejšieho vojenského konfliktu.

Zatiaľ dochádza „len“ k napádaniu tankerov „neznámymi útočníkmi“ a k vzájomnému zostreľovaniu bezpilotných prostriedkov. To však môže prerásť do konfliktu vyššieho rádu. Napokon prísun ďalších 500 amerických vojakov do oblasti, inštalácia rakiet Patriot a predpokladaný prílet lietadiel F-35 je signálom, že väčší konflikt nie je ďaleko.

Je možné, že by sa taká kríza všetkým tak trochu hodila? Donald Trump z nej môže ťažiť v predvolebnej kampani, spor by zároveň zvýšil ceny ropy, takže aj také Rusko by z neho mohlo profitovať...

To si nemyslím, ďalšia vojna v Perzskom zálive by nevyhnutne znamenala ďalšie nasadenie vojsk, pravdepodobne nielen USA, čo by malo za následok ďalšie investície do bojových aktivít, ktoré prezident Trump vo svojej predvolebnej kampani odmietal a v čase svojej prezidentskej funkcie aj reálne obmedzuje.

S tým, že by sa zdvihla cena ropy, by sa dalo čiastočne súhlasiť, ale celkový výsledok krízy by bol negatívny.

Záujem prezidenta Trumpa je zastaviť vývoj jadrových zbraní v Iráne a nie vojna proti Iránu. Aj keď by bol výsledok pre Irán katastrofálny a cieľ by sa dosiahol, predsa len by taká vojna priniesla ďalšiu destabilizáciu regiónu.

To by postihlo štáty, ako sú Čína, Japonsko, Južná Kórea a pod., ktoré sú významne závislé od energií z tohto regiónu. Ich kríza by skôr alebo neskôr zasiahla aj USA, čo by nebolo vhodné ani pre prezidenta Trumpa.

Ten pre svoju rozbiehajúcu sa prezidentskú kampaň potrebuje vyriešené problémy, a aj keď Irán úplne doriešený nie je, vojenský konflikt by bol vnímaný oveľa negatívnejšie. Niečo iné môže byť vývoj po znovuzvolení prezidenta Trumpa za prezidenta USA.

Donald Trump

Donald Trump. Zdroj: TASR

Ako sa podľa vás celá vec skončí? Dôjde medzi Veľkou Britániou a Iránom k vzájomnej výmene zadržaných lodí? Obávate sa vojny s Iránom?

K uvoľneniu zadržaných lodí skôr alebo neskôr dôjde. O tom určite prebieha viacero diplomatických rokovaní. Problémom je nevyspytateľná iránska Revolučná garda, ktorá nie je pod kontrolou vlády Iránu.

Napokon predstavitelia Revolučnej gardy už 5. júla (po zadržaní iránskeho tankera pri Gibraltári) varovali, že zadržia britský tanker. To 19. júla urobili, hoci to vyriešenie zadržaného iránskeho tankera veľmi skomplikovalo.

Veľká Británia určite vykoná viacero opatrení. Predovšetkým zvýši svoju vojenskú prítomnosť v Perzskom zálive a zaistí vojenský sprievod svojich lodí v tomto regióne. Je možné si predstaviť, že dôjde k nejakým drobným vojenským zrážkam, ale v tejto fáze si nemyslím, že by malo dôjsť k vojne medzi Britániou a Iránom. Predovšetkým preto, že britská armáda nemá také schopnosti.

Má síce pomerne silné námorníctvo, ale pozemné sily sú dimenzované na veľkosť pozemných síl ostrovného štátu.

Aj keď je britská armáda kvalitná a silná, na vojnu s Iránom (pokiaľ by mala byť jedinou krajinou, ktorá do vojny s Iránom pôjde) v pomerne vzdialenej oblasti nie je pripravená. Okrem iného, hlavná pozornosť Británie je zameraná na vyriešenie brexitu a minimalizáciu jeho následkov. Je všeobecne známe, že sa predpokladá zníženie výkonnosti britskej ekonomiky. To je v príkrom rozpore s riešením napätých vzťahov s Iránom.

Ako by konflikt s Iránom vrátane prípadného znepriechodnenia Hormuzského prielivu ovplyvnil životy Európanov? Môžeme hovoriť o hroziacom probléme porovnateľnom s ropnými šokmi sedemdesiatych rokov?

To určite nie. Dnes je svet pripravený také problémy riešiť. Veľmi dôležité je aj to, že USA sa vplyvom používania nových technológií stali takmer nezávislé od dovozu ropy zo Stredného východu. Európa je z veľkej časti závislá od iných zdrojov ropy: Líbya, Rusko, severné oblasti Európy (Veľká Británia, Nórsko), Nigéria atď. Taký šok ako v sedemdesiatych rokoch by to určite nebol.

Zastavenie dovozu ropy cestou Hormuzského prielivu by síce nejaké problémy prinieslo, ale nie v takej miere, ako to bolo v sedemdesiatych rokoch. Ale ako som už uviedol, problém by to bol pre niektoré iné štáty, ktorých kríza by sa mohla čiastočne preliať aj do Európy.

Do akej miery je znepokojujúca skutočnosť, že Irán oznámil, že teraz obohacuje urán na 4,5 %, čím porušuje limit 3,67 % stanovený medzinárodnou jadrovou dohodou z roku 2015? Pokúšajú sa Iránci vyvolať tlak na medzinárodnú komunitu skrze strašenia prípadným vývojom jadrových zbraní?

To je jeden zo zásadných faktov, prečo je nutné nájsť spôsob, ako celý spor vyriešiť mierovou cestou. Zároveň je nutné uviesť, že k obohateniu uránu na potrebnú úroveň, aby sa dal použiť do jadrovej zbrane, je ešte ďaleko.

Treba však tiež povedať, že Irán nemá vyvinuté technológie vhodné na miniaturizáciu technológie jadrovej nálože, aby sa dala použiť v hlavici raketového nosiča, a nemá kvalitné nosiče, aj keď je v ich vývoji asi najďalej.

Čo sa týka použitia jadrového materiálu, je však možné uvažovať aj o inej možnosti – a tou je použitie tzv. špinavej bomby, prípadne inej formy dopravy jadrovej bomby do miesta napadnutia. Rozptýlenie rádioaktívneho materiálu v husto obývaných oblastiach môže mať nedozerné následky a nemusí sa na to použiť balistická raketa s jadrovou hlavicou.

Takže vlastné obohacovanie je nutné zastaviť, rovnako ako vývoj použiteľnej technológie na aktiváciu jadrovej nálože alebo na iné zneužitie obohateného rádioaktívneho materiálu.

Ako vnímate Trumpovu zahraničnú politiku v nestabilných častiach sveta? Konflikt na Ukrajine Trump viac-menej ignoruje, zo Sýrie sa chce stiahnuť, v Afganistane teraz s prispením pakistanskej diplomacie chce dotlačiť Taliban k spolupráci na mierovej dohode. Pomáha Trumpov prístup stabilite v týchto krajinách?

Už predtým bolo zrejmé, že došlo k rozdeleniu vplyvu medzi USA a Rusko. Práve obmedzenie aktivít USA na Strednom východe ukazuje, že prezident Trump presúva svoj záujem inam. Rusko bude mať čoraz väčší vplyv na Sýriu a cez ňu na celý región.

Nesmieme zabudnúť na konflikt medzi USA a Tureckom, kde tiež získava väčší vplyv Rusko (prípad nákupu ruských S-400). O Ukrajine možno uviesť to isté. Aj keď USA zvyšujú svoju prítomnosť v Európe, na východnom krídle predovšetkým, vlastný problém vzťahu medzi Ruskom a Ukrajinou Trump považuje za problém Európanov a do jeho riešenia sa nepletie.

Jeho zásada je riešiť hlavné problémy, na ktoré sa musí plne sústrediť, a problém Ukrajiny nie je ten, ktorý by USA bezprostredne trápil a navyše nie je v krátkom čase riešiteľný.

Takže pokiaľ bude v Sýrii „pokoj“, ktorý zaistí Bašár al-Asad za podpory Ruska, asi to prezidentovi Trumpovi nebude veľmi prekážať.

Afganistan bude stále boľavé miesto na zemeguli, ale keď sa nebude z Afganistanu vysielať jedna skupina teroristov za druhou, ktoré by mali zopakovať 11. september 2001, a ak to bude garantovať Taliban, viem si predstaviť, že USA budú stav v tejto krajine len monitorovať a nebudú do jej riadenia veľmi zasahovať.

Ale to je pomerne vzdialená doba, pretože sa zdá, že prvé pomerne optimistické správy boli až veľmi priaznivo ladené. Realita je trochu iná. Avšak prezident Trump bude mať čoraz väčšiu snahu obmedziť kontingent armády USA aj v tejto krajine.

Inak sa dá povedať, že zodpovednosť za pokoj v uvedených štátoch prenáša prezident Trump na iných.

Bašár Asad

Bašár Asad. Zdroj: TASR

Môžeme celú vec vnímať tak, že Trump vlastne odhaľuje fiaská americkej zahraničnej politiky posledných rokov a snaží sa ich čo najrýchlejšie ukončiť?

Myslím, že prezident Trump rieši chyby minulosti, aj keď trochu svojráznym spôsobom. To, že tieto chyby svojho predchodcu chce čo najrýchlejšie vyriešiť, deklaroval už vo svojej predvolebnej kampani.

Ako sa na Trumpovu zdanlivo izolacionistickú politiku máme dívať my, členovia NATO v Európe? Znamená, že aj my sa môžeme na prípadnú pomoc USA spoliehať menej ako predtým? Je prezidentský mandát Donalda Trumpa prínosom pre NATO alebo mu skôr škodí?

Európa sa môže na USA spoľahnúť tak, ako to bolo predtým. To predtým je dôležité. Znamená to, že sa môže Európa na USA spoľahnúť, ak sa bude o svoju obranu starať, ako to bolo ešte začiatkom 90. rokov.

Pokiaľ však prezident Trump uvidí, že sama Európa nie je ochotná do svojej obrany investovať uvádzané 2 % HDP, môže sa stať, že USA prehodnotia svoju rolu v NATO. To neznamená, že by vystúpili z NATO, ale niektoré kapacity jednoducho nebudú k dispozícii a ak, tak len v prípade rozsiahleho konfliktu.

Ale aj to prezident Trump už naznačil. Zatiaľ to však vyzerá, že čoraz viac spojencov v NATO buď 2 % HDP dosahuje alebo sa k nim blíži. Bohužiaľ, to sa nedá povedať o ČR.

Takže aj keď to môže vyzerať opačne, tlak prezidenta Trumpa na spojencov, aby si plnili svoje povinnosti, ako sľúbili, je v zásade prínosom pre NATO.

autor: Marek Korejs

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Socialistická mentalita. Všetci tí „elfovia“ v skutočnosti len robia bordel. Naša nová kniha v niektorých kruhoch vyvolá hystériu, obáva sa Markéta Šichtařová

0:03 Socialistická mentalita. Všetci tí „elfovia“ v skutočnosti len robia bordel. Naša nová kniha v niektorých kruhoch vyvolá hystériu, obáva sa Markéta Šichtařová

ROZHOVOR Veľký knižný štvrtok v Česku je slávnostnou premiérou najočakávanejších titulov jesennej se…