Americký minister zahraničia John Kerry oznámil, že Rusko a Spojené štáty sa dohodli na prímerí v Sýrii, ktoré je podmienkou na obnovu pozastavených sýrskych mierových rozhovorov. Vidíte v tom nejakú nádej na ukončenie konfliktu v Sýrii v dohľadnom čase?
Myslím si, že to prímerie sa považuje iba za prímerie dočasné, aspoň tak sa obe strany dohodli, a malo by riešiť len veci, ktoré sa týkajú humanitárnej krízy, ktorá sa predovšetkým v súvislosti s pripravovaným útokom na Aleppo zhoršuje. Takže to nevidím ako prímerie, ktoré by malo viesť k úplnému zastaveniu bojov, aj keď to môže byť krôčik k tomu, že obe strany spolu začnú lepšie komunikovať. Ale nemyslím si, že návrh, ktorý je výsledkom rokovania ministrov zahraničných vecí Spojených štátov amerických a Ruska, bude konečným riešením sýrskeho konfliktu.
Zdá sa, že sýrsky prezident Asad a jeho vládne sily za pomoci Ruska začínajú v Sýrii víťaziť. Je to tak?
To je evidentné, lebo Asadovi sa podarilo ovládnuť niektoré body a momentálne je skutočne najzásadnejšia príprava útoku na Aleppo, čo je najvýznamnejší bod v tej časti Sýrie, ktorú ovládli umiernení povstalci. To je najsilnejší priestor, odkiaľ mohli viesť bojové činnosti. Navyše toto mesto a región okolo neho boli zároveň akousi spojnicou s Tureckom, ktoré zásobovalo týchto povstalcov. Takže je zrejmé, že ak toto mesto Asad ovládne, a všetko nasvedčuje tomu, že pravdepodobne áno, bude to pre neho znamenať veľmi významný krok vpred. A myslím si, že potom príde otázka ako postupovať. Keby to záležalo len na stretnutí umiernenej opozície proti Asadovi a režimu Asada, pričom na každej strane vždy stojí jedna veľmoc, či už je to Rusko, alebo Spojené štáty a koalícia, tak by to bolo veľmi problematické, lebo za súčasného rozloženia síl a spôsobu podpory by sa Asad pravdepodobne dostal do situácie, keď pre neho nebude veľký problém ukončiť likvidáciu hlavných ohnísk odporu umiernenej opozície. Turecko urobilo pomerne fatálnu chybu, keď okrem toho, že začalo podporovať nielen Asadovu umiernenú opozíciu, ale začalo zároveň riešiť svoj dlhodobý problém kurdskej menšiny, čím si postavilo Kurdov proti sebe. A sýrski Kurdi sú v tejto oblasti jedna z podstatných zložiek, ktoré dnes vedú bojovú činnosť proti umierneným povstalcom a tým pádom, aj keď nie pravdepodobne s veľkým nadšením, podporujú Asada v jeho boji za spätné ovládnutie Sýrie.
Objavujú sa úvahy, že Turecku prekáža, keď sa prerušili dopravné tepny z Turecka, prerušil sa aj prúd lacnej ropy z Islamského štátu do Turecka.
Myslím si, že tento problém je už z veľkej časti vyriešený, lebo pomerne silné bombardovanie ruského letectva proti všetkým transportom pohonných hmôt alebo surovej ropy de facto spôsobilo, že Turecko už nemôže týmto spôsobom intenzívne podporovať Islamský štát. A keď sa tam uskutočňujú nejaké prepravy, určite nie v takom masovom meradle ako v minulosti. Samozrejme, prerušenie zásobovacích trás alebo trás pre prepravu ropy a jej ďalší predaj Islamským štátom je podľa mňa veľmi dôležitý aspekt a neviem, do akej miery do toho Turecko bude môcť zasahovať. Vieme, že vykonáva delostrelecké ostreľovanie sýrskeho územia, aby mohlo chrániť svoje záujmy, lebo to je zároveň oblasť, kde sú Turkméni a tam je priamy vzťah. Lenže to je ešte stále statické vedenie bojovej činnosti. Ale keby sa Turecko rozhodlo, ako sa o tom začína čoraz viac hovoriť, že vykoná nejakú pozemnú operáciu, prípadne, keby sa do toho zapojili aj ďalšie štáty sunitského arabského sveta v tejto oblasti, bol by to podľa mňa skutočne ďalší krok, ktorý by mal oveľa hlbšie dôsledky. Takto vedená pozemná operácia vyvoláva debatu, o ktorej sa veľmi často hovorilo, a to je prípadný priamy stret Turecka ako člena NATO s ruskými ozbrojenými silami; v tomto prípade by to asi boli vzdušné sily. Myslím si, že to by bol obrovský problém.
Myslíte si, že by sa tým do konfliktu s Ruskom zatiahla aj Severoatlantická aliancia, keď je Turecko jej pomerne významným členom?
To je to nebezpečenstvo. Pretože keby išlo o nejaký miestny konflikt, dalo by sa to ešte nejakým spôsobom riešiť. Ale ako sa zdá, Rusko v tomto prípade nehodlá hrať druhé husle. Na začiatku sa v prvých individuálnych operáciách zapojilo svojimi vzdušnými silami a neskôr sme mohli vidieť, že investovalo oveľa väčšie úsilie, neboli to len prostriedky vzdušných síl, ale aj ruského námorníctva. Rusi sa celkom určite nebudú chcieť vzdať vplyvu, ktorý v súčasnosti ešte stále na túto oblasť majú, zároveň základní, ktoré tam mali v minulosti. Napríklad námorná a zásobovacia základňa v Tartuse, ktorá bola viac-menej skôr logistickým centrom, nie je to plnohodnotná námorná základňa, ale predsa len sa z nej dá ovládať pomerne veľká časť Stredozemného mora, čo je odveký záujem Ruska. Myslím si, ako poznáme spôsob myslenia a rozhodovania Putina a jeho prívržencov v Rusku, by asi posilňovali sily v Sýrii a pravdepodobne by dochádzalo k neustálemu točeniu špirály intenzity bojov v Sýrii. A potom by sa skutočne mohlo stať, že Turecko bude v takej situácii, že bude žiadať spojencov Severoatlantickej aliancie o prípadnú pomoc, či už logistickú, materiálnu alebo možno dokonca aj v niektorých podporných segmentoch bojovej činnosti.
Nemôže sa to stať aj preto, že Rusko podľa niektorých komentátorov presviedča Damask o nutnosti vytvorenia kurdskej autonómie v severnej oblasti Sýrie, čo sa asi veľmi nepáči Turecku? Svedčia o tom vraj koordinované útoky proti rebelom severne od Aleppa, do ktorých by sa Kurdi podľa nich nepustili. Súhlasíte s týmito závermi?
Dlhodobo, v minulosti Sovietsky zväz a teraz aj Rusko, podporovali Kurdov a deklarovali, že Kurdi majú právo na vlastný štát ako národ, ktorý je dodnes bez svojho priznaného územia. Pre Turecko je to dlhodobo obrovský problém. Keby sa situácia vyvíjala tak, že Kurdi by boli schopní zjednotiť svoje územie nielen v Sýrii, ale aj v Iraku, viedlo by to k vytvoreniu pomerne silného, možno pološtátneho útvaru alebo nejakej autonómnej oblasti, ktorá už v Iraku svojím spôsobom funguje. Ich potenciál by sa zväčšil a bolo by veľmi ťažké, aby Turecko zvládalo túto situáciu, lebo Kurdi by sa pravdepodobne aj naďalej snažili zjednotiť región vrátane tej časti, ktorá je na tureckom území. Ten problém je dlhodobý a Turci sa netaja, že keby sa posilnila autonómia a význam Kurdov v Sýrii a Iraku, bol by pre nich tento problém zásadný aj pre prípadné vzťahy s kurdskou menšinou na území Turecka. Tam tvoria takmer pätinu obyvateľov, to je pomerne veľká sila.
Všetci účastníci konfliktu, či už priami, alebo nepriami, sledujú svoje geopolitické záujmy. Tie sú veľmi rozdielne a často protichodné. Nie je tak boj proti Islamskému štátu pre niektorých len zámienka? Pod zámienkou boja s Islamským štátom sa snažia riešiť svoj problém a svoj záujem? A Islamský štát z toho profituje.
Nepovedal by som, že z toho priamo profituje, lebo tie útoky a bojová činnosť sa uskutočňujú aj proti Islamskému štátu. Islamský štát evidentne, aj keď to pravdepodobne bude stáť ešte veľa ľudských životov, nebude to hneď, bude ako štátne územie, ktoré sa snaží vybudovať, skôr či neskôr porazený. Tá situácia tomu skutočne nasvedčuje. Ale na pozadí hrozby Islamského štátu a ďalšieho vývoja situácie sa odvíjajú príbehy ďalších scenárov, ktoré majú už úplne iný charakter a dostávajú sa na úroveň geopolitických záujmov dokonca tých najväčších veľmocí, nielen tých regionálnych. Pravdepodobné je, že významnejším výsledkom celého konfliktu bude, že sa pretvorí politická mapa a mapa vplyvu v Sýrii a najbližšom okolí. A Islamský štát bude zrejme v budúcnosti len akýmsi zvyškovým konfliktom, ktorý už nebude taký významný. Myslím si, že Islamský štát bude expandovať do iných častí. A dovolím si tvrdiť, že pre nás bude veľmi zložité, aby sme ubránili Európu pred rozptýlenými skupinami Islamského štátu, samostatnými bojovníkmi a zároveň tými, ktorí sa radikalizujú na území Európy. To sa týka aj ostatných regiónov, či už je to severná Afrika, Nigéria a radikálne skupiny Boko Haram, ale v tejto podobe ako dnes už Islamský štát existovať nebude. Ale ten dôsledok bude oveľa významnejší pre geopolitické záujmy a ich presadenie veľmocami, ktoré sa na tomto konflikte podieľali.
Ako hodnotíte podiel Ruska na bojoch v Sýrii? Je nepochybné, že Asad a jeho vládne jednotky by bez podpory Ruska nezískavali v bojoch prevahu, čo sa Turecku, ale ani Spojeným štátom a koalícii veľmi nepáči. Považujete zapojenie Ruska za prínosné pre ukončenie konfliktu v Sýrii?
To je veľmi zložitá otázka. Z hľadiska boja proti Islamskému štátu Rusko pravdepodobne zohralo akúsi pozitívnu úlohu, lebo cielené, niekedy až surové nasadenie vzdušných síl, ktoré boli na toto bojisko alokované z Ruska, určite pomohlo eliminovať alebo aspoň obmedziť rozpínavosť Islamského štátu a spôsobilo mu značné straty. Dokonca si myslím, čo nie je úplne dobrá vizitka pre Severoatlantickú alianciu a Turecko, že Rusi priamo upozornili na ten kanál komunikácie, ktorý znamenal prepravu ropy cez Turecko na odbytiská, odkiaľ Islamský štát získaval peniaze na svoju činnosť a nákup zbraní, munície a ďalších prostriedkov na vedenie vojny. To síce Rusi rozbili a zabránili, aby Islamský štát dostával cez Turecko masívnu podporu, ale je to zlá vizitka pre Severoatlantickú alianciu, lebo to, aby Islamský štát nepodporoval členský štát NATO, už mala Aliancia riešiť s Tureckom v minulosti. Ale situácia je jednoducho taká. Na druhej strane tým, že Rusko rieši týmto spôsobom naozaj svoje veľmocenské záujmy vo východnom Stredomorí, lebo má záujem, aby bez akýchkoľvek ďalších ústupkov stále ovládalo tento priestor, je skôr negatívny. Pretože Rusi tam majú svoje záujmy – chcú zachovať svoje základne, či už letecké, alebo námorné – tak podporujú Baššára Asada, a tak predlžujú vojnu. Keby to tak nebolo, mohol sa Asad, podľa môjho názoru možno aj dokonca nie takými dramatickými vojnovými udalosťami, nútiť do toho, aby zložil zbrane, odstúpil a v Sýrii sa mohla začať konštituovať prodemokratická koalícia, ktorá by mohla krajinu znova stabilizovať a zbaviť sa diktátorstva Asadovho režimu. Otázka znie, či by tá tzv. umiernená opozícia bola niečoho takého schopná.
Existujú obavy, aby to po páde diktátora nesončilo ako v Líbyi alebo niektorých ďalších krajinách po tzv. arabskej jari, v ktorých buď zavládol totálny chaos, alebo sa k moci dostali radikálni islamisti.
To je podľa môjho názoru to, čo musí vyriešiť aj koalícia vedená Spojenými štátmi americkými: ak podporuje nejakú prodemokratickú umiernenú opozíciu proti Asadovi, tak musí byť jasne štruktúrovaná a musí tam byť zrejmé, kto je vlastne vodcom a či by opozícia, ktorá by sa mohla dostať k moci, bola schopná štát riadiť. Ak tam niečo také nie je, tak z toho bude ďalšia Líbya a to je podľa môjho názoru kontraproduktívne.
Keď ste hovorili o probléme Rusko verzus Turecko, aké veľké je podľa vás riziko, že sa z vojny proti Islamskému štátu a vojny v Sýrii môže vyvinúť väčší konflikt?
Myslím si, že toto riziko je pomerne veľké, lebo o pozemnej operácii nehovorí len Turecko, ale hovoria o nej aj Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia a ďalšie sunitsky orientované štáty. A je úplne evidentné, že keby k tomu došlo, vznikne veľký požiar na Strednom východe. Otázka znie, čo bude robiť Rusko a či sa podarí predsa len donútiť Asada, aby zmiernil tlak a zároveň bezohľadnosť v bojoch proti iným islamským štátom, a, samozrejme, proti umiernenej opozícii. Ak aj on bude schopný aspoň trochu komunikovať a nájsť nejaké zmysluplné riešenie pre opozíciu, keby prehrala, tak sa tomu dá zabrániť. Ak ten postup a likvidácia protivníkov budú z jeho strany také brutálne ako v minulosti, pravdepodobnosť ďalšieho zásahu Turecka môže byť veľká.
