Generál Šedivý jasne: EÚ spravila necitlivé kroky. Ukrajinu sme si predstavovali ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti

25. 11. 2017 18:00

ROZHOVOR „Predstavili sme si Ukrajinu ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti aj hospodárstva, ale ono to tak nefunguje,“ hovorí bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky a dnes pedagóg na vysokej škole CEVRO Institut, generál Jiří Šedivý. Podľa neho Európska únia urobila chyby, ktoré vyústili do destabilizácie celej východnej Ukrajiny, a Putin to využil. Zdôraznil, že sankcie proti Rusku nemajú efektívny účinok, pretože Rusko dokáže ich vplyv účinne mierniť. Šedivý nie je optimista ani v prípade dohody medzi Spojenými štátmi a Ruskom o ukončení vojny v Sýrii. V rozhovore pre Parlamentné listy vysvetlil, že tamojšia situácia je na jednoduché riešenia príliš zložitá.

Generál Šedivý jasne: EÚ spravila necitlivé kroky. Ukrajinu sme si predstavovali ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti
Foto: Archív
Popis: Generál Jiří Šedivý, bývalý náčelník Generálneho štábu českej armády, pedagóg Vysokej školy CEVRO Institut
reklama

Spojené štáty a Rusko sa blížia k uzavretiu dohody. Tá by mala ukončiť občiansku vojnu v Sýrii po porážke Islamského štátu. Má takáto dohoda šancu na úspech?

Ja si myslím, že nie tak úplne. V určitom okamihu sa pretnú záujmy a predstavy jednej i druhej strany a nedokážem si predstaviť, že by boli schopní dosiahnuť dohodu o režime Asada s prodemokratickými silami, prípadne sýrskymi Kurdmi, prípadne tou časťou, ktorá je primknutá k hraniciam s Tureckom. Tá situácia je taká zložitá, že aj keby sa Spojené štáty a Rusko dohodli na ukončení vojny, nemyslím si, že by mali takú silu, aby v relatívne krátkom období zastavili bojové oddiely a konflikty, ktoré tam budú určitý čas zotrvávať. Nebude to jednoduché.

V Rusku sa Vladimir Putin stretol s tureckým prezidentom Erdoganom. Dohodli sa a Turecko sa pripojilo k dohode medzi Spojenými štátmi a Ruskom. Aj napriek medzinárodnej podpore ste teda v otázke uzavretia dohody pesimistický?

Pesimizmus je stále namieste. Môže sa stať, že ak budú všetky veľmoci tlačiť na znepriatelené strany v Sýrii – podobná situácia sa začína vyvíjať aj v Iraku, iracký štát verzus Kurdi –, tak to nebude jednoduché. Turecko k tomu môže výrazne prispieť. Každý štát má iný záujem, a aj keď sú Rusi a Turci schopní sa pragmaticky na množstve vecí dohodnúť, tak v okamihu, keď dôjde k používaniu násilia, možno teroristických akcií, bude mať zmluva iba obmedzený dosah. Je, samozrejme, dobré a dôležité, aby spolu veľmoci diskutovali a snažili sa riešiť problémy na regionálnej úrovni.

Vladimir Putin (vpravo) a Recep Tayyip Erdogan

Vladimir Putin (vpravo) a Recep Tayyip Erdogan. Zdroj: TASR

Sýrske ministerstvo zahraničia trvá na odchode amerických vojakov zo Sýrie, pretože tam pôsobia bez povolenia tamojšej vlády. Spojené štáty, naopak, odvetili, že v Sýrii zostanú, kým neprinesú rokovania o Sýrii v OSN výsledok. Ako sa dívate na prítomnosť amerických vojakov v tejto krajine?

Vidíte, už na tejto otázke sa ukazuje, že rozpory existujú a pohľady na vec sa rôznia. Režim Asada nebude súhlasiť, aby Spojené štáty hrali nejakú vojenskú rolu na ich území, ale vieme, že tam Američania sú; a podľa mňa budú rovnaké požiadavky aj zo strany opozície Asadovho režimu. Ako som povedal na začiatku, bude to veľmi zložité, komplikované a nie jednoduché, ako by sa mohlo zdať.

Teroristi Islamského štátu strácajú pozície v Iraku a Sýrii a vraj sa presúvajú do Líbye. Neskomplikuje sa tým situácia ešte viac? Čo môže znamenať taký presun Islamského štátu do inej krajiny pre zahraničnopolitickú situáciu? Znamená to, že Islamský štát stráca pôdu pod nohami a jeho fungovanie bude zložitejšie? Alebo sa jednoducho len presunie a bude pokračovať vo svojej činnosti?

Treba upozorniť, že tie presuny sa odohrávajú už dlhšie. Hovorilo sa tiež o tom, že len čo bude Islamský štát strácať územia v Iraku alebo v Sýrii, bude sa snažiť etablovať v inej krajine. Hovorilo sa aj o Jemene, kam sa presúva a kde by mal vybudovať silnú základňu. Preniká informácia, že sa stovky či tisíce džihádistov vracajú do Ruska, kde sa môžu snažiť získať ďalšie pozície, známa je Ferganská kotlina v Uzbekistane a dnes a denne je diskutovaný problém v Afganistane. Tých možností, kam sa môžu presúvať bojovníci Islamského štátu, je veľa. Ide o to, aký bude režim danej krajiny silný a nakoľko bude schopný ich eliminovať a brániť sa, predovšetkým Líbya, Jemen, Nigéria a, samozrejme, Afganistan. To sú štáty, v ktorých sa môžu etablovať a dobre fungovať. Všeobecne, kde je slabá štátna správa a štát územie úplne nekontroluje, tam môžu fungovať.

Rusku sa aj napriek sankciám údajne darí ekonomicky celkom dobre. Ako spätne hodnotíte konanie Európskej únie a ďalších štátov ako reakciu na Ukrajinu 2014? Majú ešte sankcie zmysel?

Sankcie majú zmysel len v okamihu, keď sú uvalené na štát, ktorý nie je schopný sa im úplne brániť. Rusko je pomerne veľké a má veľa možností, ako zmierniť účinok sankcií. Napríklad len spolupráca s Čínou veľmi efektívne nahradí niektoré sankčné programy, ktoré uvalila Európska únia alebo Spojené štáty na Rusko. Takže neviem, do akej miery je alebo nie je momentálna ekonomika efektívna, aby sa dalo povedať, že prekonala sankcie bez veľkých problémov. Všeobecne sa hovorilo, že negatívnejší vplyv majú výkyvy v cene ropy a plynu smerom nadol, čo Rusko postihuje viac ako ony sankcie. Treba povedať, že proti každým sankciám sa dá nejakým spôsobom bojovať. Potenciál Ruska je taký veľký predovšetkým preto, že sankcie možno pomerne dobre nahradiť inými programami, Čína, India, všeobecne celý BRICS im vytvára veľkú platformu na elimináciu. Ak sú Rusi schopní túto možnosť využiť, tak sankcie majú pomerne obmedzený účinok. Rozhodovanie Európskej únie o Ukrajine a podpora Ukrajiny nie sú dostatočne efektívne, tam robíme chybu za chybou.

V čom?

Predstavili sme si Ukrajinu ako štát, do ktorého môžeme invertovať naše predstavy o riadení spoločnosti aj hospodárstva, ale ono to tak nefunguje. Tam sme urobili chyby, ktoré vyústili do destabilizácie celej východnej Ukrajiny, a Putin to využil. Predsa len tá rýchlosť a niektoré kroky podniknuté jednostranne zo strany Európskej únie voči Ukrajine museli byť iniciačným signálom pre Rusko, aby sa k Ukrajine správalo agresívnejšie ako v minulosti. Gerhard Schröder (bývalý nemecký kancelár, pozn. red.) povedal, že niektoré necitlivé kroky Európskej únie voči Ukrajine mali vlastne za následok niektoré kroky Ruska na Ukrajine. Dodám, že správanie Ruska voči Ukrajine je bezohľadné a neslušné, ale v Bruseli by mali byť prezieravejší.

Gerhard Schröder

Gerhard Schröder. Zdroj: TASR

Niektorí politici na postoji proti migrantom a islamu postavili svoju kampaň, v Česku napríklad Tomio Okamura. Ako vnímate, že v Európe stúpa obľuba radikálnejších hnutí a politických strán, ktoré sú zásadne proti migrantom, kvótam, Európskej únii a podobne? Je to nebezpečné?

Zase je problém v tom, že sme podcenili pochopiteľnú ochranu svojho domova a kultúry ľuďmi, ktorí sú ochotní akceptovať len určitú mieru zmeny prostredia, ktorú by priniesla masová migrácia. Ak vezmeme do úvahy Európu všeobecne, to, čo sa odohrávalo v roku 2014, teda vyvrcholenie migračnej krízy a teraz jej utlmovanie, sa netýka len strednej Európy, ale celej Európy. Došlo k chybnému odhadu toho, ako pristupovať k migrantom, dokonca k porušovaniu našich vlastných noriem a zásad riadenia migrácie, ako je azylový program a podobne. To vzbudilo u mnohých ľudí obavy, čo všetko sa stane nielen s terorizmom na Strednom východe, ale aj v Afganistane, Francúzsku, Británii, Holandsku, Belgicku a podobne. Pochopiteľne, je to voda na mlyn tým, ktorí sa na celý proces dívajú ešte radikálnejšie, sú nacionalisti a využívajú tieto pocity ľudí, ktoré by mali byť vyriešené rozumným prístupom vládnucich strán.

To sa skrátka nestalo, a preto sa vytvorilo prostredie, v ktorom sa môžu vyložene etablovať pravicové strany, nie je to len hnutie SPD Tomia Okamuru, ako ste spomenuli. On je ešte stále mierny v porovnaní so stranami vo Francúzsku, Holandsku; a vidíte, aké problémy majú v Nemecku. To je trend, ktorý má zdroj v Bruseli, pretože Brusel nebol schopný reagovať na migračnú krízu; nečinnosť a neschopnosť reálne zhodnotiť situáciu a prijať opatrenia vlastne vytvorila podmienky na to, aby sa tieto sily dostali na politické výslnie. Bude trvať nejaký čas, než sa dostaneme do normálu.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Zuzana Koulová
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Expert Čapo: Kríza na realitnom trhu sa prejavila aj v Bratislave. Reálne klesol dopyt

15:35 Expert Čapo: Kríza na realitnom trhu sa prejavila aj v Bratislave. Reálne klesol dopyt

Prepad cien z dôvody koronakrízy nehrozí, ale ich dynamický rast je na chvíľku minulosťou, hodnotí s…