Generál Šándor o šéfke Komisie: Von der Leyenová zničila nemeckú armádu viac ako Žukov Hitlerov Wehrmacht. A vyjadril sa aj k napätiu okolo Iránu

28.7.2019 0:03

ROZHOVOR „Napriek všetkej silovej, často až vojnovej rétorike Trumpa sa domnievam, že sa bude chcieť konfliktu vyhnúť,“ hovorí český generál v zálohe a bezpečnostný analytik Andor Šándor o budúcich ťahoch prezidenta USA Donalda Trumpa vo veci vyhrotenej situácie s Iránom. Iránci podľa Šándora testujú pevnosť britsko-amerického zväzku, pretože si uvedomujú nedobrú pozíciu Spojeného kráľovstva. Ale ani oni sami nechcú vojnu, pretože chápu jej dôsledky vrátane závažnej rany pre globálnu ekonomiku. Generál Šándor sa tiež pozastavuje nad osobou novej šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a jej vplyvom na dnešný stav nemeckej armády. Pre európske štáty z toho podľa Šándora plynie jedna jasná vec – posilnime armády!

Generál Šándor o šéfke Komisie: Von der Leyenová zničila nemeckú armádu viac ako Žukov Hitlerov Wehrmacht. A vyjadril sa aj k napätiu okolo Iránu
Foto: Hans Štembera
Popis: Generál Andor Šándor

Napätie medzi západnými krajinami a Iránom sa stupňuje. Iránci minulý týždeň zadržali dva tankery patriace Veľkej Británii, jeden vraj po kolízii s rybárskou loďou, ktorú mala jeho posádka ignorovať, druhý po neochote Britov zmeniť kurz podľa požiadaviek iránskeho námorníctva. Údajne ide o odplatu za zadržanie iránskeho tankera vezúceho dva milióny barelov ropy, ku ktorému došlo začiatkom júla pri Gibraltári. Aká vážna je podľa vás situácia?

Domnievam sa, že to, čo práve vidíme, je veľmi kalkulovaná, ale zároveň nebezpečná politika Iránu dráždiť západné krajiny a predovšetkým USA a testovať, do akej miery sú Američania ochotní ísť do konfliktu pre svojho spojenca. Teherán dobre vie, že zo strany Londýna sa nebude opakovať vojenská akcia ako v prípade Falklandov (viem, že porovnanie môže dosť krívať). Sami Briti priznávajú, že ich námorníctvo je slabé.

Pokiaľ ide o iránsku loď zadržanú pri Gibraltári, tak si myslím, že sa s jej zadržaním malo počkať, až bude úplne zrejmé, že ropa je určená pre Sýriu, čím by došlo k porušeniu sankcií. Takto môže Irán reagovať tzv. recipročne.

Aj keď je situácia vážna, tak si nemyslím, že by niekto chcel ísť do vojny. Navyše pre Britov sa to odohráva v ten najnevhodnejší čas, v situácii, keď si nevedia rady s brexitom a majú pred zostavením nového kabinetu.

V histórii sme, bohužiaľ, zažili situácie, keď sa začali vojny bez toho, aby do nich ich aktéri chceli vstúpiť. Kumulácia vojenskej sily v Perzskom zálive, a zvlášť v Hormuzskom prielive, môže viesť k vážnej kolízii, ktorá spustí vojenské akcie. Zatiaľ si to hlavní protagonisti, USA a Irán, len „skúšajú“ vzájomným zostrelením dronov.

Otázkou však je, či sa taká kríza tak trochu všetkým nehodí. Donald Trump z nej môže ťažiť v predvolebnej kampani, spor by zároveň zvýšil ceny ropy, takže aj také Rusko by z neho mohlo profitovať...

Napriek všetkej silovej, často až vojnovej rétorike Trumpa sa domnievam, že sa bude chcieť konfliktu vyhnúť. On dobre vie, že aj limitované údery by viedli k ďalšiemu dramatickému rozvratu Blízkeho východu. Len ťažko sa možno domnievať, že by na ne Irán nijako nereagoval.

Donald Trump

Donald Trump  Zdroj: TASR

Nie som ekonóm, ale prvotne by asi zvýšenie ceny ropy niektorí jej exportéri uvítali, aký by to malo dosah na svetovú ekonomiku, neviem. Je pravda, že niektoré rozpočty Ruska v minulosti počítali s 90 dolármi za barel, realita bola niekde na polovici.

Ako sa podľa vás celá vec skončí? Vrátia si navzájom Iránci a Briti svoje lode? Obávate sa vojny s Iránom?

Vrátenie lodí by určite viedlo k zníženiu napätia. Len to asi nebude len tak. Ukazuje sa, že politika sily má svoje obmedzenia a nebezpečne znižuje manévrovací priestor na vyjednávanie, obzvlášť ak si majú aktéri zachovať tvár a nebyť vnímaní ako tí, čo prehrali.

Irán chápe, že v konečnom dôsledku mu traja európski signatári známej dohody (Nemecko, Francúzsko a VB) nepomôžu pri dialógu s USA. Preto siaha po aktívnych opatreniach a dovoľuje si túto asertivitu.

Ako som už povedal, nikto vojnu nechce, všetci sú si vedomí dosahov ďalšieho konfliktu v regióne, ale to neznamená, že sa v nej nemôžu ocitnúť z dôvodu prehnanej akcie, ktorú druhá strana zle pochopí alebo ju bude nútiť k vojenskej akcii.

Bola by počiatočná fáza invázie rovnako rýchla ako tá vo vojne s Irakom?

Pokiaľ by išlo o útok vedený tak, ako sa klasicky začína, lietadlami, raketami, prostriedkami rádioelektronického boja, kybernetickými útokmi a pod., tak by sa určite vykonal rýchlo. Na pozemnú inváziu USA zďaleka nemajú potrebný počet jednotiek pozemného vojska v regióne. Ich preprava by zabrala nejaký čas.

Je otázkou, akú koalíciu by si USA boli schopné zostaviť, alebo by im stačila podpora Saudov a niektorých ropných monarchií Perzského zálivu. Je iste namieste obava, že by Irán nielen vlastnými prostriedkami, ale aj prostredníctvom Hizballáhu a Hamasu útočil na Izrael. Jeho vtiahnutie do konfliktu by bolo pre región devastujúce.

Ovplyvnil by konflikt s Iránom významnejším spôsobom ceny ropy? Môžeme hovoriť o riziku porovnateľnom s ropnými šokmi sedemdesiatych rokov?

Isteže by na cenu ropy vplyv mal, do akej miery by sa stalo to, čo naznačujete, neviem. Čína a Japonsko, dvaja veľkí ekonomickí hráči, sú veľmi závislí práve od dovozu ropy z Iránu. Teda ekonomické dosahy by boli zrejme veľké. Na druhej strane USA budú v blízkej budúcnosti minimálne závislé od dovozu ropy.

Prieskum agentúry Rasmussen z 19. júla ukazuje, že prácu Donalda Trumpa schvaľuje 50 % amerických voličov. Barack Obama mal v tomto čase pred ôsmimi rokmi o päť percentuálnych bodov menej. Trump sa zároveň dostal na rekordných 94 % u republikánskych voličov, Ronald Reagan mal v rovnakej fáze svojho mandátu 87 %. Sú tieto čísla niečím signifikantné? Vyhrá podľa vás Donald Trump znovu?

Obraz Donalda Trumpa je, a to hlavne veľkou časťou amerických médií, vykresľovaný veľmi negatívne. A to tak, že sa už ani nesnažia predstierať, že sú poistkou demokracie, ale jednoducho ho nenávidia. Čo na tom, že sa snaží plniť sľuby, ktoré dal voličom?! Voličské ukazovatele či prieskumy nie sú mojou parketou, ale pokiaľ Trump neurobí fatálne chyby v domácej politike, jeho šance považujem za sľubné.

Je prezidentský mandát Donalda Trumpa prínosom pre NATO alebo Aliancii skôr škodí?

Myslím si, že skôr nie je. On bytostne nie je o jej role veľmi presvedčený. To ukazuje aj jeho postoj. Na riešenie troch hlavných bezpečnostných problémov ju nepotrebuje. A tými sú z jeho pohľadu Čína, Severná Kórea a Irán.

Na druhej strane si myslím, že je správne, keď už USA nechcú niesť hlavné bremeno nákladov Aliancie a z toho vyplývajúce bezpečnostné záruky. Jeho apel na 2 % HDP je legitímny, hoci naše ministerstvo obrany a armáda jasne dokazujú, že si nevedia poradiť s podstatne nižšou sumou. Požiadavku na 4 % považujem len za ďalší tlak na nákup amerických zbraní európskymi členmi Aliancie a absolútne nezmyselnú.

Ako vnímate Trumpovo riešenie situácie v nestabilných častiach sveta? Konflikt na Ukrajine Trump viac-menej ignoruje, zo Sýrie sa chce stiahnuť, v Afganistane teraz s prispením pakistanskej diplomacie chce dotlačiť Taliban k spolupráci na mierovej dohode. Pomáha Trumpov prístup stabilite v týchto krajinách?

Na túto otázku nemožno jednoducho a krátko odpovedať. Ukrajina, kríza na juhovýchode, je výsledkom protichodných záujmov EÚ verzus USA, Ruska verzus USA vrátane rozdielnych záujmov jednotlivých regiónov a ich obyvateľov. Štátny prevrat v Kyjeve a následné boje sú neblahým dôsledkom neschopnosti vykonávať realistickú politiku uvedených aktérov. A tak tu môžeme mať zamrznutý konflikt na roky.

Veľmi zlá a diskutabilná politika USA v Sýrii umožnila takmer triumfálny návrat Ruska na medzinárodnú scénu. Zhoršila vzťahy s Tureckom a nakopla emancipačné snahy hlavného spojenca v boji s IS – sýrskych Kurdov. K upokojeniu situácie na Blízkom východe nijako neprispela.

Pokiaľ ide o samotnú Sýriu, tak pôvodná požiadavka na odstúpenie Baššára Asada z funkcie prezidenta bez toho, aby bolo zrejmé, kto ho nahradí a aký to bude mať dosah v náboženskej spleti krajiny, len podčiarkuje predtým uvedené. Stiahnutie USA zo Sýrie sa zdá, že také horúce nie je. Vývoj v krajine však určujú prevažne Rusko a Turecko.

Bašár Asad

Baššár Asad  Zdroj: TASR

Odchod USA a tým celého medzinárodného spoločenstva z Afganistanu za predpokladu, že sa krajina znovu nestane pôsobiskom al-Káidy alebo po novom IS, je rozumným východiskom z 18-ročného konfliktu, ktorý nemá vojenské riešenie. Taký odchod nie je zbabelosť, ale pochopenie pre realitu krajiny pod Hindúkušom.

Nech sa aj českí zástancovia dlhodobého zotrvania jednotiek AČR v krajine pokúsia odpovedať si na jednoduchú otázku. Prečo? Taliban nás nijako neohrozuje, chce len, aby sme (Západ) vypadli. Nemá exteritoriálne požiadavky.

Je otázkou, ako sa nádejne vyzerajúce rozhovory medzi USA a Talibanom v katarskej Dauhe skončia. Trump si je vedomý, že ďalšie obete sú zbytočné a že mu Taliban nepristúpi na požiadavku mať vojenské základne na území krajiny, z ktorých chce mať „bližšie“ k Rusku, Číne a Iránu.

Možno celú vec vnímať tak, že Trump vlastne odhaľuje fiaská americkej zahraničnej politiky posledných rokov a snaží sa ich čo najrýchlejšie ukončiť?

Ja by som to takto nenazval. Na niektorých je jeho podpis. To, že je odporcom amerických vojenských intervencií, je však zrejmé.

Ako sa na Trumpovu zdanlivo izolacionistickú politiku máme dívať my, členovia NATO v Európe? Znamená, že aj my sa môžeme na prípadnú pomoc USA spoliehať menej ako predtým?

My v Európe máme zásadný problém. Len ťažko sa môžeme na sto percent spoľahnúť na to, že USA za Trumpa budú nazerať na obranu Európy ako jeho predchodcovia. To, že sa nám hodilo, že Američania niesli náklady, zatiaľ čo väčšina európskych členov NATO nechala svoje armády chátrať, je fakt.

Názorným príkladom je Nemecko. Ursula von der Leyenová zdecimovala Bundeswehr viac ako maršal Žukov Hitlerov Wehrmacht. Teraz by ako nová šéfka Európskej komisie chcela európsku armádu. Európa musí niečo robiť. Lenže utopické plány vybudovať spoločnú európsku armádu narážajú v praxi na veľa problémov.

Pokiaľ súhlasíme s Clausewitzom, že vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami, potom nás musí varovať to, že EÚ nemá spoločnú obrannú, zahraničnú a bezpečnostnú politiku. A čoskoro len tak mať nebude, ak je vôbec schopná sa na nej v praxi zhodnúť.

VB odchádza z EÚ. Má v Európe najlepšiu armádu vrátane jadrových zbraní. Malý, ale nie nepodstatný problém.

Akou rečou by sa v takej armáde komunikovalo? Nemecky, francúzsky? Kto nahradí americkú špionážnu, logistickú a inú podporu? Na podporu takej armády musí fungovať rozviedka. Spoločná rozviedka. Tak tú si ani v tom najideálnejšom sne neviem predstaviť. Pretože štáty si zriaďujú spravodajské služby, aby ich vládam umožnili vládnuť. EÚ nie je štát a to je dobre. EK nie je vláda a to je tiež dobre. V čom záujme by taká služba pracovala?

Ursula von der Leyenová

Ursula von der Leyenová  Zdroj: TASR

Čoraz viac nepredvídateľný vývoj sveta by mal nás Európanov prinútiť k tomu, aby sme do svojej bezpečnosti investovali. Začnime svojimi armádami.

autor: Marek Korejs

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Socialistická mentalita. Všetci tí „elfovia“ v skutočnosti len robia bordel. Naša nová kniha v niektorých kruhoch vyvolá hystériu, obáva sa Markéta Šichtařová

0:03 Socialistická mentalita. Všetci tí „elfovia“ v skutočnosti len robia bordel. Naša nová kniha v niektorých kruhoch vyvolá hystériu, obáva sa Markéta Šichtařová

ROZHOVOR Veľký knižný štvrtok v Česku je slávnostnou premiérou najočakávanejších titulov jesennej se…