Generál Kostelka pre PL zhodnotil plány na zastavenie utečencov na hraniciach. A dodal, prečo neverí Turkom

0
Damašk v Sýrii (Autor: SITA)

Čo si myslíte o súčasnej situácii v Sýrii? Objavuje sa kritika Ruska, že likviduje bombovými útokmi umiernenú opozíciu prezidenta Asada, že zabíja nevinných civilistov namiesto toho, aby bojoval proti Islamskému štátu.

Bolo by zaujímavé vedieť, kto v tej umiernenej opozícii je a v akom vzťahu je k Islamskému štátu. Neviem, či existuje nejaký zoznam skupín a klanov umiernenej opozície, pretože fakt je ten, že rôznych skupín, či už nábožensky diferencovaných, alebo diferencovaných svojimi cieľmi, bude niekoľko desiatok.

Myslíte si, že Rusi to vedia alebo vychádzajú z informácií vládnych sýrskych jednotiek, keď na opozíciu útočia?

Myslím si, že to nevie takmer nikto. Rusi postupujú podľa jednoduchého pravidla: kto je proti nám, je náš nepriateľ.

Ale akú to má súvislosť s bojom proti Islamskému štátu? Nie je v tej oblasti čoraz väčší chaos? Rusko bojuje proti opozícii sýrskeho prezidenta, ktorú podporuje Západ, Turecko zase útočí proti Kurdom, ktorí sa skutočne postavili proti Islamskému štátu, každý si skrátka prihrieva vlastnú polievočku. Zapojiť do bojov sa chce aj Saudská Arábia, ktorá tam nepochybne bude mať tiež svoje záujmy. Môže v tomto konflikte vôbec ešte dôjsť k nejakým dohodám o spolupráci alebo aspoň nejakej koordinácii bojov proti Islamskému štátu medzi Ruskom a ostatnými vrátane Spojených štátov?

Keď sa celkom pragmaticky pozrieme na to, ako vyzerá skladba tých síl v Sýrii alebo na Strednom východe, okrem toho, že sú tam náboženské trenice medzi sunnitmi a šiítmi, potom existujú ešte trenice, ktoré sú vyvolané záujmami jednotlivých štátov. Turecko má určite iný záujem ako napríklad Sýria, Bašár Asad, určite má iný záujem ako Irán, dokonca aj ako Irak. Saudská Arábia má podľa mňa v mnohých ohľadoch rovnaký názor ako Turci, jednak preto, že sú to sunniti, jednak preto, že sekulárny štát, ktorý v Sýrii bol, im určite vo vytvorení nejakého sunnitského teritória prekáža. Keď sa pozriete na Sýriu, sú tam vládne ozbrojené sily, oficiálna sýrska armáda, potom je tam Islamský štát, okrem toho desiatky rôznych skupín, aj také, ktoré sa prikláňajú k al-Káide. Takže keď sa chce dosiahnuť ukončenie bojov v Sýrii a hovorí sa, že sa to musí dosiahnuť nie bombardovaním, ale pozemným bojom, čo je asi pravda, keď diplomacia zlyháva, potom je úplne logické, kto to môže dosiahnuť. Môžu to byť tie roztrieštené desiatky skupín, ktoré majú často odlišné záujmy? Asi ťažko. Mali by sme sa teda sústrediť na silu, ktorá je jediná konsolidovaná, keď opomeniem Islamský štát, ktorý ňou byť nemôže, a to je sýrska armáda. Myslím si, že by sa teda mal podporovať boj sýrskej armády, bez ohľadu na Asada, podľa mňa je Asad len zástupný problém. A to som ešte nemenoval ďalšie veci, ktoré do toho vstupujú, napríklad Kurdov a tureckú angažovanosť proti Kurdom a pod.

Keď je tam toľko rozdielnych a často protichodných záujmov a každý preferuje tie svoje, nie je boj proti Islamskému štátu pre niektorých len zámienka, aby si vyriešili svoj problém a svoj záujem, a v skutočnosti nikto nesleduje osud sýrskych obyvateľov? Teda okrem Európy, pretože čím viac sa v Sýrii bojuje, tým viac utečencov smeruje do Európy.

Boj proti Islamskému štátu je podľa mňa v prevažnej väčšine zjednocujúcim prvkom. Mnoho tých skupín a možno aj štátov, napríklad Turecko, za boj s Islamským štátom skrýva svoje záujmy, najmä protikurdské, čo z ich hľadiska je trochu pochopiteľné, ale nie príliš uchopiteľné, ale boj s Islamským štátom bude hrať veľkú úlohu. Ale, samozrejme, s takými výnimkami, keď – ako sa hovorí – účel svätí prostriedky.

Ale Európa má veľký záujem na tom, aby vojna v Sýrii skončila a s tým aj prestala z tejto oblasti prúdiť vlna migrácie do Európy. Vidíte nejakú nádej, že v dohľadnom čase boje v Sýrii skončia a s tým aj krízy súvisiace s náporom utečencov?

Dovolím si byť mierny optimista, pretože niektoré náznaky z otvorených zdrojov dávajú pocit, že by mohlo k určitým dohodám najmä medzi Spojenými štátmi a Ruskom ako hlavnými silami v tomto procese dôjsť.

Nekomplikuje však Rusko vzťahy so Západom takými zbytočnými provokáciami, ako je správa, ktorá sa teraz objavila, že ruské lietadlá zviedli britské stíhačky, pretože sa veľmi priblížili k ich vzdušnému priestoru?

Ruské lietadlá sa nepriblížili veľmi, leteli mimo dvanásťmíľového pobrežného pásma, takže leteli v medzinárodných vodách. Obávam sa, že takto pôsobia vojenské lietadlá všetkých štátov. Keď neporušia výsostný vzdušný priestor, tak letia v medzinárodnom priestore. Angličania na nich reagujú správne, rovnako ako by sme na to reagovali my alebo ako reagujú Rusi na lietadlá NATO, keď letia nad Baltským morom. Nepripadá mi to ako niečo, čo by malo budiť naše pohoršenie alebo nejakú diskusiu.

Keď sa podľa vás rysujú nejaké dohody medzi USA a Ruskom o vojne v Sýrii, môžu v spojení s krokmi, ktoré činí Európska únia, v blízkej budúcnosti prispieť k zmierneniu prúdu utečencov do Európy?

Tomu vôbec neverím. Bohužiaľ Európska únia ma za viac ako rok nepresvedčila, že by bola akcieschopná. Tých rokovaní, ktoré v podstate začali vážne až na začiatku tohto roka a na ktorých o rôznych opatreniach hovorila, bolo už najmenej desať. A ešte len teraz budeme riešiť nejaké hotspoty? A v podstate dohovor s Turkami, ktorý bude tvrdo zaplatený a navyše je veľmi diskutabilný? V súčasnej situácii, keď sú Turci zúfalí, neverím, že by dokázali príliv migrantov nejako výrazne obmedziť. A Gréci sú na tom veľmi zle, pretože majú problém strážiť svoje ostrovy, navyše je ťažké aj to, ako preverovať utečencov, ako vykonávať readmisiu, keď ich niektoré štáty ani neberú späť. Budú ich z Grécka vracať do Turecka? To pochybujem. Takže pokiaľ ide o otázku utečencov, optimista bohužiaľ nie som. Samozrejme, že boje v Sýrii počty utečencov zvyšujú. Je to normálne, pretože keď sa vžijem do pocitov normálneho človeka, ktorý tam žije a nebojuje, a ako to poznám, Sýrčanom sa bojovať nechce, tak skrátka vezme rodinu a miznú z územia, ktoré je ohrozené. To je normálne ľudské konanie a bude to zvyšovať počty migrantov.

Keď je také ťažké strážiť hranicu Schengenu v Grécku vzhľadom na členitosť jeho pobrežia, čo hovoríte na úvahy, ktoré zazneli na schôdzke Vyšehradskej štvorky, že treba strážiť macedónsko-grécku hranicu, aby utečenci z Grécka nemohli smerovať ďalej do Európy?

To je takzvaný plán B. Ideálne by bolo, keby nejakým spôsobom fungoval dohovor s Tureckom. Vzhľadom na to, že k Turecku dôveru nemám v súvislosti s tým, ako sa správa ku Kurdom nielen na svojom území, ale aj pri cezhraničnom ostreľovaní v Sýrii, čo je flagrantné porušenie medzinárodných dohôd, nie som si istý, že to fungovať bude. Takže plán B je akousi alternatívou a akýmsi pokusom ochrániť aspoň niektoré štáty a Európu pred prílivom migrantov.

Ale neodrežeme tým Grécko od Európskej únie a nenecháme ho tak napospas problému? Teraz je skôr len tranzitnou krajinou, ale keď ho odrežeme, začnú sa tam migranti hromadiť.

Bohužiaľ toto riešenie odtrháva Grécko. Nedokážem si to dosť dobre predstaviť. Ten plán s Tureckom, aj keď mu neverím, by bol najlepší. Ale pretože mu neverím, hovorím, že plán Vyšehradskej štvorky je veľmi rozumný.

Ale keď začneme stavať hranice medzi Gréckom a zvyškom Európskej únie, nepovedie to postupne k rozpadu Schengenu?

Nevidel by som dôvod na rozpad Schengenu. Viedlo by to k tomu, že by sa mimo Schengenu ocitlo Grécko. Inak na Schengen ako taký, s výnimkou Grécka, by to nemalo mať dopad. Ale, samozrejme, skomplikovalo by to situáciu v Európe a viedlo by to k množstvu problémov. A problémov už má Európa dosť.

Nemôže sa Nemecko dostať v migračnej politike do určitej izolácie v rámci Európskej únie? Proti povinným kvótam sa už stavia aj Francúzsko, k „odbojnej“ Vyšehradskej skupine sa pripája aj Rakúsko, keď obmedzuje príliv utečencov a je za vybudovanie macedónsko-gréckej hranice, Británia si kladie podmienky v azylovej politike, inak hrozí odchodom z Únie, ako sa dnes hovorí Brexitom.

Cúva už aj nemecká kancelárka Merkelová, pretože povedala, že na summite nebude riešiť kvóty. A je to správne, pretože aj ona si uvedomuje, že by bolo na smiech riešiť ďalšie rozdelenie utečencov, keď z pôvodných 160-tisíc je rozdelených niekoľko stovák, možno niekoľko tisíc utečencov. Takže to nefunguje. Ale k izolácii Nemecka to nepovedie, môže to viesť maximálne k izolácii kancelárky a jej politiky. Nebude to mať jednoduché.

Neustúpi nakoniec Brusel od povinných kvót, keď zjavne nefungujú?

Problém je inde. V súčasnosti už nie je v povinných kvótach, ale problém tkvie v tom, že v Európe je viac ako milión nových utečencov a že ďalší milión aj viac sa možno chystá na cestu. Problém je predovšetkým v tom, ako toto kvantum bude Európa riešiť. Niektorí politici hovoria, prečo, ľudia, kričíte a čoho sa bojíte, keď tu žiadnych migrantov nemáte. My však musíme vidieť Európu ako celok, nie ako jednotlivé štáty. Iste, momentálne tú migrantov nemáme, ale nikto nepovedal, že ich tu nebudeme mať o pol roka, o rok alebo o päť rokov. Nebojím sa až tak súčasnosti, mám skôr obavu z budúcnosti. Tí ľudia tu budú, ich kultúra sa tu rozšíri, nemám nič proti moslimom, nič proti islamu, ale je to jednoducho iná kultúra, má iné zákony a iné pravidlá. Uvediem slová jedného imáma z Dánska, ktorý povedal, že je chyba rozdeľovať tzv. detské manželstvá, teda také, v ktorých má manželka napríklad len trinásť rokov, pretože si musíme na ich kultúru zvyknúť. Podľa môjho názoru moslimovia, utečenci si musia zvyknúť na kultúru, ktorá je v Európe. Keď pôjdem do moslimských štátov, musím sa prispôsobiť ich pravidlám, inak ma tam uväznia a možno ma tam aj odsúdia na smrť.

Niekto však hovorí, že je pre nás väčším nebezpečenstvom Rusko ako islam. Čo si o tom myslíte?

Ja už si niekedy pripadám, že keby sme nemali Rusko, nemali by sme sa čoho báť. Ako analyzujem situáciu, vojenskú aj politickú, nevidím možnosť ani dôvod, ani príčinu, prečo by Rusko malo napadnúť baltské štáty alebo ktorýkoľvek štát NATO. Možnože by som tu trochu zaváhal, pokiaľ ide o Turecko, ale ani to nie. Ale Turecko je zvláštnym členom NATO, Turci ani podľa niektorých prieskumov NATO nemali radi, teraz sa to možno mení. Takže nevidím ani vojenský dôvod na to, že by Rusi niekoho napadli.

Ale turecký prezident Erdogan vyhlásil, keď došlo ku konfliktu s ruským lietadlom, ktoré Turci zostrelili, pretože vraj narušilo ich vzdušný priestor, že Rusko tak nenapadlo len Turecko, ale aj Severoatlantickú alianciu, čím sa snaží do sporu vtiahnuť celé NATO. Nemôžu také veci vyvolať väčší, napríklad aj vojnový konflikt?

Ja dúfam, že činitelia v NATO aj v Spojených štátoch chápu, že to je volanie: pomôž mi, keď som niečo urobil. Fakt, že po tom, čo Turci urobili s ruským lietadlom, rýchlo bežali do európskej centrály NATO vysvetľovať ich verziu, prečo sa to stalo, svedčí o tom, že vedeli, že urobili chybu. A nemyslím si, že by niekto na americkej alebo ruskej strane a na strane velenia NATO mal chuť zatiahnuť svet do tretej svetovej vojny kvôli prešľapom Turecka. Ale často sú to provokácie, z ktorých sa niekedy môže vyvinúť aj väčší konflikt. Rusko v súčasnosti za hrozbu nepovažujem, ale to neznamená, že to tak niekedy v budúcnosti nebude.

O akých provokáciách hovoríte? Zo strany Ruska alebo Turecka?

Napríklad to ostreľovanie sýrskeho územia je turecká provokácia. Tiež sa mi páči, ako Turci kritizujú civilné straty v Sýrii, ale keď sa pozriete na turecké noviny, sú v nich články o tom, ako zaobchádzajú s Kurdmi na svojom vlastnom území. V piatkových tureckých novinách je napríklad článok, ako bombardovali Kurdov na irackom území. Chvália sa tým, že zabili šesťdesiat ľudí, určite medzi nimi boli ženy aj deti.

Nešťastné bolo aj zbombardovanie sýrskych nemocníc, kde zomreli aj deti.

Tamto zvaľujú jeden na druhého, ale považujem za zvláštne, že je okolo toho teraz v podstate ticho. Okrem Turkov o tom nikto nevykrikuje, pritom podľa môjho názoru majú všetky strany, určite Rusi, ale aj Sýrčania, Turci a Iračania, prosto krajiny v regióne, dostatok dát o tom, aby vedeli, aké lietadlá a kedy sa nad akým územím pohybovali. Geopolitika je skrátka nevypočítateľná. Ako som už mnohokrát povedal, štáty nemajú priateľov a nepriateľov, majú len svoje záujmy. A záujmy štátov stoja bohužiaľ nad morálnymi princípmi. Už aby v Sýrii začala fungovať diplomacia, vojensky sa síce dá vyhrať, ale nedá sa udržať mier.

- Reklama -