Generál Kostelka: Možno sa mýlim, ale za vyhrážkou USA proti Rusku môže byť niečo iné. Ide o Európu

13.10.2018 0:00

ROZHOVOR Slová americkej veľvyslankyne USA pri NATO o tom, že Spojené štáty zvažujú zničenie vyvíjaných ruských pozemných rakiet, považuje bývalý český minister obrany a niekdajší veľvyslanec Českej republiky v Rusku Miroslav Kostelka za nešťastné. „Nedomnievam sa, že by Spojené štáty alebo Rusko chceli rozpútať tretiu svetovú vojnu. Každý útok Američanov na Rusko bude nutne znamenať odvetu Rusov na ciele v Spojených štátoch, prípadne v Európe,“ vyhlásil generál Kostelka v rozhovore pre Parlamentné listy o súčasných bezpečnostných hrozbách a rizikách.

Generál Kostelka: Možno sa mýlim, ale za vyhrážkou USA proti Rusku môže byť niečo iné. Ide o Európu
Foto: army.cz
Popis: Generál Miroslav Kostelka v dobe menovania ministrom obrany

Napätie v dnes už aj tak chladných vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Ruskom vystupňovala veľvyslankyňa USA pri Severoatlantickej aliancii Kay Baileyová Hutchisonová, keď vyhlásila, že Washington zvažuje možnosť zničiť vyvíjané ruské pozemné rakety, ktoré vraj porušujú podmienky zmluvy o jadrových raketách stredného doletu z roku 1987. Aké môžu mať tieto hrozby dôsledky vo vzťahu oboch veľmocí?

Myslím si, že ambasádorka poriadne nevedela, čo hovorí. Pretože povedať niečo také, myslieť to vážne a skutočne to urobiť, by znamenalo tretiu svetovú vojnu. Rusi by to rozhodne nenechali bez odpovede. Takéto vyhlásenie je nepríjemné už len preto, že zvyšuje napätie. A zvyšuje ho zbytočne. Spojené štáty sa od toho neskôr dištancovali, trochu výrok zmiernili, ale zase nie až tak, lebo napríklad George Friedman napísal, že túto iniciatívu vyzdvihne ešte ich minister obrany James Mattis pri stretnutí v NATO. To vyhlásenie skutočne nie je dobré. Na mňa osobne robí taký dojem, že skôr než o skutočnú vyhrážku nejakým zásahom proti raketám ide o vyvíjanie tlaku na európskych spojencov, aby na jednej strane venovali väčšiu pozornosť zvyšovaniu výdavkov na zbrojenie, jednak aby bola ešte viac obmedzená možnosť spolupráce medzi jednotlivými štátmi Európskej únie a Ruskom. Takže podľa môjho názoru je to viac tlak na Európu ako na Rusov. Ale možno sa mýlim.

Rôzne obvinenia lietajú z oboch strán. Rusko zase obvinilo Spojené štáty americké, že porušujú dohodu, keď v Európe rozmiestňujú svoj systém raketovej obrany, a že niektoré americké rakety môžu byť upravené a niesť jadrové hlavice.

Samozrejme, Rusko zase tvrdí, že existuje snaha na základniach v Rumunsku, a to isté bude aj v Poľsku tento rok, až dosiahne operačnú pohotovosť, namiesto protiraketových striel umiestniť modifikované krídlaté strely s plochou dráhou letu. A týka sa to tiež bezpilotných prostriedkov, pretože aj na ne môžete, ak to bude nutné, umiestniť jadrovú hlavicu.

Sú tie obvinenia podľa vášho názoru dôvodné alebo ide len o vzájomné plané obviňovanie?

Nedomnievam sa, že by Spojené štáty alebo Rusko chceli rozpútať tretiu svetovú vojnu. Každý útok Američanov na Rusko bude nutne znamenať odvetu Rusov na ciele v Spojených štátoch, prípadne v Európe. Skôr mi to pripadá ako nejaký pokus stupňovať takú tú proxy vojnu (zástupná vojna – pozn. red.), aby Spojené štáty americké neboli zatiahnuté do nejakého konfliktu a aby za ne skôr fungovali spojenci.

Obe veľmoci sa snažia posilňovať svoj vplyv v rôznych regiónoch sveta. Rusko zvyšuje svoj vplyv na Blízkom východe, došlo k dohode Ruska s Tureckom a Iránom, Spojené štáty sa zase snažia zvýšiť svoj vplyv v Ázii. Ale dochádza postupne aj k tomu, pred čím ste vy osobne varovali, a to je vojenské zbližovanie Ruska a Číny.

Do toho sme, bohužiaľ, Rusov dotlačili. Pretože tie protiruské sankcie podľa môjho názoru aj tak nemajú príliš veľký význam. Keď sa pozrieme na ekonomiku Ruska, tak Rusi síce majú problémy, ale podľa vyjadrenia ruského ministerstva financií by dokonca mohli mať tento rok prebytkový rozpočet a prebytkové rozpočty sú plánované na nasledujúce dva roky. A fond národného blaha opäť povyrástol asi o desať miliárd dolárov od začiatku roka, cena nafty je okolo 80 dolárov za barel. Naopak Rusko chce skôr cenu ropy obmedzovať s tým, že možno aj zvýši ťažbu, takže Rusi dokázali urobiť náhradu za dovoz materiálu, na ktorý boli uvalené sankcie. Vyrovnajú sa úplne aj s obmedzením dovozu z Ukrajiny a to bolo dosť zložité, pretože išlo o motory a kompresory do vrtuľníkov a turbomotory do vojnových lodí. A pokiaľ ide o oblasť jadrových zbraní, na Ukrajine sa vyrábali pôvodné rakety Vojevoda, možno Rusi dovedú za dva roky do plnej prevádzky raketu Sarmat. Takže sankcie taký význam nemali. Aj preto sa najmä Spojené štáty americké snažia neísť cestou príliš veľkých sankcií, ale skôr ovplyvňovať vnútornú politiku v Ruskej federácii. Teraz k tomu prispelo nové nariadenie o zvýšení penzijného veku v Rusku, pre ktorý išla popularita ruského prezidenta prudko dole, ale ja osobne sa domnievam a vyplýva to aj z rôznych prieskumov verejnej mienky, že sa mu jeho popularita vráti späť. On je stále najpopulárnejší politik, ale jeho popularita klesla asi na 60 percentuálnych bodov zo zhruba 86.

Keď ste hovorili, že vyjadrenie Spojených štátov amerických nesmerovalo ani tak k Rusku ako skôr k európskym spojencom, môže to priniesť nejaký efekt? Napríklad na posilnenie obranyschopnosti, zvýšenie výdavkov na zbrojenie a pod.?

Keď prezident Trump hovorí o tom, že treba zvýšiť výdavky na zbrojenie, a druhým dychom dodá, že ich zbrane sú najlepšie, tak to spôsobuje také podivné asociácie. Domnievam sa, že mať silné armády je rozhodne nutné, súhlasím s tým, aby sa zvyšovali výdavky na zbrojenie v Českej republike, ale neodôvodňoval by som to hrozbou z Ruska, ale všeobecnou hrozbou, ktorá môže kedykoľvek nastať.

Napätie medzi Európou a Ruskom zvyšuje aj podozrenie z akcií ruských špiónov na území európskych krajín. Najväčšiu pozornosť aj dôsledky na medzinárodnej úrovni vzbudila otrava bývalého ruského agenta Skripaľa a jeho dcéry vo Veľkej Británii. Aj keď Rusko akúkoľvek účasť na tejto kauze odmieta, Briti prichádzajú s ďalšími obvineniami, podľa ktorých išlo o ruských agentov, z ktorých jedného dokonca vyznamenal ruský prezident Putin.

Kauza Skripaľ už je obohratá pesnička. Ani na jednej strane som nepočul žiadne dôkazy. Ľahko sa povie, že prišiel ten a ten, urobil to a to a má takéto zamestnanie. Druhá strana zase povie, že to je úplný nezmysel, je to obyčajný občan, prišiel tam preto a preto, a ako si má obyčajný človek vybrať? Potom musíme veriť jednej strane, ale pre normálneho občana je zložité veriť len jednej strane. Navyše taktika Západu v posledných rokoch, že za všetkým je Putin, už v ľuďoch vyvoláva apatiu a nedôveru, takéto vyhlásenia bez akýchkoľvek dôkazov už nefungujú. Kauza Skripaľ je rozprávka z jednej i druhej strany. V každom prípade mi tu chýba odpoveď na otázku: Qui bono? V čí prospech?

Ale to už v podstate ruský prezident Putin zodpovedal, keď vyhlásil, že Skripaľ bol darebák a zradca vlasti. Aj keď, samozrejme, povedal, že Rusko nemalo potrebu ho otráviť, ale nie je dostatočným dôvodom otravy odradiť všetkých ruských agentov od prípadnej spolupráce s cudzími rozviedkami?

Keby Rusi chceli Skripaľa likvidovať, tak už ho mohli likvidovať vo väzení, ale oni mu dovolili ísť do Británie. Bol prepustený, ktovie, čo je za tým. Ale táto pesnička Skripaľ ma už nevzrušuje.

Vladimir Putin

Vladimir Putin  Zdroj: TASR

Mnoho ľudí by však určite zaujímalo, kto za tou otravou skutočne stál...

Určite zaujímalo. Raz možno vyjde pravda najavo. Ale kedy a ako, ťažko povedať. Určite to nebude v najbližšej budúcnosti.

Rad problémov sa ukazuje i vo vzťahu Európskej únie a Turecka, čo sa ukázalo aj pri nedávnej návšteve tureckého prezidenta Erdogana v Nemecku. Nemôže byť v budúcnosti ohrozená dohoda medzi EÚ a Tureckom o riešení ilegálnej migrácie do Európskej únie?

To nie je len otázka migrácie, ale aj vojenského hľadiska, pretože Turecko má druhú najsilnejšiu armádu v NATO. Turecko je pre NATO a najmä Spojené štáty americké veľmi dôležité, veď tam majú základne. Navyše Turecko má, samozrejme, veľké väzby na Stredný východ, kde Američania také väzby, ako mali kedysi, už nemajú. Na rozdiel od Rusov, ktorí tam majú veľmi silné väzby už od čias Sovietskeho zväzu a dnes ich obnovujú. Ale nedomnievam sa, že by v súčasnosti hrozil nejaký veľký prílev migrantov z Turecka, lebo situácia v Sýrii sa upokojuje. A ak by Európska únia skutočne chcela, aby sa nemusela obávať migrantov z tejto vetvy, to znamená zo Stredného a Blízkeho východu, tak by sa v prvom rade mala usilovať o konsolidáciu Sýrie, konsolidáciu miestneho prostredia, o pomoc obnoviť krajinu po vojne a pomôcť tým ľuďom, aby sa vrátili do svojich domovov. To by bola cesta, ako zabrániť ďalšej migrácii zo Sýrie a Blízkeho východu. Iná vec je migrácia zo severnej Afriky, tam iné riešenie, ako zabrániť lodiam, ktoré dovážajú migrantov do Európy, nepomôže. A treba tiež vytvárať podmienky na to, aby tí, ktorí utekajú a sú prenasledovaní, boli triedení na africkom území, aby sa tej väčšine ekonomických migrantov, ktorí vidia v Európe raj na zemi, ale nechcú sa prispôsobiť, neumožnilo na pôdu Európy vôbec vstúpiť.

Nedávno Európsky parlament vyzval Európsku komisiu, aby začala konanie s Maďarskom pre vážne ohrozenie hodnôt a princípov Európskej únie. Podobné konanie už prebieha s Poľskom. Českí europoslanci hlasovali rozdielne, časť bola za uznesenie, časť proti. Ale Poslanecká snemovňa vyslovila s hlasovaním Európskeho parlamentu voči Maďarsku nesúhlas. Ako celú vec ako bývalý diplomat vnímate?

Osobne mám názor, že Maďarsko je suverénny štát, ktorý zásadné veci, ktoré Európska únia požaduje, plní. V niektorých krajinách vôbec ústavný súd neexistuje a Európska únia k tomu nič nepovie. To, že premiér Orbán bojuje proti Sorosovi, je jeho vec. Fakt je, že ani pán Soros sa netají tým, že svoj kapitál využíva na to, aby ovplyvňoval politiku v jednotlivých krajinách. Ak to tá krajina nechce a dá to najavo, je to jej suverénne právo. A pokiaľ ide o migráciu, nebyť Maďarska, tak v súčasnosti máme v Európe a možno aj v tých krajinách, ktoré proti Maďarsku broja, oveľa viac migrantov ako dnes. Navyše Orbán nepovedal, že sú migranti vítaní. Vlnu imigrácie vyvolalo Nemecko, konkrétne kancelárka Merkelová svojimi slovami a dnes nevie, čo si s tým počať. Som rád, že náš parlament správne označil riešenie Európskeho parlamentu za nešťastné.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Libuše Frantová
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Václav Mika: Na politiku teraz vôbec nemám chuť

0:00 Václav Mika: Na politiku teraz vôbec nemám chuť

ROZHOVOR Prvý, kto oslovil Mrvových voličov, bol Matúš Vallo, upozorňuje pre ParlamentnéListy.sk neú…