Od začiatku augusta ste začali pracovať pre Ministerstvo vnútra SR ako poradca ministerky Denisy Sakovej. Aká je náplň vašej práce a prečo ste sa rozhodli prijať túto ponuku?
S pani ministerkou Denisou Sakovou sme sa rozprávali, že by som mohol nejakým spôsobom pomáhať v bezpečnostných otázkach, už keď som končil služobný pomer ako policajný prezident. Potreboval som však čas a hlavne si vyriešiť niektoré zdravotné veci. K tejto debate sme sa vrátili v strede leta.
Chcel by som však zdôrazniť, že ide o čiastočný úväzok, a tomu zodpovedá, samozrejme, aj čiastočná mzda.
Moje poradenstvo by sa malo týkať hlavne otázok vnútornej bezpečnosti. Ide teda o tvorbu a posudzovanie legislatívnych zmien v niektorých zákonoch, ktoré ovplyvňujú bezpečnosť. Pôjde tiež o poradenstvo pri štrukturálnych a systematizačných zmenách v polícii. Momentálne som už pripomienkoval chystanú novelu o finančnej správe, kde sa rieši aj novela Trestného poriadku a Trestného zákona, čo má vplyv aj na samotnú činnosť polície.
Dosť dlho a intenzívne, skôr ako som odišiel, som navyše pracoval v oblasti bezpečnostnej situácie v sociálne vylúčených skupinách. Vtedy sme chystali zmenu zákona o Policajnom zbore, pričom tieto veci ostali nedotiahnuté do konca, respektíve sú rozpracované. Takže toto je ďalšia oblasť, v ktorej by som chcel pomôcť, ak bude vôľa.
Samozrejme, je to otázka obojstranného rozhodnutia. Nie je to len o tom, že by som na tejto práci trval iba ja. Ja sám som nechcel prácu na plný úväzok.
Zaznieva však vlna kritiky, že ste začali pracovať na ministerstve, či už z radov opozície, ale aj z iniciatívy Za slušné Slovensko. Ako to vnímate?
Opäť sa vyjadrujú ľudia, ktorí nerozumejú bezpečnosti a ktorí posudzovali moju osobu bez toho, aby poznali moju prácu alebo mňa samého. Ťažko mi je reagovať na tieto nepravdivé a zavádzajúce informácie.
Či už je to pán Šeliga, alebo pani Farská, tak oni predsa nemôžu poznať moju prácu a ani mňa. Všetko sú to len účelové vyjadrenia, ktoré nemajú žiaden reálny základ.
Niektorí politici hovoria, že je to výsmech do tváre desaťtisícom ľudí, ktorí na námestiach protestovali a žiadali vaše odvolanie.
Ja dva mesiace stretávam na Slovensku ľudí, ktorí sa ma pýtajú, prečo som to vzdal. Nejdem ich počítať, či ide o tisícky ľudí, či stovky. Samozrejme, že sa každú chvíľu nerozprávam s niekým cudzím, ale reagujem na tých, ktorí ma oslovia. Nemám preto pocit, že by som mal vyhovieť len nejakej časti občanov, ktorých spomínate. Sú to ľudia, ktorí majú iný názor ako ja, ale sú tu určite tisíce ľudí, ktorí majú k mojej osobe pozitívny postoj. Nerozumiem teda, prečo by som sa mal prispôsobovať práve týmto.
Gábor Grendel z OĽaNO hovorí, že by mal byť zverejnený váš plat a že ide o stratégiu Smeru, ktorá sa o ľudí kategórie „náš človek“ vždy postará, a v konečnom dôsledku to zaplatia daňoví poplatníci. Naznačili ste, že ide o čiastočný plat. Môžete ho zverejniť?
Predpokladám, že ho zverejní ministerstvo vnútra. Gábor Grendel by sa mal pozrieť na to, akí boli poradcovia na ministerstve, keď tam bol ako hovorca a ministrom bol Daniel Lipšic. Zaujímavé, že vtedy sa poradcovia nerozoberali.
Očakával som, že sa okolo mňa roztočí mediálna diskusia, ale už by som rád aj od niektorých médií privítal objektívnejší pohľad na moju osobu a na moju prácu.
Navyše ma oslovil aj český minister vnútra Jan Hamáček, s ktorým som už dohodnutý a budem pracovať pre neho ako poradca.
Opozícia vás kritizuje aj za to, že budete ministerke Sakovej radiť v oblasti rómskej problematiky, za ktorú vás najčastejšie kritizovali, napríklad v súvislosti so zásahom v Moldave nad Bodvou.
Mám dosť veľa skúseností a poznatkov z bezpečnostnej situácie v sociálne vylúčených skupinách a za všetkými krokmi, ktoré som spravil, si stojím. Pokiaľ bude politické rozhodnutie ministerky také, že budeme pokračovať v súlade s doteraz rozpracovanými projektmi, tak sa bude na nich pracovať. Ja názory nemením a stále si myslím, že je nutné prijímať konkrétne opatrenia, či už v systematizačných zmenách, alebo zmenách v zákonoch, ktoré môžu pomôcť vyriešiť situáciu v sociálne vylúčených skupinách. Mám presnú predstavu, čo môže robiť polícia, aj keď je tento problém širší a treba ho riešiť sociálne, vzdelávacími aktivitami atď.
Ak sa dotknem spomínanej akcie v Moldave nad Bodvou, tak tú predsa neorganizoval prezident Policajného zboru v mojej osobe a keby sa aj preukázali pochybenia, čo sa zatiaľ nestalo, hoci sa k tomu vyjadril aj ústavný súd, tak nevidím dôvod, prečo by som sa v danej problematike nemohol angažovať.
Vy ste počas svojho rozhodovania, či prijmete danú pozíciu, aj rozprávali s bývalým ministrom vnútra Robertom Kaliňákom alebo premiérom Petrom Pellegrinim?
Nie. Prečo by som sa mal o tom rozprávať s bývalým ministrom? To je vec, ktorú som si prioritne vyriešil s pani ministerkou. Ona v mojom pôsobení vidí pozitívum pre rozhodnutia, ktoré prídu. Poradca predsa neznamená, že spravím rozhodnutia za ňu, ale naopak, ja budem iba radiť a k prijímaným rozhodnutiam budem poskytovať svoje stanovisko a svoj pohľad. Neznamená to však, že sa budú podľa mňa aj realizovať.
Očakávate opätovný verejný tlak na vašu osobu, ktorý bude žiadať, aby ste v tejto funkcii skončili?
Opäť sa musím spýtať, kto bude reprezentovať ten verejný tlak? Bude to pán Šeliga a pani Farská? Ja som za dva mesiace stretol veľa Slovákov, ktorí mi kládli otázku, prečo som odstúpil. Ak budú médiá ako Denník N a Sme proti mne, tak ten tlak urobia. Nepochybujem, že budú o mojej osobe písať negatívne.
Som človek, ktorý si stojí za svojím názorom a preto ho meniť nebudem. Ak príde pani ministerka a povie, že z dôvodu verejného tlaku by som nemal pokračovať v tejto pozícii, tak ja nie som pánom situácie. Poradcovský vzťah je dohoda dvoch strán a tak potom možno ostanem radiť už len českému ministrovi.
Po svojom odchode z pozície policajného prezidenta ste naznačili, že by ste mali možno aj politické ambície. Ešte to platí?
Aj vzhľadom na spomínanú dvojmesačnú skúsenosť občanov voči mojej osobe sa domnievam, že moje názory majú opodstatnenie a že s nimi súhlasí veľa ľudí. Z toho dôvodu zvážim, aké bude moje ďalšie pôsobenie v politike. Teraz nechcem riešiť, či to bude regionálna, komunálna, alebo veľká politika. Chcem, aby Slovensko bolo bezpečné a aby sa napĺňali predstavy o bezpečnosti, ktoré mám ja.
