Máme pol roka pred parlamentnými voľbami. Strana, ktorej šéfujete, sa vám rozpadá pod rukami. Čo s tým mienite robiť?
SDKÚ-DS prešla v minulom roku konsolidáciou. Dnes zaznamenávame príchod členov, ktorým záleží na zmene Slovenska. Vidia, že zdravotníctvo potrebuje resuscitáciu, trh práce a zamestnanosť nový impulz, že na súdoch musí zavládnuť spravodlivosť, rodiny si zaslúžia väčšiu úctu od štátu alebo že podnikatelia chcú, aby im dal štát konečne svätý pokoj. Vieme, že presne toto trápi pravicového voliča, pretože za niekoľko mesiacov sme obehli celé Slovensko a stretávali sme sa s ľuďmi. V SDKÚ-DS však máme tú výhodu, že nielen poznáme problémy ľudí, ale vieme, ako ich riešiť. Je pochopiteľné, že ľudia nehľadajú zmenu u politikov, ktorí za uplynulých 10 rokov spôsobili súčasný stav a dnes sú poskrývaní v iných stranách.
Jeden z mála skalných členov strany, Ľudovít Kaník, sa pred pár mesiacmi rozhodol vytvoriť neformálnu názorovú platformu v rámci strany s názvom Demokratická skupina. Podľa jeho slov je určená pre všetkých členov, ktorí sa chcú dištancovať od vašej politiky. Ako by ste charakterizovali vaše súčasné vzťahy s Ľudovítom Kaníkom?
Ľudovít Kaník povýšil svoje vlastné politické prežitie nad tímovú prácu s niekoľkými tisíckami členov SDKÚ-DS. Náš vzťah by som charakterizoval ako pracovný.
Čo hovoríte na slová Lucie Žitňanskej, ktorá pri odchode z SDKÚ-DS vyhlásila, že „strana si nezaslúžila koniec, aký jej chystá Frešo“?
Za celý svoj život som podpísal len jednu stranícku prihlášku a vždy som bol verný občiansko-demokratickým hodnotám. Nikdy by som nebol kresťanským demokratom len preto, aby som mohol zastávať post štátneho tajomníka. Rovnako som nebol neskôr liberálom len preto, aby som mohol byť ministrom alebo zástupcom etnickej strany len preto, aby som dostal post jej podpredsedu. V SDKÚ-DS chodíme dennodenne za ľuďmi, žijeme rovnaké radosti a starosti ako oni, a preto ich poznáme. Vieme, čo obyvateľom Slovenska uľahčí život, a naši predstavitelia vedia, ako to zrealizovať. A najmä majú potrebnú guráž. Je to tvrdá práca, ktorú vyžadujem od každého.
Minulý rok opustili stranu aj jej zakladatelia Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš. Nie je vám to ľúto?
Bolo to ich slobodné rozhodnutie a mne neprináleží ho hodnotiť.
Preferencie SDKÚ-DS sa už dlhodobo pohybujú hlboko pod 5-percentnou hranicou zvoliteľnosti. Akým spôsobom plánujete vzkriesiť stranu? Myslíte si, že po budúcoročných voľbách budete súčasťou parlamentu?
Politici dnes hovoria, že nefunguje zdravotníctvo, školstvo, štát hádže podnikateľom polená pod nohy, ľudia od súdov a úradov očakávajú len nespravodlivosť a šikanu a mohol by som pokračovať ďalej. Počuli ste však od nich návrhy, ako to riešiť? Počuli ste však od niekoho iného rovnako jasnú predstavu, ako zaviesť poriadok v zdravotníctve, než od Valeriána Potičného a Petra Ottingera? Predstavil niekto efektívnejší model ochrany živnostníkov pred opakovaním kauzy Váhostav, ako to urobil Ján Keselý? Má niekto zrozumiteľnejší zoznam opatrení, ako zjednodušiť život podnikateľom a živnostníkom a zvýšiť platy, ako Milan Roman? Tých príkladov by som mohol menovať oveľa viac. Tak, ako doteraz, aj naďalej sa budeme stretávať s ľuďmi po celom Slovensku, aby sme ich ubezpečili, že vieme nielen to, čo treba v tejto krajine zmeniť, ale aj to, že vieme, ako to zmeniť, a máme na to odvahu.
Plánuje Prezídium SDKÚ-DS zvolať v najbližších mesiacoch primárky na lídra pre budúcoročné parlamentné voľby? Ak áno, uvažujete nad tým, že by ste nekandidovali?
Prezídium je kolektívny organ, ktorý postupuje v súlade so stanovami. Akékoľvek rozhodnutie Prezídia SDKÚ-DS je pre mňa záväzné.
Súčasného šéfa Najvyššieho kontrolného úradu SR ste navrhli vy. Karola Mitríka podporil aj vládny Smer. Opoziční poslanci boli vaším rozhodnutím pobúrení a obvinili vás zo spojenectva so Smerom. Ako to teda bolo? Neoľutovali ste s odstupom času toto rozhodnutie?
Karol Mitrík je čestný a férový chlap, človek hlbokých morálnych hodnôt. Navyše má skúsenosti s komunálnou, ale aj vysokou politikou a riadil SIS bez akýchkoľvek škandálov. Za jeho éry si navyše tajná služba získala rešpekt v zahraničí. Ako by som mohol ľutovať, že takýto človek sa stal šéfom NKÚ? Skôr ma mrzí dvojtvárnosť mojich parlamentných kolegov. Keď Marián Kvasnička navrhol na post šéfky NKÚ Henrietu Crkoňovú (šéfku služobného úradu na ministerstve školstva za Dušana Čaploviča), KDH Kvasničku doslova vyhnalo zo svojho poslaneckého klubu ako najväčšieho zradcu. Teraz čítam v novinách, že Štefan Kuffa, ktorý Crkoňovú s Kvasničkom navrhol, možno skončí na kandidátke KDH. Tak sa pýtam: komu išlo o obsadenie postu šéfa NKÚ kvalifikovaným, skúseným a morálnym človekom a komu išlo len o prázdne politikárčenie?
V prípade, že by sa vám v budúcoročných voľbách podarilo prekročiť prah zvoliteľnosti do Národnej rady SR, s ktorými stranami by ste si vedeli predstaviť povolebnú spoluprácu?
SDKÚ-DS bude spolupracovať so všetkými stranami, ktoré budú ochotné zmeniť Slovensko a tým vytvoriť podmienky pre vyššie platy, viac práce, rozvoj podnikania, spravodlivé súdy, spolupracujúce úrady, kvalitné školy či spokojné rodiny. Viem, že Smer, ale ani SNS tieto ambície nemajú.
Čo hovoríte na nápad Ľudovíta Kaníka, ktorý si želá spojenie stredopravých strán ešte pred voľbami, po vzore SDK z roku 1997? Vidíte tento nápad ako reálny?
Spájanie síl má zmysel len vo chvíli, keď mate spoločný pozitívny cieľ. Čiže ZA niečo. V roku 1997 to síce bolo aj proti Mečiarovi, ale bolo jasne povedané, že spojená opozícia tým chce docieliť zaradenie Slovenska medzi krajiny vyspelej Európy. V roku 2010 boli voľby len proti Robertovi Ficovi. Pravici chýbal spoločný pozitívny cieľ a všetci vieme, ako to skončilo. Žiaľ, dnes nevidím v opozícii spoločný pozitívny cieľ, na ktorom by sa dokázala zhodnúť ešte pred voľbami. Mám taký pocit, že časti pravice ide len o vlastné politické prežitie, druhá časť má nádej, že po voľbách sa nejakým spôsobom prilepia k budúcej vláde, a zvyšná časť opozície nemá žiadne ambície – len niekde byť a občas niečo vykríknuť. Preto tak dbám na to, aby sme v SDKÚ-DS žili rovnaký život ako väčšina ľudí, aby sme im rozumeli a aby sme vedeli, čo musíme zmeniť a zlepšiť. Našťastie, všetky tieto atribúty SDKÚ-DS spĺňa a jej členovia majú odvahu zlepšiť a zjednodušiť život na Slovensku.
