Frešo EXKLUZÍVNE pre PL.sk: Takto sa vyrovnávam s volebnou potupou. Prvý povolebný rozhovor aj o tom, ako to naozaj bolo so kšeftovaním s Ficom o post šéfa NKÚ

0
Šéf mimoparlamentnej SDKÚ-DS Pavel Frešo (Autor: SITA)

Toto je váš prvý povolebný rozhovor, prečo až teraz?

Myslím si, že človek, ktorému ľudia jasne povedia, že jeho volebný program neakceptujú, by nemal poučovať verejnosť o svojich politických predstavách. Musí to stráviť, rešpektovať a s pokorou prijať. O pár dní sa u nás skončí audit. Pracujeme na tom, aby sme odovzdali čistý stôl, zvolali kongres a odovzdali vedenie strany. Nič viac sa k tomu nedá povedať.

A strávili ste už ten výsledok? Lebo je naozaj hanebný.

Môžete ho nazývať akýmikoľvek prívlastkami, ja to vždy od vás budem musieť prijať, lebo je naozaj zlý a aj zaň beriem zodpovednosť. Tak ako to dobré od voličov, teda víťazstvá, som vždy prijímal s pokorou, tak prijímam aj tento zlý výsledok.

Viete presne, koľko ste dostali hlasov?

Áno viem. To ma z toho idete skúšať? Okolo 7-tisíc ich bolo.

A prerátali ste si už, koľko vás stál jeden?

My sme za kampaň cez transparentný účet zaplatili niečo vyše 200-tisíc eur. Ak to chcete prerátavať na jeden hlas, tak to urobte a pokojne ma skritizujte, že ten výsledok nezodpovedá ničomu, a vo všetkom z toho budete mať pravdu… Ale ja sa na to nechcem pozerať takto. Keď robíte kampaň, tak ju určite nerobíte preto, aby ste mali takýto výsledok. Urobili sme najviac, ako sme vedeli.

Kedy teda bude kongres?

Musí byť do pol roka od volieb. Prvé, čo sme chceli, bol čistý stôl, čo sa týka financií. Skončí sa audit a na prezídiu si dohodneme presný termín.

A čo bude ďalej s SDKÚ-DS?

O tom rozhodnú členovia. Popravde povedané, ja si v tejto fáze netrúfam dávať nejaké oficiálne odporúčania.

Nebolo by predsa len výraznejším prijatím zodpovednosti, ak by ste sa vzdali svojej funkcie hneď po voľbách?

Po dohode s kolegami to normálne odovzdáme na kongrese. Tak sme sa dohodli a tak to aj urobíme.

Budete sa ešte uchádzať o post predsedu?

Nie. To som už jasne povedal.

Väčšina toho, čo sa o vás písalo počas volebnej noci, boli už viac-menej nekrológy pre kedysi reformnú a premiérsku stranu. Ako ste to prežívali vy?

Pre mňa bolo dôležité, že po pár týždňoch so zlomeným chrbtom som už mohol chodiť. Ale výsledok nás, samozrejme, nepotešil. Prežívali sme to ako ľudia, ktorí v ťažkých podmienkach vynaložili veľmi veľa práce, a výsledok sa nedostavil. Ale toto predsa zažíva veľa ľudí aj mimo politiky, takže z toho netreba robiť nejakú drámu.

Kde sa teda podľa vás stala chyba?

Ja by som to nehodnotil ako chybu. Treba to popísať tak, ako to naozaj bolo. Že SDKÚ-DS mala šancu na transformáciu, mala pomerne povzbudivé výsledky v župných voľbách a v eurovoľbách a potom sa vlastne pred očami ľudí rozpadala. A tí, čo ostali, nedokázali voličov presvedčiť o tom, že má zmysel dať hlas tejto strane. To je proste všetko.

Mnohí, aj odchádzajúci kolegovia alebo komentátori, práve vo vás vidia tú prekážku pre transformáciu a reštart. Vy ste často ostávali ako ten osamotený tvrdohlavý kôl v plote.

Tu mi dovoľte, aby som poukázal na to, že to hovorili presne tí, ktorí si takto robili alibi, keď odchádzali do iných projektov. Myslím si, že mali ostať v tej strane a tam si to vydiskutovať. To je taký môj súkromný názor. A ak niekto naozaj mal nejaké veci, tak ich mal priniesť na pôdu strany. Ibaže nikto si dnes nespomenie na nejaký ich radikálny dobrý recept, zmysluplný program, lebo nikto žiadny nedoniesol. Ak tam bola nejaká výrazná skupina ľudí, ktorí by mali jasnú víziu a lídra, tak mi to pripomeňte, lebo ja si na nič také nespomínam.

Ale viete, že už navždy budete tým predsedom, ktorý z bývalej premiérskej strany urobil stranu s volebným výsledkom, ako sa hovorí, na úrovni „štatistickej chyby“?

Určite. Ale presne tak isto sa na tom neúspechu podpísali aj tí, ktorí odchádzali. Lebo napríklad Iveta Radičová odišla, ešte keď som nebol predseda. Nie je normálne, aby ste odchádzali z premiérskej strany. Ale ak to niekomu uľaví, tak ok, je to moja chyba. Ale, popravde, je to chyba každého, kto odišiel.

Keď už spomíname bývalé silné mená strany. Hovorili ste s niekým z nich po voľbách? Máte od nich nejakú spätnú väzbu?

O tom nechcem hovoriť. Nechcite, aby som to komentoval. Potápanie SDKÚ-DS sa začalo dávno predtým, ako som sa stal predsedom. Nám sa to nepodarilo zastaviť, a tým sa ten príbeh pre mňa končí. Odovzdám čistý stôl a ďalší osud je v rukách straníkov.

A nekončí sa aj príbeh strany?

Opäť, o tom rozhodne kongres.

Viete vôbec o niekom, kto by mal ambíciu uchádzať sa o akúkoľvek pozíciu?

To sa ukáže na kongrese, kto s akou budúcnosťou pre stranu príde.

Naozaj si viete reálne predstaviť, že by ešte niekto mohol mať záujem viesť túto stranu?

Ale určite áno. Tak ako si to vie každý predstaviť. Ale to, čo si neviem predstaviť, je, že by som do toho teraz zasahoval. Ten výsledok jasne povedal, čo mám spraviť, a ja to spravím.

A čo bude, ak sa neprihlási nikto, kto by po vás prebral štafetu?

To je proste vecou kongresu a tých ľudí, ktorí tam zostávajú.

Čiže sa ani len teoreticky nepripravujete na situáciu, že by kongres povedal – ok, prišiel čas ako strana definitívne skončiť?

Môžete mi tu vymenúvať rôzne možnosti a pýtať sa to dookola. Ale už som vám povedal, na čo sa teraz sústredím – vyčistiť stôl a odovzdať vedenie.

Stále opakujete to odovzdávanie čistého stola, ale v médiách sa už objavila aj informácia o možnej likvidácii strany z ekonomických dôvodov.

Ja si myslím, že takto otázka nestojí. Nám sa podarilo zásadne znížiť dlh. Ten, ktorý ostal, je v tejto chvíli krytý aktívami strany. To je úplne iná situácia, ako bola v roku 2012. Vtedy tá otázka možno bola na stole.

Môžete to teda určite vylúčiť?

O tom, čo bude ďalej, rozhodne kongres.

Nedá sa vrátiť čas, ale keby ste boli teraz na začiatku predvolebnej kampane, urobili by ste niečo zásadne inak?

Je to jednoduché, kolegom by som ukázal tento výsledok a poradil by som sa s nimi, čo ideme robiť, aby bol iný.

Iste, po vojne je každý generál. Ale za predpokladu, že ten výsledok by ste, samozrejme, nepoznali. Čiže buďte generál pred vojnou…

To som bol. Ale neúspešný. Je to pravda, tak prečo to nepriznať. Ale je to súčasťou života, že niekedy vydáte obrovskú energiu a nevyjde to.

Máte chuť niekomu konkrétnemu niečo naozaj podstatné vytknúť?

Úplne úprimne? Ono to bude znieť divne, ale nikomu. Teda sebe samému. Že som bol naivný. Mne by nikdy nenapadlo, že keď niekto reprezentuje nejakú stranu, tak môže obrátiť kabát a začať vystupovať proti nej. Toto bola z mojej strany obrovská chyba. Čiže ak niekomu, tak sebe, že: Paľo, bol si dosť, dosť naivný.

Keď už hovoríte o vystupovaní proti vlastnej strane, tak v súvislosti s voľbou šéfa NKÚ sa písalo aj to, že „… NR SR má 149 poslancov a jedného Pavla Freša…“

Úprimne, keby tam nebola taká obrovská hystéria, že zvoľme rýchlo nejakého straníckeho kandidáta, keby tam bola menej exponovaná a odborná debata, tak si myslím, že by to Karol Mitrík bez problémov odborne vyhral.

Ale to nič nemení na jeho nálepke kandidáta Roberta Fica. A je naozaj dosť neštandardné, aby jediný opozičný poslanec presadil takéhoto kandidáta nielen napriek vlastnej strane, ale aj zvyšku opozície…

S týmto súhlasím. Ale neštandardné je aj to, ak máte kolegu, ktorého 20 rokov poznáte ako čestného človeka, zakladateľa strany, zveríte mu tajnú službu a potom ho bez akéhokoľvek dôvodu naraz vyhlasujete za neprijateľného.

Ale išli ste v tom sám hlavou proti múru…

Ja neviem, či ma počúvate…

Áno, počúvam…

Argumentoval som tým, že spĺňal všetky odborné kritériá, ktoré nemal žiaden iný kandidát. Mal najlepší životopis. A dve dekády mu dôverovali všetci, ktorí potom naňho, prepáčte mi za výraz, pľuli. Opľúvať čestného človeka len preto, že mám také politické zadanie, mi nepripadá čestné.

Jednou z nezodpovedaných otázok odvtedy je, že za čo ste to zobchodovali“ s Robertom Ficom.

O tomto sa ani nebavme, už som presne povedal moje dôvody, nebolo tam nič iné. Dokonca som s ním o tom ani nerokoval, čo som už tiež povedal.

Myslíte si, že ľudia si z kampane SDKÚ-DS zapamätali aj niečo iné ako vaše červené tenisky?

Hej. Myslím si, že si zapamätali a zapamätajú to, že „bez Fica“. Lebo už v tejto chvíli je jasné, že to bude ústredná téma ďalšej kampane. Nie je to nič osobné, je to o štýle politiky, ktorý už teraz ľudia odmietajú a v ďalších voľbách to odmietnu ešte hlasnejšie.

A čo ak nie?

Verím v demokraciu na Slovensku a v demokracii sa voľbami prirodzene menia pomery. Ja naozaj verím na múdrosť voliča. Tak ako s pokorou vnímam náš výsledok, tak sa s nádejou pozerám do budúcnosti, že volič presadí zmenu.

Volič už ale pomerne jasne naznačil, akú zmenu. Jedným z jej výsledkov je napríklad Marian Kotleba v parlamente.

Ja by som bol veľmi opatrný toto vyhlasovať. Hlasy extrémizmu vnímam ako hlasy frustrácie a odmietania doterajších systémov.

Čiže toho volania po zmene…

Áno, ale na druhej strane treba povedať, že extrémizmus nie je cesta k zmene, je to cesta k deštrukcii demokracie. Samozrejme, že ma veľmi mrzí prítomnosť extrémistov v parlamente. Nemám rýchly recept, ktorý to vyrieši, a v skutočnosti ani nevidím nikoho, kto by ho mal. Všetci musia pouvažovať nad tým, čo tento signál znamená, no verím, že demokracia sa s tým poráta. Toto je definitívne zlyhanie všetkých demokratických strán. Pre nás všetkých je to vizitka. Znamená to, že ľudia hovoria, že naozaj nie sú spokojní s tým, čo tie „štandardné demokratické“ strany robia. Takže toto beriem aj na seba, časť tej zodpovednosti.

Ako vidíte svoju politickú budúcnosť?

Ja si myslím, že teraz je dôležité SDKÚ odovzdať kongresu, čaká ma ešte zhruba jeden a pol roka na župe, čiže týmto sa budem zaoberať najskôr o rok. To človek naozaj musí v sebe stráviť. Úprimne, nemám žiadne ciele ani plány.

Budete ešte kandidovať na župana?

Hovorím vám, že nemám žiadne plány.

Ale voľby sú na budúci rok.

Ja viem, kedy sú voľby. Pre túto fázu naozaj platí – žiadne plány. To si naozaj pýta nejaký čas a ja si ho zoberiem. Dávam si priestor na hlboké vnútorné zamyslenie.

Cynik by asi povedal, že prichádza dosť neskoro…

Nielen cynik, ale akýkoľvek kritik.

Hovorí sa, že charakter je to, čo robíme, keď nás nikto nevidí. Máte niečo také?

Hrabem sa vo vlasoch, keď rozmýšľam, a trocha sa za to aj hanbím. Robím to od malička. Odľahčím to: niekto mi kedysi povedal, že to je známka ustrnutia v nejakom veku…

- Reklama -