Francúzsko: Zákaz skúmať migrantov! Kechlibar však vie. Vážne fakty z Macronovho „kráľovstva“

8. 5. 2019 0:00

SÚVISLOSTI MARIANA KECHLIBARA Francúzsko sa zadlžuje najrýchlejším tempom v celej EÚ. Štáty ako Francúzsko a Taliansko už nevedia žiť inak než nad svoje skutočné pomery a zadlžujú sa čoraz viac, všíma si matematik, analytik a publicista Marian Kechlibar. Situácii oboch veľkých európskych ekonomík nepomáha ani neutíchajúca rebélia žltých viest či vzájomná ekonomická previazanosť. Kechlibar si všíma aj určitú zmenu kurzu, ktorú v poslednom čase predvádza Marine Le Penová. A vysvetľuje, prečo k nej dochádza.

Francúzsko: Zákaz skúmať migrantov! Kechlibar však vie. Vážne fakty z Macronovho „kráľovstva“
Foto: Archív MK
Popis: Český publicista Marian Kechlibar

Ako je na tom dnešné Francúzsko ekonomicky? Tento rok má vraj opäť porušiť rozpočtové pravidlo EÚ, podľa ktorého nesmie schodok rozpočtu prekročiť 3 % HDP.

Francúzsko má aktuálne nazhromaždený verejný dlh 2 352 miliárd eur. To skoro presne zodpovedá jeho ročnému HDP. Zadlžovanie priebežne pokračuje rýchlym tempom – každou sekundou sa francúzsky verejný dlh zvýši o 1 800 eur. To je v absolútnych číslach najrýchlejšie tempo v EÚ, ešte rýchlejšie než v prípade Talianska.

Francúzsky štát hospodári s deficitom už štyridsať rokov, naposledy sa k nulovému výsledku hospodárenia priblížil v roku 1979. Odvtedy kolíše francúzsky deficit ročne medzi dvoma a siedmimi percentami HDP. Najhoršie obdobie bolo pred desiatimi rokmi, na začiatku veľkej krízy, keď ročný deficit skutočne dosiahol sedem percent. Rozpočtové pravidlo EÚ o trojpercentnom deficite Francúzsko splnilo v roku 2017 a vlani, tento rok však opäť odhaduje schodok na 3,1 – 3,2 percenta. Podľa toho, ako sa bude dariť hospodárskemu rastu.

Tento spôsob života na účet budúcnosti pestuje v našom okolí viac krajín. Každý štát občas vytvorí deficit, ale v prípade krajín ako Francúzsko alebo Taliansko sa z toho stalo pravidlo; tieto štáty nie sú schopné žiť inak než nad pomery.

Veľmi varujem pred tým, aby sa touto cestou nevydala aj Česká republika. Práve zo strany niektorých súčasných ministrov vidím snahu navyšovať mandatórne výdavky spôsobom, ktorý by som opísal slovami – „dnes prežerieme aj cesto na chlieb, ktorý sa má piecť až pozajtra“. Je zodpovednosťou nás občanov svojich politikov strážiť a neskákať im na lacné sľuby, čo všetko nám zadarmo rozdajú. Nikdy to nie je zadarmo, len ten účet môže prísť s oneskorením – a s úrokmi.

Čo drží Francúzsko ekonomicky nad vodou?

Povedzme pre účely tohto rozhovoru, že Francúzsko nad vodou je. Aspoň v tom zmysle, že spláca úroky zo svojich záväzkov. Významnou pomocou, aby silne zadlžené štáty eurozóny (Francúzsko, Taliansko, Belgicko atď.) boli schopné platiť aspoň úroky, je veľmi nízka úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Súčasný prezident ECB Mario Draghi nastúpil do kresla v októbri 2011 a ihneď začal redukovať úrokové sadzby. Už dlho je základná úroková sadzba nula. Ale je otázkou, ako dlho bude možné tento stav udržať. Draghiho politika lacných peňazí má, samozrejme, aj negatívne efekty, napríklad cenovú bublinu na trhu s nehnuteľnosťami po celej Európe.

Mario Draghi

Mario Draghi  Zdroj: TASR

Ani s touto pomocou nie je Francúzsko schopné dosiahnuť takzvaný primárny prebytok. To znamená, že by sa naďalej zadlžovalo aj vtedy, keby mu niekto zázračne odpustil všetky úroky z predošlých dlhov. Inými slovami, francúzsky štát si požičiava na to, aby mohol splácať iné pôžičky.

V tomto smere je na tom napríklad Taliansko inak, Taliansko má už mnoho rokov vysoký primárny prebytok, takže pri rozumnom raste by dokázalo svoj dlh nejako redukovať. Ale pri stagnácii talianskej ekonomiky požerú splatné úroky celý prebytok a ešte viac, takže aj Taliansko sa ďalej zadlžuje.

Toto sú starosti, ktoré by bolo lepšie nemať. A dá sa im predísť len tak, že nedopustíme také zadlženie, aké majú tieto štáty.

Hlavným ekonomickým problémom Francúzska je, že stratilo schopnosť vyvážať svoj tovar do cudziny. Oproti Nemecku, Číne, USA nie je ani zďaleka také konkurencieschopné, ako bolo ešte v 90. rokoch 20. storočia. Jedno číslo, na ktorom je to dobre vidieť, je saldo zahraničného obchodu. Francúzsko už zhruba desať rokov dováža oveľa viac tovaru, ako vyváža. Súkromný výrobný sektor sa scvrkol, vládny sa nafúkol, aby ten výpadok príjmov trochu kompenzoval – lenže na dlh.

Hovorí sa o budúcej kríze eurozóny – domnievate sa, že problém príde skôr z Francúzska alebo odinakiaľ?

Osobne by som tipoval skôr Taliansko, ale talianske a francúzske hospodárstva sú natoľko previazané, že jeden môže veľmi ľahko strhnúť druhého. Ich vzájomný obchod predstavuje 90 miliárd eur ročne a francúzske banky sú ohromne exponované talianskemu dlhu – držia viac ako 300 miliárd eur talianskych dlhov štátnych aj súkromných, zďaleka najviac v celej eurozóne (druhé je Nemecko, ktorého banky majú v rukách necelých 100 miliárd eur talianskych dlhov). To znamená, že akákoľvek recesia v Taliansku sa prenáša do Francúzska veľmi rýchlo a bez utlmenia.

Iná vec je, čo nakoniec urobí s európskym hospodárskym priestorom brexit. A to aj napriek tomu, že Británia eurom neplatí. Aktuálne dostala Británia polročný odklad, o ktorom sa už európski činitelia zaprisahávajú, že je ten posledný. Lenže premiérka Theresa Mayová stratila všetku autoritu vo vlastnej Konzervatívnej strane, ktorú kedy mala, a jej oponenti prevažne z radov tvrdých brexitárov (Boris Johnson, Jacob Rees-Mogg) sa ju snažia dotlačiť k rezignácii. Potom sa môže stať čokoľvek vrátane tvrdého brexitu.

Ako je dnes na tom prezident Emmanuel Macron? Čo s jeho popularitou urobili žlté vesty, musel im v rámci ústupkov niečo sľúbiť? A čo jeho predvolebné sľuby, naplnili sa?

Macronova popularita nie je vysoká. Ale posledný skutočne populárny prezident bol vo Francúzsku Mitterrand, ktorý odišiel z úradu v roku 1995. Práve za jeho vlády však začal skôr nízky štátny dlh výrazne rásť. Keď Mitterrand nastúpil v roku 1981 do úradu, krajina mala dlhy 21 % HDP. Keď ho v roku 1995 opúšťal, bolo to už 56 % – skoro strojnásobenie. Ale samotné percento nebolo najhoršie, najhoršie bolo, že si celý štátny systém navykol na požičiavanie si na svoju prevádzku.

Macron sa však do súčasných problémov so žltými vestami dostal práve tým, že sa pokúsil plniť svoje predvolebné sľuby. Súčasný francúzsky štát prerozdeľuje 56 % HDP, podstatne viac, ako je zvykom aj v sociálnych štátoch Európy. Macron sa pokúsil znížiť tempo zadlžovania ďalším navýšením daní a odbúravaním rôznych sociálnych privilégií. Lenže pri takej miere zdanenia, akú dnes Francúzsko má, už nie je možné len tak ďalej uťahovať skrutky. Výsledkom bola rebélia.

V reakcii na pouličnú nespokojnosť prezident sľúbil, že niektoré plány na zvyšovanie daní odloží do budúcna a naopak zníži dane z príjmov a zvýši nižšie dôchodky. To, samozrejme, nie sú úplne lacné plány. Na ich realizáciu si bude musieť Francúzsko opäť požičiavať.

Emmanuel Macron

Emmanuel Macron  Zdroj: TASR

Ako možno chápať obrat, ku ktorému došla Marine Le Penová, teda že už nechce vystupovať z EÚ, ale chce Úniu meniť zvnútra? Čo ju k tomu mohlo viesť?

Vidím tam minimálne dva faktory.

Prvý je doterajší priebeh brexitu – úplný chaos. O politiku ani tak nejde, ale ekonomicky spolu európske štáty medzitým prerástli natoľko, že jednostranný odchod zo spoločného trhu by bol aj pre veľké štáty typu Francúzska bolestivý. Navyše, na rozdiel od Británie je Francúzsko tesnejšie integrované. Je súčasťou schengenského priestoru a platí eurom. Podľa môjho názoru si Marine Le Penová uvedomila, že správy prenikajúce do Francúzska zo susednej Británie spôsobili, že je obyvateľstvo opatrnejšie, čo sa „frexitu“ týka, a že bude lepšie túto tému odložiť. Podobne talianska Liga odložila svoju bývalú tému, ktorou bol odchod z eurozóny.

Potom je ten druhý faktor a tým je skutočnosť, že jej strana Rassemblement national bývala skôr na európskej scéne trochu osamelá, zatiaľ čo dnes má niekoľko celkom silných spriatelených strán v iných krajinách – ide napríklad o Taliansko, Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Estónsko, Holandsko. Dohromady môžu tieto strany vytvoriť pomerne významný politický blok v novom Európskom parlamente.

Neverím však, že sa EÚ podarí reformovať podľa predstáv Marine Le Penovej. Ani v nejakej menšej miere. To by zástancovia voľnejšej Únie museli zavládnuť aj v Nemecku, čo sa najskôr nestane.

Marine Le Penová

Marine Le Penová  Zdroj: TASR

Ako sa premieta ekonomický rozmer migrácie? Existujú štatistiky, ako sa darí potomkom migrantov na pracovnom trhu?

Francúzsky štát striktne zakazuje zbieranie štatistík podľa etnického pôvodu. Len čo ste raz francúzsky občan, hľadí sa na vás rovnako.

Nejaké informácie však možno získať tým, že skúmate iné skutočnosti. Napríklad môžete skúmať nezamestnanosť vo štvrtiach, o ktorých sa všeobecne vie, že tam žijú hlavne potomkovia migrantov z Afriky. Keďže ide o skúmanie oblasti, nie priamo ľudí, zákaz sa naň nevzťahuje. Potom zistíte, že je tam zhruba dvakrát väčšia, než koľko predstavuje národný priemer. Vzniká tak trochu začarovaný kruh – dokonca aj kvalifikovanejší uchádzači o prácu majú razom nižšiu pravdepodobnosť, že ju získajú, ak uvedú adresu bydliska v nejakom notoricky známom banlieue, ako sa tieto štvrte nazývajú.

Samozrejme, že takto vzniknuté sociálne náklady sa na francúzskych rozpočtoch takisto podpisujú – na výdavkovej strane. Bez nich by sa iste francúzskemu ministrovi financií spalo o niečo lepšie.


Marian Kechlibar je autor kníh Zapomenuté příběhy a Zapomenuté příběhy 2, ktoré si môžete kúpiť na jeho e-shope Kechlibar.net.

    

Autor: Marek Korejs

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Vláda uvalí nové dane a ekonómka Šichtařová je vo vare: Ešte môžete zaviesť daň z hlavy, daň z úmrtia, daň zo vzduchu...

0:02 Vláda uvalí nové dane a ekonómka Šichtařová je vo vare: Ešte môžete zaviesť daň z hlavy, daň z úmrtia, daň zo vzduchu...

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Zastaviť dramatický nárast výdavkov by bolo ohromnou úľavou pre podnik…