Nepripúšťate už žiadne zmeny na zverejnenej kandidátke?
Pripúšťam, pretože sa ešte môžu niektorí kandidáti vzdať kandidatúry a za nich nastúpia náhradníci.
Prečo sa na nej nakoniec neobjavil Štefan Kuffa? Navrhovala ho vaša organizácia z Nového Mesta nad Váhom, sám sa prezentoval v zmysle “išiel by som”. Myslí si hnutie, že Štefan Kuffa nemá potenciál pritiahnuť voličov? Navyše možno iných, z OĽaNO?
Štefan Kuffa bol navrhnutý okresnou radou KDH v Novom Meste nad Váhom do stáleho zoznamu kandidátov. Nie je však členom KDH, preto nemôže byť v tomto zozname. Okrem toho KDH má výhrady k jeho nominácii kandidátky na predsedu NKÚ. Nezachoval sa vtedy veľmi férovo. Spolu s Mariánom Kvasničkom podali iný návrh, aj keď na Marošovi Žilinkovi sa zhodla celá opozícia s výnimkou Pavla Freša.
Mňa len zaujalo, že tam máte médiami prepieraného Dušana Pekára a Štefana Kuffu nie… Vy by ste si z nich koho vybrali?
Kuffa bol za štyri roky v médiách prepieraný viac ako Pekár, ktorý je dlhoročným členom KDH. Netvorím si názor na ľudí podľa médií. Vy áno? Osobne poznám oboch. Ak si mám vybrať len z nich dvoch, tak Pekára. Ale ak máte záujem, môžeme sa rozprávať aj o ďalších 149 kandidátoch KDH. Máme kvalitnú kandidátku.
Na sociálnej sieti pridávate hlavne fotografie svojej dcérky. Nemal by politik komunikovať pár mesiacov pred voľbami inak?
Možno mal. Ale materstvo patrí k môjmu životu tak ako vzduch, ktorý dýcham. Ale mám sa hanbiť za to, že som mama? Deti sú môj život. Najmladšia dcéra je miláčik celej rodiny.
Ak by ste sa dostali do parlamentu, ktorej oblasti by ste sa chceli venovať? V ktorom výbore by ste chceli byť zaradená?
Jednoznačne rodine a oblastiam, ktoré patria pod rezort sociálnych vecí. V parlamente to zastrešuje výbor pre sociálne veci. Vyplýva to z môjho vzdelania. V KDH ma tiež na jar zvolili za expertku hnutia pre rodinu.
Na kandidátke ste na konci prvej stovky. Úprimne, nečakali ste viac?
Nie, čakala som číslo 150. Číslo 100 je krásne číslo. Má v sebe jednotku, ale aj nuly. V pokore a s radosťou som ho prijala.
Na koľko preferenčných hlasov si trúfate a koľko bude treba na prekrúžkovanie sa z miesta číslo 100 do parlamentu?
Na prekrúžkovanie sa bude treba približne 8 000 hlasov. Či ich získam, záleží od voličov. Je na nich, či mi prejavia dôveru. Mojou prioritou je úspech KDH, nie môj.
V jednom rozhovore ste spomínali, že po zmene zamestnania zo sestričky na redaktorku ste si nevedeli zvyknúť na vzťahy v médiách, zrejme ste mali na mysli tie medzi novinármi. Teraz ste hovorkyňou politickej strany a vzťahy s novinármi máte v popise práce. Nie je to paradox? Ako si na to zvykáte?
Mnohí z novinárov sú moji bývalí kolegovia. Som tu predovšetkým pre novinárov. Môžu sa na mňa obrátiť kedykoľvek a s čímkoľvek. Vzťahy s novinármi mám pracovné a korektné. Ale túto otázku by ste mali položiť skôr im.
Vaša pracovná kariéra zaznamenala prudkú zmenu po účinkovaní v spote Aliancie za rodinu. Dokonca vás ocenila Konferencia biskupov Slovenska. Čakali ste taký vývin? Respektíve, že môže prísť zmena a až taká zásadná – zmena zamestnania, medializácia, do istej miery strata súkromia…
Tento rok bol pre mňa veľmi prevratný. Udialo sa veľa dobrého aj negatívneho. Okrem kauzy s referendom som stihla zmeniť prácu, mať ťažkú autonehodu, začleniť sa do tímu expertov KDH, aj kandidovať do parlamentu. Neľutujem však ani sekundu z tohto ťažkého roka. Boh ma aj cez utrpenie učí a vedie k poznaniu. Som mu za to veľmi vďačná. Cez moju novú prácu som spoznala veľa ľudí, odborníkov, politikov a aj veľa cestujem.
Spoznávali vás ľudia spontánne napríklad na ulici počas kampane Aliancie za rodinu, keď ste vystupovali v jej televíznom predreferendovom spote?
Áno, ale to bolo aj preto, že som predtým pracovala ako moderátorka hlavného spravodajstva v RTVS. Počas referenda mi na sociálnych sieťach písalo veľké množstvo ľudí, ktorí ma podporovali. Boli to neznámi ľudia. Kňazi za mňa slúžili sväté omše, mnohí mi písali podporné maily a pozdravy. Pri referende som zistila, ako Slovensko drží spolu pri dôležitých otázkach, ako je manželstvo a rodina. Preto ich budem chrániť a obhajovať…
A dnes?
Dnes ma skôr spoznávajú ako hlas KDH a ako srdce KDH. Podpora je rovnaká.
KDH stavia vo voľbách na nové tváre. To vám vyšlo z nejakého prieskumu? Mnohí z prvej desiatky nie sú veľmi známi…
KDH zvolilo do vedenia strany štyroch nových podpredsedov už pred štyrmi rokmi. Nie sme marketingová strana, ktorá sa riadi prieskumami ako Smer-SD či Sieť. KDH existuje 25 rokov a za ten čas sa vo vedení vystriedalo množstvo schopných ľudí. Ide o prirodzené striedanie generácií, nie marketing. Sme jediná strana, ktorá nezanikla so svojím zakladateľom. Máme tretieho predsedu, ale stále sme na politickej scéne. Kde je HZDS Vladimíra Mečiara? Kde je SDKÚ Mikuláša Dzurindu? Kde je SOP Rudolfa Schustera, alebo ANO Pavla Ruska? Alebo pamätáte si ešte na SDĽ Jozefa Migaša? Áno, ide o nové tváre na kandidátke, ale v štruktúrach KDH pôsobia dlho. Sú to odborníci. Každý ma za sebou svoj životný príbeh, ktorý mnohých osloví a možno aj pritiahne k volebným urnám. Noví ľudia v prvej desiatke sú známi najmä vo svojich regiónoch a ako odborníci v rôznych oblastiach.
Nemalo už zmysel postaviť rovno aj nového lídra?
Vy ste videli, aby hokejové mužstvo menilo svojho kapitána pred finálovým zápasom majstrovstiev sveta? Pre nás je Ján Figeľ ako pre hráčov či fanúšikov Pavol Demitra alebo Miro Šatan. KDH má za lídra skúseného štátnika, ktorý je medzinárodne uznávaný odborník. Ale v prvom rade je človek s veľkým srdcom.
Budete sa zúčastňovať priamych stretnutí s občanmi v predvolebnej kampani?
Určite áno. Osobné stretnutia s ľuďmi nič nenahradí.
Čo bude hlavnou témou KDH v kampani?
Vízia Slovenska v budúcnosti.
Aký máte postoj k utečencom a celkovo k utečeneckej kríze?
Ak človek uteká preto, že jeho rodinu niekto chce zavraždiť, či už pre vieru alebo farbu pleti, som ochotná mu pomôcť kedykoľvek. No ak chce niekto iba z vypočítavosti odísť z krajiny, toho treba vrátiť tam, odkiaľ prišiel. Ten nie je utečenec, ale špekulant. Osobne si myslím, že Európa takúto skúšku nezažila. Verím, že obstojí a bude ešte silnejšia. Ovplyvní nás to však na dlhé roky.
Prečo KDH nepovzbudzuje viac verejnosť k napĺňaniu výzvy cirkvi k pomoci utečencom?
Úloha cirkvi a politického hnutia v spoločnosti je rozličná. Úlohou politickej strany nie je povzbudzovať, ale hľadať riešenia. My sa vieme dohodnúť s cirkvou pri riešení migračnej krízy. A naši členovia to v praxi aj robia, pretože sú súčasťou cirkvi, ktorá pomáha tým, ktorí to potrebujú.
Vy aj váš manžel ste zažili vážne dopravné nehody. Čo ste si z týchto situácii odniesli? Ovplyvnili vás nejakým spôsobom?
Určite. Na tele sa jazvy zahoja rýchlejšie ako na duši. Byť blízko smrti, v obrovských bolestiach a nemôcť sa sama ani najesť či obrátiť na posteli, je veľká skúška a zároveň veľká škola života. Nikdy som sa nepýtala, prečo sa to stalo. Iba ďakujem, že ma Boh zachránil a ukázal podstatu života. Všetko je o vzťahoch. Každý človek je dôležitý, každá sekunda je vzácnosť. Viem, aké to je odísť do práce a nevrátiť sa domov.
