Ale počítate teda aj s možnosťou, že by mal byť generálny prokurátor volený priamo. A ja sa pýtam, prečo by to tak malo byť.
Pretože doposiaľ sa ukázalo, že volený čisto stranícky kandidát je zaviazaný stranám, ktoré ho nominovali.
Tak sa teda vrátim k tomu parlamentu. Hovoríte, že najskôr chcete zmenu voľby šéfa prokurátorov presadiť tam, referendum bude v hre, ak vám to v NR SR nevyjde. Znamená príprava petičného výboru, respektíve petície, že s úspechom v parlamente ani nepočítate? Vyzerá to takto zvláštne…
Z toho, že by spravodlivosť začala aj u nás fungovať v princípe padni, komu padni, panuje veľký strach a Slovenská republika sa, žiaľ, dostala do stavu, keď niektoré skupiny nemajú záujem, aby sa spravodlivosť uplatňovala voči každému rovnako.
Netajíte sa, že akcia s generálnym prokurátorom je aj výsledkom aktuálneho posunu zmeny spoločenského nazerania na kauzu únosu prezidentovho syna. Myslíte si, že otázka voľby generálneho prokurátora môže obdobne rozhýbať verejnosť?
Verejnosť už trochu zdvihla hlavu, začala si uvedomovať, že jej záujem o únos Michala Kováča mladšieho a vraždu Róberta Remiáša spôsobil zásadnú zmenu v postoji najsilnejšej politickej strany Smeru a postoji Roberta Fica. To je silný dôkaz toho, že ak sa ľudia zaujímajú o veci verejné, politici si to všimnú a prehodnotia svoje postoje.
Takže otázka voľby generálneho prokurátora by mohla tiež podobne rozhýbať verejnú mienku, má to ten potenciál?
Každý, kto videl súčasný vývoj v Rumunsku, si môže položiť otázku, či sa máme inak šancu dočkať toho, aby aj u nás bola trestaná kriminalita bielych golierov, ktoré sa prezliekli za politikov.
Takto sa vám darí napĺňaj aj vaše heslo „zmena zdola“…
Nie je to stranícka akcia, skôr sa snažím do toho zapájať ľudí mimo straníckeho diania.
Má na vašu aktivitu vplyv aj to, čo všetko predchádzalo zvoleniu posledného generálneho prokurátora? Tie opakované voľby, fotenia hlasovacích lístkov, postupne opozíciou opustený Jozef Čentéš…
Roky vidíme, že voľba generálneho prokurátora je neuralgickým bodom našej politiky, ale vždy sa silám v pozadí darí hasiť spravodlivosť.
Padajú už prvé mená ľudí, ktorí by s vami mohli spolupracovať, spomínali ste Ivetu Radičovú, Pavla Demeša, Annu Remiášovú. Do akej miery sa na nich pri prípadnej petícii spoliehate?
Každá petícia potrebuje petičný výbor. Pri takejto spoločenskej téme by mal pozostávať z odborníkov či z ľudí, ktorí prekračujú hranice politických strán na dnešnej scéne. Tie mená, ktoré ste spomenuli, sú ľudia, ktorých si vážim a ktorí spĺňajú tieto kritériá.
Mám trošku problém s priamou voľbou. Nebojíte sa toho, že kandidovať bude môcť len ten, kto na to má?
Volebná kampaň musí byť úplne iná ako pri štandardných politických stranách, zrejme napríklad bude nutné zakázať kampaň v niektorých typoch médií. Povedzme bilbordy. To nie je o peknej tvári, ale o životnom príbehu a dôveryhodnosti. Na to, aby ten životný príbeh vôbec bol v hre, sa nesmie stať, že nebude anonymný. Ako napríklad pri ústavnom súde, keď si verejnosť začína uvedomovať, že ani nevie, kto na ústavnom súde je, prečo sa tam ocitol.
Vy nie ste len poslanec NR SR, ale aj bratislavského zastupiteľstva. V prvom hlasovaní o zákaze hazardu v hlavnom meste ste boli medzi tými, ktorí držali svoje slovo, a hlasovali ste za zákaz. Ako si vysvetľujete hlasovanie niektorých kolegov, ktorí sa zaregistrovali na hlasovanie, ale nehlasovali? Hneď sa vyskytli náznaky, že poslanci mohli byť podplatení. Nikto však k tomu, klasicky, nič bližšie nepovedal. Vy máte nejaké poznatky o korupcii v tejto veci?
V politike je veľa záujmov a to sa týka aj bratislavskej komunálnej politiky, ale zatiaľ tie mechanizmy nezaberajú a je veľmi ťažké preukázať nejakú korupciu. Ja takú schopnosť tiež nemám.
Podporíte zákaz aj pri ďalšom hlasovaní 30. marca?
Myslím si, že občania si to želajú, a ja to budem podporovať.