Fico na Putina netlačí, v hre je plyn a ropa. Prepojenie vysokej politiky s biznisom vysvetlil pre PL.SK ten najpovolanejší - exminister Hamžík

27. 9. 2015 20:51

ROZHOVOR Dostavba Mochoviec je priorita slovenskej vlády. Preto určitý tlak na vlastníka väčšinového podielu, ktorý sa zaviazal dostavať dva bloky v určitom termíne, je celkom prirodzený. Nie je dobré, že sa dostavba naťahuje a predražuje, ale to všetko sa dá a bude riešiť. Tvrdí v rozhovore pre ParlamentneListy.SK Pavol Hamžík – bývalý minister zahraničných vecí, v súčasnosti osobitný splnomocnenec ministerstva zahraničných vecí pre energetickú bezpečnosť a poradca premiéra Fica.

Fico na Putina netlačí, v hre je plyn a ropa. Prepojenie vysokej politiky s biznisom vysvetlil pre PL.SK ten najpovolanejší - exminister Hamžík
Foto: archív PH
Popis: Pavol Hamžík, bývalý minister zahraničných vecí SR
Aká je úloha osobitného splnomocnenca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre energetickú bezpečnosť?
 
Energetická bezpečnosť dnes zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pre ďalší ekonomický rozvoj krajiny, je súčasťou celkovej bezpečnosti štátu, preto je dôležité, aby Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR tieto otázky sledovalo a úzko spolupracovalo s rezortom hospodárstva, ktorému energetika patrí kompetenčne, a tiež koordinovalo s partnermi z EÚ. Sledujeme a analyzujeme situáciu, získavame informácie, vymieňame si ich aj s partnermi v zahraničí, sledujeme politickú citlivosť aktuálnych otázok, to je stručne podstata tejto pozície.
 
Slovensko závisí z 90 percent od dovozu energetických komodít, a to na rozdiel od Česka, kde je tento podiel oveľa nižší, pričom vo výrobe elektriny je Česko takmer nezávislé. Ako z tohto pohľadu vidíte našu energetickú bezpečnosť, keď sme takmer na 100 percent závislí od dovozu ropy a zemného plynu z Ruska?
 
Pokiaľ ide o ropu, tam je takmer 100-percentná závislosť, pri zemnom plyne je táto závislosť približne 75-percentná, keďže 25 percent plynu sa nakupuje na spotových trhoch, voľne sa s ním obchoduje. S elektrickou energiou je to lepšie,  nie sme na tom horšie, skôr lepšie ako ostatné krajiny. Celková situácia je historicky daná aj tým, od koho kupujeme, nakoľko sú tieto sú tieto dodávky spoľahlivé – mám na mysli najmä ropu a zemný plyn – no a potom, koľko to stojí. Vždy bol pre nás ruský plyn najlacnejší, pričom Slovensko je najväčšou tranzitnou krajinou pre ruský plyn smerom do západnej Európy. To zohráva významnú úlohu, pretože z tranzitu idú pomerne veľké sumy za tranzitné poplatky do štátneho rozpočtu. Je tu teda viacero faktorov. Nie sme síce chudobná krajina, ale nie sme ani natoľko bohatá, aby nám nezáležalo na tom, za koľko kupujeme. V dnešnom svete obchod beží najmä na spoľahlivosti dodávok, dodržiavaní dohôd a pravidiel a podľa toho, kto akú cenu ponúkne. Pre Slovensko teda bolo a je nakupovať ruský plyn a ruskú ropu ekonomicky najvýhodnejšie.
 
Je dnes ruský Gazprom spoľahlivý partner?
 
Dá sa povedať, že áno. Dobre si pamätáme rok 2009 a plynovú krízu. Vieme ako Gazprom a Moskva rozmýšľa, najmä o ukrajinskej tranzitnej ceste plynu, preto nás tieto otázky robia ostražitými. Zatiaľ je to však spoľahlivý partner, hoci po otvorení reverzného toku na Ukrajinu – poskytli sme kapacitu pre západoeurópske spoločnosti – došlo ku kráteniu dodávok, ktoré ale bolo v konečnom dôsledku nevýhodné pre Gazprom, pretože prišli o veľké sumy peňazí. SPP totiž nakúpilo lacnejší plyn na spotových trhoch. Ale v podstate teraz nemáme zásadnejší problém a vzťahy Gazpromu s SPP, ktoré sú pre nás prioritné, sú na akceptovateľnej úrovni.
 
Aký má teda Slovensko súčasný energetický mix?
 
Máme ho veľmi vybalansovaný. Pre Slovensko je mimoriadne dôležité, aby sme si energetický mix tvorili sami, v tomto máme aj podporu krajín V4, ale aj ďalších krajín EÚ.  Súčasný energetický mix SR je takmer optimálny a snažíme sa ho ešte posilniť napríklad v oblasti jadrovej energetiky, v oblasti samostatnosti v dodávkach elektrickej energie, kde sme na tom vcelku dobre. Po dostavbe 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach bude mať Slovensko prebytok elektrickej energie a budeme môcť elektrinu predávať napríklad na juh Európy, kde jej je nedostatok.  Mohlo by v tom mixe byť viac obnoviteľných zdrojov, ale tie sú zatiaľ veľmi drahé a za danej situácie si Slovensko nemôže dovoliť investovať do nich v takom rozsahu, ako by bolo želateľné. Malo by to negatívny dopad na cenu elektrickej energie, ktorá je vzhľadom na pomer platov a cien vysoká. Ekonomická a finančná efektívnosť je mimoriadne dôležitá. 
 
Pozrime sa podrobnejšie na zemný plyn. Impulzom na masívnejšiu diverzifikáciu týchto zdrojov mohla byť práve už spomínaná plynová kríza spred 6 rokov. Nakoľko sú zámery Vladimira Putina kompatibilné s našou energetickou bezpečnosťou? Vieme totiž, že Nord Stream nás aj Česko obíde, plynovod Jamal vedie cez Bielorusko a Poľsko, kde je „odbočka“ na Slovensko zatiaľ otázna, plynovod Bratstvo je ten nosný systém prechádzajúci zo Slovenska cez Česko ďalej na západ, South Stream by mohol byť riešením aj pre nás. Ako z tohto pohľadu vidíte budúcnosť diverzifikácie zdrojov plynu, aby sme sa „odstrihli“ na tej maximálnej závislosti od Ruska?
 
Pokiaľ ide o Gazprom, existujú tu dlhodobé stabilné dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Nejde o žiadnu kompatibilitu. Sme súčasťou EÚ, preto sa snažíme prehĺbiť kompatibilitu v rámci EÚ. V stratégii diverzifikácie zdrojov a trás nejde o to, aby sme vôbec neodoberali plyn z Ruska, budeme ho odoberať tam, kde sú najvýhodnejšie podmienky. Ide o to, aby nás jednostranná závislosť od jedného dodávateľa nenútila do prijímania rozhodnutí, ktoré nemusia byť pre nás výhodné. Ide o to, aby sme mali normálne obchodné vzťahy. To je vlastne aj podstata diverzifikácie a súčasne aj podstata toho, o čo sa celá EÚ snaží. Má to logiku, žijeme v trhovom hospodárstve, plyn sa dá kupovať na svetových trhoch, často aj lacnejšie ako na základe dlhodobých zmlúv, ktoré máme. Z pohľadu celkových dodávok, ktoré máme zazmluvnené do roku 2028 (dovtedy platí dlhodobá zmluva) sme chránení a bezpeční. Pokiaľ ale ide o dodávky plynu, musíme rozmýšľať aj za tento časový horizont, pretože ak by sa prerušil ukrajinský tranzit, a teda aj slovenský tranzit, budeme na tom škodovať. Lenže do roku 2028 musí Gazprom cez Gazprom Export SR dodať plyn akoukoľvek inou cestou na svoje náklady. Na druhej strane nechceme prísť o tranzitné poplatky. Osobne si myslím, že ukrajinský tranzit prerušený nebude. Či sa dobuduje tretia alebo štvrtá vetva Nord Streamu, je ešte otázne. Zatiaľ bolo podpísané memorandum o porozumení, sú to také skúšobné balóniky, ako EÚ a my všetci zareagujeme. Ak mám hovoriť otvorene, toto je proti záujmom EÚ, ako aj proti princípom politiky, ktorú realizujeme, teda proti politike diverzifikácie zdrojov a trás. Prehlbuje to závislosť EÚ na jednom zdroji plynu. Podľa toho, ako sa s tým v EÚ vysporiadame, sa ukáže, či to myslíme s novou energetickou politikou vážne.
 
Ako je to v prípade južnej alternatívy, teda South Streamu?
 
South Stream je prakticky politicky mŕtvy, pretože vzhľadom na jeho rozpor s legislatívou EÚ bol pre Úniu neprijateľný. Pokiaľ ide o dohody so štátmi po trase, tie neboli zatiaľ zrušené. Otázka tzv. Tureckého prúdu je otvorená, má čiastočne kopírovať trasu bývalého  Južného prúdu (South Stream). Nás zaujíma najmä to, aby bola dobudovaná infraštruktúra s našimi susedmi a v rámci EÚ. Po kríze v roku 2009 SR dobudovala plynové prepojenia s Českom, Rakúskom, do prevádzky sme dali maďarsko-slovenský interkonektor, projektuje sa poľsko-slovenský interkonektor ako súčasť severojužného prepojenia. Tade by mohol prúdiť skvapalnený plyn (LNG) na juh Európy alebo do Poľska cez Veľké Kapušany, kde je, mimochodom, najväčšia kompresorová stanica v rámci EÚ. Kým nebol postavený Nord Stream, tak bola dokonca najväčšou v Európe. Eustream pripravuje projekt Eastring, ktorý má podporu slovenskej vlády. Zámerom je otočiť tok plynu a dodávať ho smerom zo západu na východ, do Veľkých Kapušian cez celé územie Slovenska a ďalej na juh cez Maďarsko, prípadne Ukrajinu, do Rumunska a Bulharska. To by zároveň umožnilo spätným tokom dodávať do Európy a na Ukrajinu  turkménsky, prípadne azerbajdžanský plyn, LNG z Grécka alebo akýkoľvek iný plyn, aký sa na juh Európy, povedzme na bulharsko-tureckú hranicu, dodá. 
 
Ste súčasne aj poradcom premiéra Roberta Fica pre zahraničnú politiku a medzinárodné vzťahy. Nakoľko tvrdo slovenský premiér rokuje s Vladimirom Putinom o dodržaní existujúcich bilaterálnych energetických dohôd? 
 
Nie je dôvod byť tvrdý, pretože máme uzavreté dohody a postupuje sa podľa nich. Samozrejme, keď máme problém, tak o ňom chceme diskutovať, čiže na nejakú tvrdosť nie je absolútne žiadny dôvod. Sú tu určité závislosti, sme dlhoroční partneri, nemáme dôvod rušiť to, čo funguje a napriek sankciám môže fungovať ďalej. Máme záujem, rovnako ako ostatní, o udržanie vzťahov tam, kde je to možné, kde nie sme limitovaní sankciami. 
 
Sú existujúce sankcie voči Rusku hrozbou pre našu energetickú bezpečnosť?
 
Zatiaľ nie sú, nedotýkajú sa nás, pokiaľ ide o dodávky energie. V tejto oblasti je závislosť vzájomná, teda Rusko, rovnako ako aj Európa, má záujem na tom, aby vzťahy neboli narušené. Ruský rozpočet je závislý na príjmoch z dodávok energií, no ak by došlo k výnimočným krízovým situáciám, tak ruské dodávky sa dajú nahradiť, hoci nie jednoducho. Keď sa dobudujú určité trasy a prepojenia, tak napríklad Irán môže po ukončení sankčného režimu dodať do Európy toľko plynu, koľko teraz dodáva Rusko. Sú aj iné cesty pre dodávky. Naopak, aj Rusko môže svoje toky plynu presmerovať niekde inde. Ale vzťahy sú zatiaľ relatívne stabilné. Pre nás je podstatné, aby vzťahy boli partnerské, aby nedošlo k nejakým tlakom, vydieraniu a podobne. Teda aby sa mohol každý slobodne rozhodnúť, od koho, za koľko, kedy a koľko odoberie.
 
Nedávno však ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk obvinil Slovensko, že neplníme dohody o množstve prepraveného objemu plynu reverzným tokom smerom na Ukrajinu. Už sa dala táto nepríjemná situácia diplomaticky do poriadku?
 
Ide tam o určité neporozumenie z ukrajinskej strany. Ukrajinský premiér má zrejme nedostatok relevantných informácií. Pokiaľ ide o reverz, počítalo sa s kapacitou 6 miliárd metrov kubických plynu smerom na Ukrajinu, čo je už veľký objem. Začalo sa však s desiatimi miliardami, dnes je kapacita 14,6 miliardy metrov kubických plynu ročne. Na porovnanie, Ukrajina potrebuje 20 – 22 miliónov. Napriek tomu sa Eustream s podporou slovenskej vlády s Európskou komisiou dohodol, že preskúma možnosť navýšenia tejto kapacity. A to ešte existuje nevyužitá kapacita reverzných dodávok cez Maďarsko vo výške viac než 6 miliárd metrov kubických ročne a cez Poľsko vo výške 1,5 miliardy. No z toho, čo momentálne cez nás tečie na Ukrajinu, nevyužívajú Ukrajinci ani polovicu! Takže nejaké reči o tom, že nedodávame, prípadne neplníme dohody, sú silne zavádzajúce a nepravdivé. Okrem toho, my v podstate nedodávame nič. Naftogaz si plyn buď kúpi v západnej Európe, alebo si ho nekúpi, alebo to kúpi od Rusov, to je ich vec. Kúpili si celú kapacitu reverzu, teda celý objem 16,5 miliardy metrov kubických plynu ročne. Keby tam netiekla ani molekula plynu za celý rok, tak Eustream predal kapacitu podľa dohody.  A zarobil.
 
Energetická sústava bývalej federácie bola a prakticky ešte stále je prepojená takmer ako pupočnou šnúrou. Nakoľko je pre Slovensko Česko strategickým energetickým partnerom? Oba štáty mali a majú svoju energetickú bezpečnosť založenú na jadrovej energetike. Rakúšania ako sused oboch krajín však dosť často a ostro vystupujú proti výstavbe jadrových elektrární tak v Česku, ako aj na Slovensku. Nakoľko je vystupovanie Česka a Slovenska v tejto otázke jednotné, najmä z pohľadu vlastnej energetickej bezpečnosti?
 
Česko je v otázkach energetickej bezpečnosti naším prioritným partnerom, máme veľmi úzku koordináciu. Nedávno bolo v Prahe jadrové fórum, to sa koná  každoročne už niekoľko rokov raz v Česku, raz na Slovensku. Naše pozície sú blízke, hoci nie je dôvod, aby boli úplne identické. Pokiaľ ide o jadrovú energetiku a Rakúsko, máme právo rozvíjať svoju vlastnú pozíciu a energetickú bezpečnosť spôsobom, ktorý považujeme za vhodný a odôvodnený. Rakúsko má zasa právo na svoj názor a svoju pozíciu. Dnes nás nikto nemôže tlačiť k múru tak, ako to bolo pred našim vstupom do EÚ. Pod tlakom Rakúska nás vtedy EÚ donútila odpojiť dva jadrové reaktory v Jaslovských Bohuniciach, ktoré mohli ešte niekoľko rokov určite slúžiť.
 
O čo vtedy išlo vytvorením toho tlaku? Pretože dovtedy bolo Slovensko vo výrobe elektriny sebestačné a dokonca sme ju vyvážali.
 
Rakúsko vtedy mohlo zabrzdiť náš vstup do EÚ. Preto sa veci udiali tak, ako sa udiali. V otázke jadrovej energetiky postupujeme v súlade so všetkými medzinárodnými normami a pravidlami v tejto oblasti. Konzultujeme všade tam, kde je potrebné konzultovať s expertmi MAAE, ktorí potvrdzujú, že naše bezpečnostné štandardy sú vysoké, a v tomto smere budeme takto postupovať aj naďalej.
 
Ako je to s ropou? Je tam šanca diverzifikovať zdroje, pretože tu je závislosť od Ruska takmer 100-percentná?
 
V zásade nemáme šancu to urobiť, pretože je to veľmi nákladné. Tento variant dodávok je najvýhodnejší, je tam jedna rúra, ropovod Družba, ktorou k nám tečie ropa. Vzťahy sú stabilné, nie je dôvod čokoľvek meniť. Máme novú dlhodobú dohodu o dodávkach na ďalšie roky a akékoľvek iné riešenie by bolo neodôvodnene drahé. Znova opakujem, nie sme síce chudobná krajina, ale nie sme ani natoľko bohatí, aby nám bolo jedno, za koľko nakupujeme suroviny. 
 
Ako je to s Českom v dodávkach ropy? Je menej závislé od ruskej ropy, pretože využíva aj iné, diverzifikované zdroje?
 
Tam sú aj iné podmienky, aj iné možnosti. Česi už svoj trh s ropou diverzifikovali, u nás na to zatiaľ nebol dôvod. Ani ekonomicky, ani politicky zatiaľ nenastala taká situácia, ktorá by SR do takej  zmeny tlačila. 
 
Vrátim sa ešte k výrobe elektrickej energie. Už sme spomínali, že až do odstavenia dvoch jadrových blokov v Jaslovských Bohuniciach sme boli spoločne s Francúzskom a Českom jedinými štátmi v Európe so sebestačnosťou vo výrobe elektriny, teda vyrobili sme viac, ako sme spotrebovali. Ako vidíte situáciu s dostavbou 3. a 4. bloku v Mochovciach? Vieme, že štát je v súdnom spore s väčšinovým vlastníkom Slovenských elektrární, talianskou spoločnosťou Enel, a to tak v otázke vodnej elektrárne v Gabčíkove, ako aj v otázke dostavby Mochoviec...
 
Enel ovláda 66 percent akcií Slovenských elektrární, vždy sa vyskytnú nejaké problémy, ktoré treba riešiť, nevidím to v žiadnom prípade nijako dramaticky. Dostavba Mochoviec je priorita slovenskej vlády. Preto určitý tlak na vlastníka väčšinového podielu, ktorý sa zaviazal  dostavať dva bloky v určitom termíne, je celkom prirodzený. Nie je dobré, že sa dostavba naťahuje a predražuje, ale to všetko sa dá a bude riešiť. Nie je to jednoduchá situácia, ale verím, že sa problémy úspešne doriešia, rovnako ako spor o vodnú elektráreň v Gabčíkove. Samozrejme, keď sa raz podpíše zmluva, treba ju dodržať. Keď sa nedodržiava, vzniknú problémy, ale nevidím to celé až tak dramaticky, aby sa to nemohlo doriešiť. 
 
Nakoľko by mohli vstúpiť do dostavby Mochoviec okrem Talianov aj iní partneri? Napríklad aj ČEZ o to prejavil záujem, rovnako ako o možnú novú výstavbu blokov v Jaslovských Bohuniciach. Sú to živé a aktuálne otázky?
 
To je všetko otvorené, o tom sa rokuje, žiadne závery neboli zatiaľ prijaté. Osobne si myslím, že budú prijaté také riešenia, ktoré budú pre SR výhodné. Pre Slovensko je to zásadná otázka. 
 
Robert Fico si v energetickej otázke dosť rozumie aj s maďarským kolegom Viktorom Orbánom. Pomáha to zlepšovať aj celkové slovensko-maďarské vzťahy?
 
Určite. Slovensko-maďarské vzťahy sú v súčasnosti najlepšie za veľmi dlhé obdobie. Za posledné roky sme sa konečne začali sústrediť na tých 95 percent tém, ktoré nás spájajú a kde máme rovnaké názory, nie na tých 5 percent, kde sa názorovo ešte líšime.  Sústredíme sa na dialóg a spoluprácu. Čím viac projektov spoločného záujmu existuje, tým sa stávajú bilaterálne vzťahy medzi dvomi susedmi lepšími a stabilnejšími. Premiéri otvárali spoločne pred niekoľkými mesiacmi plynový interkonektor, teda kompresorovú stanicu, ktorým je možné cez spoločnú hranicu už dnes prepravovať plyn obomi smermi. Tak isto otvorili spoločne rekonštruovaný ropný interkonektor. Vzájomné otázky energetickej bezpečnosti sú konzultované nielen bilaterálne, ale aj v rámci V4. Interakcia je intenzívna, tieto spoločné záujmy nás zbližujú a hoci nemusíme byť vo všetkom jednotní, je to užitočné pre všetkých. 
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jozef Hübel
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Vláda uvalí nové dane a ekonómka Šichtařová je vo vare: Ešte môžete zaviesť daň z hlavy, daň z úmrtia, daň zo vzduchu...

0:02 Vláda uvalí nové dane a ekonómka Šichtařová je vo vare: Ešte môžete zaviesť daň z hlavy, daň z úmrtia, daň zo vzduchu...

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Zastaviť dramatický nárast výdavkov by bolo ohromnou úľavou pre podnik…