Fašizmus? Ľudí na toto slovo naučil komunistický režim. Presnejšie je kotlebovcov označovať za neonacistov, hovorí politológ Zálešák

18. 6. 2017 6:00

ROZHOVOR V súčasnosti sme svedkami nárastu extrémizmu v celej Európe. Proti tomu sa rozhodla bojovať súčasná vládna koalícia novelizáciou Trestného zákona, kde však chýba jasné pomenovanie, čo to je extrémizmus. Aké sú však jeho ideové zdroje a prečo sa zdôrazňuje iba pravicový extrémizmus a nie aj ľavicový? Je riešením rozpustenie ĽSNS? „Náš štát je dnes oslabený natoľko, že sa môžeme stať svedkami ďalšieho nárastu extrémistických nálad,“ varuje politológ Tomáš Zálešák.

Fašizmus? Ľudí na toto slovo naučil komunistický režim. Presnejšie je kotlebovcov označovať za neonacistov, hovorí politológ Zálešák
Foto: TASR
Popis: Ilustračná fotografia
reklama

Prijatím novelizácie Trestného zákona sa ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská rozhodla zasiahnuť proti vzostupu extrémizmu. V zákone však nie je presne definované, čo je to extrémizmus...

Nedostatočné právne povedomie, nie iba pokiaľ ide o definície extrémizmu, je dlhodobý vlečúci sa problém, ktorý so sebou nesie zmätok v právnom povedomí ľudí. Skutočne tu chýba jasná definícia extrémizmu. Je však pravda, že definovať extrémizmus je dosť ťažké. Niekedy je lepšie siahnuť po opise konkrétnych javov. „Keď niečo vyzerá ako kačica...“

Je určite dobré, že sa dejú takéto zákonodarné iniciatívy. Jedna vec je však prijať zákon, druhá vec je uviesť ho do praxe tak, aby výkonné orgány neostali nečinné. Zákony tu mnohokrát sú a niekedy nie sú zle napísané, ale neaplikujú sa.

Extrém má sklon meniť svoje podoby. Sme však občania určitého štátu, ktorý má svoju ústavu a zákony. Sloboda sa nedá realizovať vo vákuu, mimo inštitúcií, mimo konkrétneho právneho a politického prostredia. Extrémizmus možno chápať aj ako ideologické hnutie, ktoré v mene určitých princípov búra tento nevyhnutný poriadok. Pokiaľ sa spochybní a podkope, extrémista získava voľné pole pôsobnosti. A keď ľudia stratia dôveru k zavedeným inštitúciám, stanú sa ľahko korisťou extrémistickej propagandy.

Čo sú ideové zdroje extrémizmu?

Tie sú mnohoraké a ťahajú sa hlboko do histórie našej civilizácie. Okrem ideových zdrojov sú tu, samozrejme, aj iné kontextové podmienky, ako je napríklad stav ekonomiky, kultúra, morálne predpoklady. Sú tu aj momenty kríz, do ktorých sa dostáva politická obec. Vtedy sa môže stať, že okrajové a málopočetné extrémne hnutia zrazu začnú na seba nabaľovať masy stúpencov a tlačia sa do centra politického diania. Vtedy sú už inštitúcie podkopané a oslabené je aj tkanivo občianskej spoločnosti. Mám obavu, že náš štát je dnes oslabený natoľko, že sa môžeme stať svedkami ďalšieho nárastu extrémistických nálad.

Extrémistické hnutia, ako napríklad fašizmus, nacizmus či komunizmus, reagujú aj na určité myšlienky pravice a ľavice.

Fašizmus mal svoju klasickú podobu v Taliansku, ktorá v porovnaní s nemeckým nacizmom pôsobí staromódne a nedôsledne. Fašistické hnutie bolo totalitné skôr na úrovni ideologickej a na úrovni deklarácií, v praxi sa však Mussolinimu nikdy nepodarilo uchopiť skutočne totálnu moc, tak ako sa to podarilo Hitlerovi v Nemecku. Okrem iných prekážok tomu v Taliansku bránili aj dve starobylé inštitúcie. Jednou bola katolícka cirkev a druhou monarchia.

Nemecký nacionálny socializmus v niečom na taliansky fašizmus, samozrejme, nadväzoval a Hitler obdivoval Mussoliniho ako svoj vzor, ale uvedomoval si aj nedôslednosti fašizmu. Zároveň tu bol silný, hoci zväčša skrytý obdiv k Stalinovi a jeho dôslednosti. Jediné, čo ho  tlmilo, bolo opovrhovanie Slovanmi a východnými rasami. Taliansky fašizmus bol pre nacistov najskôr vzor, neskôr slabý, nespoľahlivý a potichu vysmiaty spojenec.

Akiste dôležitý moment, ktorý pomohol pri vzostupe aj fašizmu, aj nacizmu, bol strach pred komunizmom.

Rozdiel medzi fašizmom a nacizmom je aj v miere antisemitizmu či rasizmu.

Antisemitizmus a rasizmus sú hlboko vrastenou súčasťou nacionálno-socialistickej („nacistickej“) ideológie, viac než pôvodného, klasického fašizmu. Treba dodať, že v Európe existovala aj staršia, širšie ponímaná krajná pravica. Nebola s fašizmom totožná, z istých dôvodov však bola náchylná kolaborovať. Aj jej evidentnou súčasťou bol antisemitizmus, pričom v pozadí bol kultúrny pesimizmus, strach z modernosti, sekularizmu, pluralistickej spoločnosti. Takéto myslenie malo vplyv po celej Európe, aj na slovenských ľudákov a Jozefa Tisa. To môže vysvetľovať niektoré, inak ťažšie pochopiteľné motivácie niektorých osôb, ktoré s fašizmom a nacizmom kolaborovali.

Čo sa týka chápania rozdielov v pohľade na národ, tak medzi fašizmom a nacizmom sú isté rozdiely v používaní termínov, avšak podstata je podobná. V nacistickej ideológii dostával pojem národa oveľa viac rasistické zafarbenie, až do takej miery, že sa vytrácal samotný pojem národa. Ďalší rozdiel je v chápaní úlohy štátu. Fašizmus rád zdôrazňoval slovo štát. V prípade nemeckého nacizmu sa stalo vládnuce hnutie a jeho konečné ciele dôležitejším než samotný štát, ktorý Hitler pokladal len za zvonka „vnútenú formu“. 

Politológ Tomáš Zálešák, Zdroj: Archív TZ

Je teda správne nazývať kotlebovcov fašistami?

„Neonacisti“ by bolo presnejšie. Istej nadužívanosti slova „fašizmus“ naučil ľudí bývalý komunistický režim. Sovietska propaganda vytvorila ideový konštrukt antifašizmu a v istom čase sa dal za „fašistu“ označiť skoro ktokoľvek, pretože podľa ich definície bol fašizmus prirodzený a nevyhnutný produkt „kapitalizmu“.

Fašizmus bol nacizmom historicky v istom zmysle prekrytý, jeho prvky absorbované a radikalizované. V porovnaní s neonacizmom pôsobí klasický fašizmus príliš intelektuálne a vlastne aj nedôsledne. Nacistická symbolika získavala väčšiu príťažlivosť. Spoločná podstata dnešných „neonacistov“ s nacizmom je vlastne rovnaká, aj keď dnes môžeme pozorovať kuriozity ako láska k Rusku a Putinovi či opovrhnutie Nemeckom.

Zdá sa, že v súčasnosti sa zdôrazňuje extrémizmus iba v spojitosti s pravicovou ideológiou, pričom je tu aj ľavicový prúd, o ktorom sa rozpráva málo.

Nie je bez dôvodov, že dnes sa hovorí častejšie o pravicovom extrémizme. Ten je totiž na vzostupe a zdá sa, že spoločnosť je voči nemu dnes menej imúnna. Niektoré motívy však zbližujú pravicový a ľavicový extrémizmus, ako napríklad spoločná nenávisť k zastupiteľskej demokracii. Všimnime si tiež, že od revolúcie v roku 1917 neboli komunistické strany nikde úspešné, pokiaľ neprebrali nacionalistickú rétoriku. Heslo „Proletári všetkých krajín, spojte sa“ je síce pravoverne marxistické, ale v praxi nikdy nefungovalo. Pri každej významnejšej dejinnej kríze sa ukázalo, že „proletári“ sa mobilizujú oveľa lepšie pod národnými zástavami – a to aj proti sebe navzájom.

Podstatou týchto ideológií sú aj isté opakujúce sa stereotypy, napríklad predstavy, že svet je v najhlbšej podstate zle založený na účely nadvlády akýchsi „temných síl“. Vodcovia extrémnych hnutí toto vyhlasujú za spásonosné, oslobodzujúce poznanie. Ich cesta k oslobodeniu sveta vedie cez totálnu deštrukciu.

Samozrejme, okrem komunizmu môžeme na ľavej strane extrémistického spektra vidieť aj iné hnutia. Stať sa napríklad trockistom alebo maoistom bolo v istých obdobiach aj spôsobom, ako si zachovať krajne ľavicovú vieru a zároveň sa dištancovať od skompromitovaného sovietskeho komunizmu.

Na jednej strane sa na Slovensku staviame do pozície, že sme sa vyrovnali s fašizmom, napriek tomu je na vzostupe. Na druhej strane, k vyrovnaniu s komunizmom nikdy neprišlo a nie je u nás ani zďaleka taký úspešný. Čím to je?

Fašizmus a nacizmus sa skompromitovali jednoznačnejšie, hoci dnes znepokojivo rastú na popularite.

No ani v Nemecku vyrovnávanie sa s nacizmom neprebehlo z noci naráno. Nacistická minulosť bola po porážke traumatizujúca, ale takmer nikto v Nemecku nevedel, čo s ňou, takže sa o nej zväčša mlčalo. Muselo dôjsť okrem iného k nástupu novej generácie. S komunizmom sa vyrovnávame v iných podmienkach. Samozrejme, nekonal sa žiadny „norimberský proces“ s komunistami.

Je to oveľa komplikovanejšie. Komunizmus trval oveľa dlhšie a zahynul na vlastnú sklerotickú nemohúcnosť, nie silou zbraní. V čase jeho pádu u nás boli páchatelia najhorších stalinských zločinov zväčša mŕtvi. Jeho metastázy sú teda menej nápadné, ale možno hlbšie, nehovoriac o jeho prežívaní v iných častiach sveta, mimo Európy. Bez Hitlera a bez rozhodujúceho prispenia Sovietskeho zväzu k jeho porážke v druhej svetovej vojne by sa komunizmus pravdepodobne skompromitoval skôr.

Čo sa s tým dá robiť?

Je to dlhodobý proces a netýka sa to iba jedného rezortu. Týka sa okrem iného vitality občianskej spoločnosti. Politik by sa mal vyvarovať takých krokov, ktoré rozbíjajú alebo sťažujú fungovanie prirodzených ľudských asociácií, ktoré tvoria občiansku spoločnosť a riešia vzniknuté problémy pokojne, svojpomocne, na miestnom základe. Občanom by malo byť umožnené pocítiť, že inštitúcie reprezentujú aj ich a nielen nejaké vzdialené mocenské záujmy. Musíme, skrátka, prekonať viacero deficitov, ktoré sa s nami ťahajú od pádu komunistického režimu. Varujem vás, žiadny čarovný prútik na to nemáme.

Je riešením na Slovensku aj rozpustenie ĽSNS?

Nevyrieši to síce všetko, nepatrím však ani k zástancom názoru, že strany sa nemajú zakazovať a že postihovať treba len jednotlivcov. Strana či organizácia je predsa právny subjekt a nie je to iba náhodný zhluk jednotlivcov. Nemožno postihovať iba jednotlivcov, akoby konali mimo tejto organizácie. Organizácia musí niesť právnu zodpovednosť za činy spáchané jej členmi na jej podnet či v jej mene. 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: OS
reklama
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Čarnogurský: Taliansku nepomáha v čase, keď sa im hromadia mŕtvoly, Európska únia. Ak po pandémii neprehodnotia sankcie proti Rusku a Číne, treba ich opľuť

20:08 Čarnogurský: Taliansku nepomáha v čase, keď sa im hromadia mŕtvoly, Európska únia. Ak po pandémii neprehodnotia sankcie proti Rusku a Číne, treba ich opľuť

Ukazuje sa, že právne výmysly, ako je Európska únia, a schválne preháňam, nie sú schopné pomôcť svoj…