Fanatický ekologický aktivizmus reprezentovaný napríklad Gretou nemá s ekológiou nič spoločné. Obsedantný nevzdelaný názor. Markéta Šichtařová varuje, ako sa to môže skončiť

25.5.2019 15:15

INVENTÚRA MARKÉTY ŠICHTAŘOVEJ Ideológia ekologického aktivizmu sa už toľkým ľuďom zažrala pod kožu, že bude trvať veľmi dlho, kým sa jej spoločnosť zbaví. Preto sa Markéta Šichtařová pozerá skepticky na to, že by sa podarilo zachrániť ohrozený európsky automobilový priemysel, ktorý bude ohromne trpieť, ak zostanú zachované posledné schválené emisné limity, aj keby sa po blížiacich sa voľbách Európsky parlament úplne prestaval bez vplyvu zelených a pirátskych strán. Tlak na elektromobilitu vníma ako hrozbu zničenia priemyslu a schudobnenia.

Fanatický ekologický aktivizmus reprezentovaný napríklad Gretou nemá s ekológiou nič spoločné. Obsedantný nevzdelaný názor. Markéta Šichtařová varuje, ako sa to môže skončiť
Foto: Archív M. Š.
Popis: Markéta Šichtařová

Zatiaľ čo český premiér Andrej Babiš označil za najdôležitejšiu prioritu Európskej únie v nadchádzajúcom päťročnom období posilnenie vplyvu členských krajín na použitie dotácií z EÚ, predseda Európskej rady Donald Tusk vymenoval štyri piliere, na ktorých má stáť agenda Európskej únie na ďalších päť rokov. Sú nimi: ochrana občanov a ich slobôd, rozvoj ekonomiky, budovanie zelenšej a inkluzívnejšej Európy a presadzovanie európskych záujmov a hodnôt vo svete. Myslíte si, že napríklad rozvoj ekonomiky môže ísť ruka v ruke s budovaním zelenšej Európy?

Aké príznačné. Na jednej strane sa spomína súkromný záujem, na druhej strane sa spomína ideológia.

Pokiaľ ide o ochranu občanov a ich slobôd, sú to len bohapusté proklamácie, osobných slobôd v Európe jednoznačne ubúda. Na druhej strane tomu, že mnoho politikov naozaj úprimne chce silnejšiu ekonomiku aj silnejšiu ekologickú politiku, by som aj celkom verila. Je to však oxymoron. Je to ako chcieť viac suchšieho dažďa.

V skutočnosti totiž politici, ktorí hovoria o ekológii, nemajú na mysli skutočnú ekológiu, ale ekologický aktivizmus. A to sú dve úplne rozdielne veci. Fanatický ekologický aktivizmus vo svojej kryštalickej podobe reprezentovaný napríklad švédskou šestnásťročnou Gretou nemá s ekológiou nič spoločné, ide o obsedantný nevzdelaný názor, číru ideológiu, ktorá nedokáže domyslieť dôsledky svojho vlastného aktivizmu. Je to podobné, ako keď pred časom Európska komisia podporovala primiešavanie biopalív do pohonných hmôt, aby sa vzápätí zistilo, že ekologická stopa takéhoto konania je oveľa väčšia ako pri klasických fosílnych palivách, a aby sa ticho od podpory zase odstúpilo.

Tento nedomyslený ekologický fanatizmus nielenže nechápe, že je zrejme pre svetovú ekológiu väčšou príťažou, než keby sám seba vypol, ale hlavne nechápe ani previazanosť s ekonomikou. Nechápe, že čím viac tohto aktivizmu, tým slabšia ekonomika; čím slabšia ekonomika, tým rýchlejšie nás skolonizujú krajiny ako Čína; čím skôr nás prevezme Ázia, tým skôr môžeme akúkoľvek ekologickú politiku úplne odpískať. Skrátka, tento typ aktivizmu má v sebe vďaka svojej nedomyslenosti zakódovanú sebadeštrukciu.

Donald Tusk

Donald Tusk  Zdroj: TASR

Podľa premiéra Andreja Babiša si chce Česká republika ďalej zachovať právo sama rozhodovať, z akých zdrojov svoju energiu vyrába. Je z tohto pohľadu dôležité, aby po májových voľbách nesedeli v europarlamente „anarchisti typu zelených, pirátov“, ako tiež povedal predseda českej vlády? Alebo to dlhodobé „zelené“ smerovanie Európy nemôžu ovplyvniť jedny voľby, keď Macronovo hnutie Republika vpred! chce urobiť z Európy „zelenú mocnosť“ a má v programe zvýšenie právomoci Európskeho parlamentu, ktorý by mal mať právo navrhovať legislatívu, nielen o nej hlasovať?

V tomto prípade súhlasím s názorom, že máme mať právo sami rozhodovať o svojom energetickom mixe, aj keď mám trochu podozrenie, že v prípade Andreja Babiša stojí v pozadí jeho záujem o repku.

Pokiaľ ide o výsledok volieb a ich vplyv na smerovanie Európy, samozrejme, ak by sa Európsky parlament úplne prestaval, malo by to zásadný vplyv na ekologický aktivizmus, pretože by nedostával podporu zhora. Hypoteticky by sa možno aj mohlo podariť zachrániť ohrozený európsky automobilový priemysel, ktorý bude ohromne trpieť, ak zostanú zachované posledné schválené emisné limity.

Ale táto ideológia sa už toľkým ľuďom zažrala pod kožu, že bude trvať veľmi dlho, kým sa jej zbavia. Bude to chcieť mnoho a mnoho informácií od skutočných ekológov, nielen aktivistov, aby vysvetlili, ako je to v realite so suchom, s požiadavkami pôdy, s uhlíkovou stopou, s elektromobilmi a záťažou ich batérií pre svet... A tak ďalej.

Andrej Babiš

Andrej Babiš  Zdroj: TASR

Andrej Babiš zároveň vyhlásil, že Česká republika urobí maximum na ochranu klímy, ale nemôže sa to stať spôsobom, ktorý zničí jej priemysel. Za konkrétny „krok k začiatku konca automobilového priemyslu v Európe“ považuje jednoznačne elektromobily. Je tá stávka na elektromobily predovšetkým v Nemecku už teraz niečím, čo sa dá vnímať ako hrozba zničenia českého priemyslu?

Súhlasím s názorom, že ak si zničíme svoj priemysel, teda schudobnieme, je to koniec akýchkoľvek ekologických snáh. A podpisujem tiež názor, že nezmyselný tlak na elektromobilitu je veľkou hrozbou. Nielenže je hrozbou pre súčasný – celoeurópsky i český – automobilový priemysel, ale je aj hrozbou práve pre ekológiu, pretože elektromobilita nie je taká žiarivo čistá, ako sa o nej traduje. Po prvé, aby bola prevádzka auta úplne zelená, museli by sa batérie nabíjať výlučne z obnoviteľných zdrojov, inak len dym výfuku zameníme za dym elektrárne. A po druhé, ohromne neekologická je výroba aj likvidácia batérií. Ale pretože sa to nedeje v Európe, máme sklon to prehliadať. Planéta je však len jedna, čiže čím viac ekológie tým prinesieme do Európy, tým väčšiu záťaž vygenerujeme pre tretí svet.

Keď prebiehala anketa medzi manažérmi automobiliek zorientovanými v probléme, vyslovili názor, že vodík má minimálne rovnako veľkú budúcnosť ako elektromobilita, pritom vodík je oveľa ekologickejší. Politici však fanaticky podporujú len a len elektromobilitu. Opäť v tom možno vidieť nie racionalitu, ale len ideológiu.

Zatiaľ čo bankovú sektorovú daň, ktorú presadzuje ČSSD, označil premiér Andrej Babiš za nezmysel, sám predstavil návrh, aby banky odovzdávali až pätinu svojich dividend do zamýšľaného Fondu národného rozvoja. Detaily plánu neprezradil, ale verí, že sa dokáže s bankami dohodnúť po dobrom. Čo by z toho banky mali, keby začali „dobrovoľne“ prispievať do tohto fondu?

Premiér vlastne povedal: „Nechcem daň, namiesto nej chcem daň.“ Asi sa spolieha na to, že ľudia sa v tom nezorientujú a nechajú si nahovoriť, že zatiaľ čo banková daň by im zdražila bankové služby, zhabanie dividend bankám je niečo „úplne iné“ a služby to nezdraží... Niekto tu z verejnosti robí hlupáka.

A čo by z toho banky mali? To isté, čo z „klasickej“ sektorovej dane, totiž ujmu. Slovom, ide len o rôzne označenie tej istej veci.

Vo chvíli, keď vláda hľadá akúkoľvek možnosť, ako zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu, vrátane zvýšenia spotrebnej dane z cigariet a tabaku, liehu a dane z niektorých hazardných hier, prišiel Senát s návrhom zrušiť daň z nadobudnutia nehnuteľných vecí. Sadzba predstavuje štyri percentá a štátna pokladnica by tak prišla zhruba o 13 miliárd českých korún (asi 505 miliónov eur). Niektorí senátori svoje rozhodnutie doplnili komentárom, že ide o nemorálnu daň. Dá sa v súvislosti s daňami operovať s termínmi morálny a nemorálny?

Isteže sa dá v súvislosti s daňami operovať s pojmom (ne)morálny. Nemorálna je totiž každá daň, akurát niektoré sú nemorálne viac ako iné. Medzi tie menej nemorálne patrí akási daň z hlavy, ktorá sa dnes už nepoužíva, prípadne daň zo spotreby, ako je DPH. Naopak medzi tie viac nemorálne patria akékoľvek dane z nehnuteľností, z dedičstva, z daru, z dividend. To sú totiž dane, ktoré zdaňujú druhýkrát či aj tretíkrát už v minulosti zdanené peniaze. Bola by som nadšená, keby sa túto vysoko nemorálnu daň z nadobudnutia nehnuteľných vecí podarilo zrušiť, hoci tomu veľmi neverím.

A že vláda hľadá každú korunu, to vážne nie je niečo, za čo by mali pykať majitelia nehnuteľností. To je problém vlády a jej populizmu – nech zruší cestovné lístky zadarmo a ďalšie hlúposti, čo zaviedla, a bude dobre.

Čo môžu so svetovou ekonomikou urobiť časté zmeny nálad a hrozby obchodnou vojnou medzi USA a Čínou? Má na ňu vplyv aj stupňovanie emócií pred dôležitým rokovaním čínskych a amerických predstaviteľov o vzájomnej obchodnej dohode, ktoré nič nezmenilo na vyhrážke prezidenta Donalda Trumpa, že zvýši doterajšie desaťpercentné clá na 25 percent, na čo napríklad reagovali poklesom najmä ázijské akciové trhy až na svoje trojročné minimá?

Otázka ani tak nestojí, čo to všetko môže s globálnou ekonomikou urobiť, ale skôr, čo to s ňou už mnoho mesiacov robí. Globálna ekonomika spomaľuje svoju dynamiku, a to pomerne razantne, a odklon od voľného obchodu je jedným z výrazných dôvodov. Vždy, keď sa finančné trhy na chvíľu otrepú, ukáže sa, že v pozadí bola len naivita v tom zmysle, že niekto uveril, že k uvaleniu ciel a obchodnej vojne nakoniec nedôjde. A vždy sa ukáže, že to len želanie bolo otcom myšlienky. Prechádzame obdobím zvýšeného protekcionizmu a globálna ekonomika to ešte nestačila zohľadniť v plnej miere. Jej spomalenie bude ešte oveľa väčšie, než aké doteraz zaznamenala. Skrátka, ešte nejaký čas bude pokračovať.

Donald Trump

Donald Trump Zdroj: TASR

 

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jiří Hroník
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

V čom je problém Remišovej? Matovič to povedal bez okolkov. A Škripek či Kuffa? Aj pri nich má jasno

0:00 V čom je problém Remišovej? Matovič to povedal bez okolkov. A Škripek či Kuffa? Aj pri nich má jasno

ROZHOVOR Nechceme oslovovať voličov KDH alebo iných kresťanských strán, vysvetľuje v rozhovore pre P…