Expremiérka Radičová pre PL: SaS nie je štandardná liberálna strana. Na Slovensku sa pomaly bojíte použiť slovo liberál

0
Profesorka sociológie a bývalá premiérka Iveta Radičová (Autor: SITA)

Kto je vám teraz na politickej scéne sympatický? Koho by ste volili?

Bol by to veľmi dlhý zoznam. Sú politici, ktorí ponúkajú riešenia, presadzujú demokraciu, presadzujú hodnoty, a chvíľami sa pokúšajú aj o nemožné, teda vnášať do politiky aj rozmer etiky. Inými slovami, sú politici, ktorí sú nositeľmi takýchto hodnôt a postojov, a keď po mne budete chcieť konkrétne mená, tak ich nezačnem vymenovávať, pretože neurobím ten „fatal error,“ že na niekoho zabudnem.

A keby som sa nespýtal na mená, ale na názvy politických strán a zoskupení, ktoré sú vám blízke?

Najbližšie k môjmu vnímaniu politiky sú určite britskí Liberálni demokrati. Na Slovensku sa pomaly bojíte použiť slovo liberál z viacerých dôvodov. Je umazaný ako rušeň na uhlie či už historicky alebo interpretáciami. Ale pre mňa je liberálna demokracia prototypom alebo cieľom, ku ktorému by sme sa mali priblížiť v spravovaní vecí verejných. U nás štandardnú liberálnu stranu zatiaľ nevidím, aj keď nejaké pokusy tu sú, ale bohužiaľ tú parketu, ktorá by mi bola najbližšia, zatiaľ na Slovensku nemáme. Neznamená to však , že nemáme na Slovensku liberálov. Tých máme.

Je pravda, že najsilnejšia liberálna strana u nás je asi dosť iná, ako sú britskí „Liberal Democrats“…

Myslím, že SaS nie je štandardná liberálna strana.

Britskí liberálni demokrati sú za pomerne silný sociálny štát…

To sú americkí liberáli.

Ale aj britskí…

Prototypom reprezentanta britských liberálov je pre mňa Ralf Dahrendorf. Liberalizmus je tým špecifický, že ten „izmus“ mu nesedí. Je niekoľko liberálnych škôl, niekoľko autorov. Už názov liberál znamená, žezhluk názorov je veľmi rôznorodý, ale základne bázické hodnoty sú rovnaké. Hodnoty osobnej slobody, ľudských práv či práva a slobody spojené so zodpovednosťou. To sú štandardné liberálne hodnoty, ktoré určite vyznáva aj britská liberálna strana.

Okrem toho však britskí Liberálni demokrati podporujú aj hlbšiu európsku integráciu, sú proimigrační, sú aj značne prorepublikánski v tom zmysle, že chcú skončiť s britskou monarchiou. Sú toto vám blízke postoje?

Rušiť monarchiu zrovna nemusím (smiech). To je špecifická téma britskej monarchie. Ale čo znamená naše členstvo v Európskej únii – to je diskusia, ktorú máme viesť, a na ktorú si máme odpovedať. Keď sa pozrieme na EÚ vidíte tri rozdielne skupiny štátov s inými cieľmi. Pre Veľkú Britániu je EÚ predovšetkým synonymom spoločného jednotného trhu. Pre severské krajiny vrátane Nemecka a pre štandardné pôvodné krajiny EÚ je to politická únia, teda silne integrovaná, silná Európska únia so silnou spoločnou ekonomickou, zahraničnou a obrannou politikou. No a pre strednú a východnú Európu je to sociálno-ekonomické redistribučné zoskupenie, ktorého primárnym cieľom je dorovnávanie rozdielov. Rozdiel medzi krajinami nie je v nástrojoch integrácie, to je omyl diskusie. Bohužiaľ, ten rozdiel je vážnejší. Ide o ciele, o ktorých Európska únia má byť. Tu je cesta integrácie veľmi, veľmi vzdialená, pretože od začlenenia stredovýchodných krajín do EÚ sa vlastne pôvodný projekt integrácie a unifikácie zamenil za projekt zväčšovania. Dokonca zväčšovanie EÚ má svoju ekonomickú hodnotu aj svojou ekonomickou kategóriou. Zväčšovanie je niečo úplne iné ako zjednocovanie. Preto aj liberálne strany dnes vnímajú ako dominantný účel hry návrat k cieľu EÚ, teda k zoskupeniu, ktoré by vedelo spoločne čeliť globálnym výzvam.

Je pravdou, že človek ktorý viac je, nemusí byť ešte preto silnejší. Môže byť naopak v dôsledku toho obézny, nemotorný a nezdravý. Platí to aj pre EÚ? Mala by sa podľa vás Únia zamerať viac na integráciu než na rozširovanie?

Rozširovanie sa stalo dôležitou ekonomickou stránkou sily EÚ. A samozrejme sila má aj druhú stranu mince, ktorou je slabosť. V čase krízy to otrasie väčším počtom krajín. Celý integračný proces sa začal diať spôsobom slobodného výberu, podľa toho, akú mieru integrácie tá-ktorá členská krajina je prístupná a ochotná prijať. Nie je totiž pravdou, že sa rozhoduje o tom, či bude EÚ viacrýchlostná. Ten stav už jednoducho nastal a je to realita.

Že je EÚ viacrýchlostná?

Samozrejme. Veď máte členské krajiny, ktoré sa rozhodli pre spoločnú menu, teda urobili vážny krok pre monetárnu a finančnú integráciu. Sú krajiny, ktoré tak nespravili a sú dokonca krajiny, ktoré majú výnimky z Lisabonskej zmluvy a iných dohôd. Okrem toho máte Schengen, čo je ďalšie zoskupenie. Inými slovami, európsky projekt funguje viacrýchlostne, dobrovoľným prihlásením sa k spoločným politikám, ktoré sú jednotlivé krajiny pripravené zdieľať.

Hovoríte, že viacrýchlostná EÚ je realitou. Euroskeptici, resp. eurorealisti tvrdia, že by sme mali ísť vlastným tempom, robiť si vlastnú politiku. Ak sa ukáže to rýchlejšie tempo integrácie ako úspešnejšie, tak potom sa môžeme ku krajinám, ktoré si ho zvolili, pripojiť. Zatiaľ by sme si však mohli počkať, či pri tom nedôjde k nejakým chybám. Ktorý prístup by malo Slovensko zvoliť? Vysokorýchlostný alebo ten pomalší?

Je to ako pelotón. Ak nebudete v prvej skupine, skončíte na chvoste. Otázka je o rozhodnutí, či chceme byť víťazmi v tej prvej skupine a ťažiť z víťazstva alebo chceme riskovať, že skončíme na chvoste alebo sa dokonca ani nedostaneme do cieľa. V predkrízovom období sa ukazovalo, že zaradenie sa do jadra únie posunulo Slovenskú republiku obrovským spôsobom. To nespochybňujú ani eurorealisti. Kríza teraz otvorila otázku, či by nebolo lepšie počkať niekde v závetrí. Ale chcem zdôrazniť, že závetrie neexistuje. Kríza postihla rovnakou mierou členov aj nečlenov eurozóny.

Predsa len sa nezdá, že by Veľká Británia, ktorá má množstvo výnimiek, Česko, ktoré nemá euro alebo Nórsko a Švajčiarsko, ktoré ani nie sú v EÚ, ale sú členmi Schengenu a spoločného trhu, boli na nejakom chvoste.

To sú neporovnateľné krajiny… Podstatná je štruktúra hospodárstva, miera otvorenosti ekonomiky, typ priemyslu, druh zahraničných investícií, saldo zahraničného obchodu …

Česko je nám najbližšie napríklad a neprijalo euro…

Áno, ale použili ste  príklady krajín, ktoré nie sú v EÚ. Bohatstvo Nórska je v rope. My sme vďaka referendu vstúpili do EÚ „plus dvomi percentami.“ Nórsko „mínus dvomi percentami“ nevstúpilo. Čiže ten balans v populácii je zhruba jedna k jednej, vstup a nevstup. Ale každý politik si uvedomuje krehkosť rozhodnutia o vstupe do Európskej únie. Bola to veľmi krehká väčšina. Vďaka rozhodnutiu vstúpiť do únie však malo Slovensko konjunktúru a posunulo sa. Otázka znie, či by dopady krízy na Slovensko boli bez eura a členstva v EÚ slabšie, menšie ako s eurom a členstvom v EÚ. Keď sa pozriete na to, ako kríza doľahla na nečlenské krajiny, tak nemôžete potvrdiť hypotézu, že by bolo lepšie sa členom EÚ nestať. Euro znamenalo pre nás aj to, že sme sa ocitli v procedúre odpočtu nadmerného deficitu, ale opäť nám to pomohlo skonsolidovať verejné financie. Nie som si istá, že samotná politická reprezentácia, ktorákoľvek, by bez vonkajšieho tlaku bola prístupná k takejto konsolidácii verejných financií. Je to nepopulárne. Ktorý politik robí rád a dobrovoľne nepopulárne rozhodnutia? Takže ten tím v pelotóne nám pomohol zvládnuť možno oveľa ťažšie problémy, ako sme si ochotní pripustiť.

- Reklama -