Aké najdôležitejšie dôsledky možno očakávať od výsledku nedeľného referenda, v ktorom o tri percentá zvíťazili zástancovia ústavných zmien v Turecku?
Dôjde k ešte väčšiemu posilneniu autoritárskeho charakteru súčasného Turecka, k výraznému zníženiu demokratizačných tendencií, k odklonu erdoganovskej politiky od európskych hodnôt a k faktickému koncu prístupových rozhovorov Turecka s Európskou úniou.
Hrozí, že okrem koncentrácie moci v rukách jedného človeka bude ďalším dôsledkom aj koniec sekulárneho politického systému, ktorý, hoci v súčasnosti už len formálne, pretrvával od dôb prvého prezidenta Tureckej republiky Kemala Atatürka?
To je veľmi pravdepodobné. Avšak turecký nacionalizmus, na ktorom Atatürk postavil moderné Turecko, sa bude naďalej rozvíjať. Čím bude nacionalistická rétorika pre Erdogana a jeho druhov výhodnejšia, tým viac sa bude turecký nacionalizmus radikalizovať.
Čím sa dá vysvetliť, že v prospech „áno“ výrazne prehovorili hlasy Turkov žijúcich v Európskej únii (v Nemecku 63 percent, v Rakúsku 73, v Belgicku 75 a vo Francúzsku 65 percent), ktorí by teoreticky mali byť viac naklonení demokratickému než absolutistickému spôsobu vládnutia?
Ak môžeme týmto číslam vôbec veriť, inými slovami, ak výsledky referenda neboli sfalšované, ako upozorňuje turecká opozícia aj rad medzinárodných expertov, svedčí to o výraznom nedostatku európskej identity medzi tureckými komunitami žijúcimi v západnej Európe. Je to ďalší nepríjemný dôkaz toho, že európska integrácia tureckých menšín zlyhala. Vzhľadom na to, že aj pre tzv. priemerného voliča bolo referendum hlasovaním pre alebo proti demokracii európskeho typu, je jeho výsledok zlým signálom aj pre západné politické elity.
V každom prípade si Erdogan medzi európskymi Turkami našiel nových priateľov, ktorí mu v budúcnosti propagandisticky poslúžia v pravú chvíľu. A on im za to ochotne ponúkne ochrannú ruku.
Podľa Krbca európska integrácia tureckej menšiny zlyhala (ilustračné foto). Zdroj: Holubnastrese.cz
Dá sa hlasovanie európskych Turkov brať aj ako nejaký odkaz Európskej únii? Veď väčšinou de facto počúvali prezidenta Erdogana, ktorý nazýval Európanov ako vnukov nacizmu alebo odkazoval európskym politikom, že nedovolí európskym fašistom, aby zranili česť a hrdosť Turecka.
Výsledky referenda skôr oslabujú jednotlivé európske krajiny, ktoré ste spomenuli v otázke. V dlhodobom horizonte môže radikalizácia európskych Turkov viesť k vnútornému rozdeleniu týchto krajín. Avšak dôležitejší ako nejaké hlasovanie pre alebo proti Erdoganovi je podiel miestnych Turkov na domácej politike. Je zaujímavé, že jedným z hlavných iniciátorov rezolúcie uznávajúcej genocídu Arménov počas prvej svetovej vojny, ktorú nemecký parlament schválil vlani v apríli, bol predseda strany Zelených Cem Özdemir, ktorého rodičia sa do Nemecka presťahovali v 60. rokoch práve z Turecka. Minuloročná hysterická reakcia tureckých médií aj politikov na túto rezolúciu mala byť pre Európsku úniu dostatočným varovaním, že sa Turecko nemieni vydať smerom k demokracii a slobode.
Dohoda medzi Tureckom a Európskou úniou z minulého roka prispela k opadnutiu migračnej vlny do EÚ. Získava za nových okolností jej nedodržanie a prepustenie más ľudí z islamského sveta do Európy silnejší vydieračský potenciál?
Každý, kto čítal túto dohodu, vie, že je od základu nesplniteľná. Najmä v tých častiach, v ktorých sa Turecko zaväzuje k demokratizačným procesom. A každý od začiatku vie, že samotná dohoda je riešenie len dočasné, a teda zlé. Preniesť zodpovednosť za ochranu hraníc na cudzí štátny útvar, ktorý je navyše zmietaný vnútropolitickými konfliktmi, nie je príliš prezieravé rozhodnutie. Keď európske krajiny posilňujú svoje vnútorné bezpečnostné opatrenia, je to brané ako niečo, čo odporuje európskym hodnotám. Keď Turecko stavia na svojej hranici so Sýriou mnohokilometrový múr, je to v poriadku, pretože tým predsa plní dohodu s Európou. Väčšiu mieru pokrytectva si možno len ťažko predstaviť. V každom prípade sa strojcovia tejto dohody dostávajú do stále väčšej pasce. Každým ďalším krokom, ktorým Turecko smeruje k diktatúre, sa ukazuje, aké zlé rozhodnutie urobili. Prvý, kto by mal dohodu s Tureckom vypovedať, je Európska únia.
Postupne sa vytratila z pozornosti médií kauza bombového útoku na futbalistov Dortmundu, z ktorého bola podozrivá dvojica, ktorá mala mať blízko k Islamskému štátu. Myslíte si, že futbal so všetkým humbugom, ktorý panuje okolo jeho najväčších hviezd a najslávnejších klubov, by mohol byť pre islam a jeho vyznávačov z nejakého dôvodu atraktívnym terčom?
Vytratila sa z celkom jednoduchého dôvodu, pretože vyšetrovanie nikam neviedlo. Nie je zrejmé, kto skutočne útočil, či islamisti, extrémna ľavica alebo extrémna pravica. Nie je ani jasné, kto sa k útoku z radov extrémistov hlási. Futbal sa však terčom islamistov stal už v novembri 2015 v Paríži počas priateľského zápasu Francúzsko – Nemecko. Nebola by to teda žiadna novinka.
Policajné autá sú zaparkované pred tréningovým centrom Borussie Dortmund deň po bombovom útoku na klubový autobus. Zdroj: TASR
Na mieste činu bol nájdený odkaz, že športovci a celebrity v Nemecku sú odteraz na „listine smrti Islamského štátu“. Aj keď nie je isté, či išlo naozaj o posolstvo IS alebo zámernú provokáciu, čo by útoky na osoby vnímané ako symboly spôsobu západného života mohli priniesť?
Zatiaľ sa pohybujeme naozaj v rovine špekulácií. IS útočia na západný spôsob života v jeho celku, vo všetkých jeho podobách a princípoch. Cieľom Islamského štátu je zničiť Západ ako apokalyptického nepriateľa. V obludnej ideológii IS sú si všetky obete rovné.
Napriek tomu sa spýtam, ktoré znaky západného spôsobu života, či už najrôznejšie druhy zábavy, hudobné koncerty, úplne odlišný prístup k sexu, pornografii, alkohol, vybrané jedlá, či ďalšie pôžitky, sú pre vyznávačov islamu najviac provokatívne?
Konzumný spôsob života bude za všetkých okolností v istom rozpore s náboženstvom. Pre kresťana alebo moslima sloboda neznamená, že si každý môže robiť, čo chce. Pre veriaceho človeka sloboda znamená byť vo vzťahu s Bohom.
Parlamentné listy nedávno priniesli rozhovor s brnianskym moslimom, ktorý bojuje proti konzumnému spôsobu života, upadaniu rodinných väzieb a tiež proti českému alkoholizmu. Aj keď jeho cestovanie po festivaloch s čajovým výčapom, ktoré nazýva „čajovým džihádom“, môže vyzerať smiešne, nie je to len ďalšie potvrdenie toho, že moslimovia sa sami prispôsobiť nechcú, ale naopak, chcú zmeniť štýl života miestnych na svoj obraz?
Moslimovia aj kresťania chcú žiť v súlade so svojím náboženstvom. Ak ich životný štýl nie je v rozpore s platnými zákonmi, je to aj ich právo a sloboda zaručená ústavou. Slobodná sekularizovaná spoločnosť by mala byť schopná za všetkých okolností vyvažovať záujmy najrôznejších skupín spoločnosti vrátane tých, ktoré označujeme za náboženské. Zároveň je však jej funkciou chrániť najvyššie demokratické hodnoty, ako je spravodlivosť, rovnosť a tolerancia. Historickým problémom je, že náboženský fundamentalizmus tieto hodnoty do značnej miery odmieta akceptovať a dáva tým priestor pre vznik a rozvoj náboženského extrémizmu.
- Reklama -
