Exminister Palko: Postaviť hrádzu proti globalizácii a imigrácii je pravicové. Výhra Trumpa je prehrou tých, ktorí si myslia, že Amerika má vždy pravdu a Rusko sa vždy mýli

0
Vladimír Palko. (Autor: Peter Števkov)

Ako sa podľa vás k Trumpovi stavali a stavajú jednotlivé politické strany na Slovensku?

Tragédiou politiky na Slovensku je to, že pravica, ktorá vyrástla z novembra 1989, ustrnula v chápaní odkazu novembra. Veď vieme, že Amerika nám pred tridsiatimi rokmi pomáhala proti komunizmu, ale mnohí z toho vyvodzujú, že Amerika má teda vždy pravdu. Podobne je to s Ruskom, lenže naopak. Keď komunisti používali hranice ako mreže voči vlastným občanom, tak sa z toho vyvodzuje, že hranice sú z princípu zlé. A takto by sa dalo pokračovať. Lenže svet sa mení. Dnes už samotní americkí voliči potvrdili, že Amerika sa mýlila.

Tí slovenskí politici, ktorí boli mentálne zavesení na americkom postoji alebo – širšie povedané – na politicky korektnom postoji, zrejme predpokladali, že Trump nemôže vyhrať. Prehra Clintonovej je ich prehrou. Je to prehra prezidenta Kisku. Často sa hovorí o jeho prezidentskej strane. Teraz teda prehrala ešte pred svojím vznikom. Je to prehra donedávna širokého prúdu kresťanskej demokracie, liberálnejšej SDKÚ a konzervatívnejšieho KDH, politikov, ako bol Dzurinda, Radičová a Figeľ. Tento prúd politiky však na Slovensku prehral ešte predtým, než urobili zmeny americkí voliči. Ale to, samozrejme, neznamená, že si priznajú porážku.

V poslednom čase sa hovorí o tom, že v realite prestáva platiť klasické delenie na pravicu a ľavicu a že to delenie je teraz na línii „patrioti verzus globalisti“. Keď sa pozrieme do Francúzska, tak Marine Le Penová je v ekonomike pomerne ľavicová, ale háji národné záujmy. PiS Kaczyńského takisto nie je ekonomicky liberálna. Potom tu máme strany, ktoré o sebe tvrdia, že sú pravicové, ako sú české TOP 09 a ODS, a tie sa snažia počúvať to, čo nariaďujú z Washingtonu či Bruselu, „pravicová“ Merkelová víta utečencov a „ľavicový“ Zeman fandí „pravicovému“ Trumpovi, „ľavicový“ Fico kritizuje islam atď…

Pojmy pravica a ľavica sa skutočne vyvíjajú. Pravica kedysi znamenala úctu k Bohu, vlasti, národu, rodine a slobode. Pre mňa aj naďalej znamená. Aj keď treba poznamenať, že každý z týchto pojmov sa dá zneužiť.

Úcta teda znamená snahu uchovať vieru, ochrániť vlasť, národ, rodinu a slobodu. Pretože kresťanská viera je univerzalistická, vyplýva z nej aj patričný rešpekt voči všetkým ľuďom. V takejto striktnej podobe sa však pravica vyskytuje len zriedka. Ale vo všeobecnosti platí, že postaviť nejakú hrádzu proti globalizácii či obmedzovať imigráciu by sa malo považovať za pravicové.

Pravicový je aj rešpekt voči súkromnému vlastníctvu. Ale nie je dobré len dogmaticky opakovať ekonomické poučky o nízkych daniach. Katastrofálna demografia v Európe je okrem iného dôsledkom sociálneho inžinierstva, ktorým bolo zavedenie dôchodkového a zdravotného poistenia v Európe. Samozrejme, že nie som proti týmto poisteniam, ale som proti ich súčasnej forme. Nie je možné, aby pri rovnakých odvodoch štát sľuboval rovnaký dôchodok človeku, ktorý vychoval tri deti, a človeku bez detí. Splnenie tohto sľubu predsa závisí od toho, koľko bude detí, ktoré budú v dospelosti svojimi odvodmi financovať tie dôchodky a zdravotné služby. Za pravicové by som teda dnes považoval napraviť toto pokrivenie.

Norbert Hofer nezvíťazil v rakúskych prezidentských voľbách. Prečo? Napríklad Trumpovi blízky Breitbart písal o tom, že Hofera poškodilo, že na záver kampane zmenil postoj, pretože pôvodne sľuboval Rakúšanom referendum o členstve v EÚ, ale potom zrazu povedal, že EÚ má jeho podporu… Je dobré alebo zlé, že nevyhral, a je to tvrdý úder takzvaným populistom či len malá čiastková porážka?

Hoferova prehra je víťazstvom mainstreamu. Ten však prehral pri brexite, v amerických voľbách aj v talianskom referende. Viem, že Van der Bellen stelesňuje úpadok Európy, ale to neznamená, že automaticky budem vždy kopať za protikandidáta. Nemyslím si, že Hofer je extrémista. Ale keď obviňoval Van der Bellena, že bol sovietskym špiónom, zdalo sa mi to trápne. Rád by som videl alternatívu mainstreamu, ktorá je seriózna. Rovnako ako si nemyslím, že EÚ treba úplne zrušiť. V tomto by som sa na Hofera nehneval. EÚ potrebuje hlbokú transformáciu, nie zánik.

Môžeme podľa vás v Európe očakávať akúsi národoveckú, populistickú, konzervatívnu (kontra)revolúciu so vzostupom politikov typu Le Penovej, Wildersa, Hofera a v ČR napríklad Okamuru?

Táto revolúcia už dávno prebieha a je odozvou na aroganciu mainstreamu, ktorý roky hovoril ľuďom veci, ktoré neboli pravdivé. Po prvé, vo všeobecnej rovine tá alternatíva nie je veľmi konzervatívna a ako konzervatívny človek z nej občas cítim rozpaky. Je rozdiel, či ponúkate kresťansko-konzervatívnu alternatívu alebo či chcete, dajme tomu, postaviť zápas s islamom na európskom hedonizme.

Po druhé, tie politické strany či osobnosti nemožno postaviť na rovnakú úroveň, čo sa týka serióznosti. Niektoré sú pre mňa úplne v poriadku. S takým Patrickom Buchananom som mohol súhlasiť vo všetkom, bol integrálnou osobnosťou, niektorí iní sú pre mňa zase úplne neprijateľní. Niektoré strany dokázali, že majú schopnosť vládnuť, napríklad PiS v Poľsku a Orbánov Fidesz v Maďarsku. Hoferova FPÖ svojou účasťou vo vláde, ktorá vznikla v roku 2000, takmer neprežila. Test vládnutia na väčšinu z nich ešte len čaká. V každom prípade by tieto strany mali prejsť procesom kultivácie.

Taliani odmietli v referende revíziu ústavy a premiér Renzi podal demisiu. Vie sa o tom, že taliansky bankový systém je v hlbokých problémoch. Aký bude mať táto vec dopad? Taliansko predstavuje veľkú ekonomiku. Môže to výrazne ohroziť eurozónu? Môže prípadná aktivácia eurovalu, teda aby na talianske banky prispievali štáty eurozóny zo svojich rozpočtov, vyvolať ďalšie napätie?

V čom bol zmysel talianskeho referenda, som úplne nepochopil a zdá sa, že to nepochopili ani talianski voliči. Bola to taká pseudopolitika, ktorá sa tvárila štátotvorne. Čo sa týka eura, prišiel účet za ignorovanie všetkých nezrovnalostí z minulosti. Ekonómovia už pred desaťročiami hovorili, že z dôvodu rôznorodosti ekonomík európskych štátov je spoločná mena nevhodná. Euro bol výsostne politický projekt. Taliansko nie je jediný problém. Problémom bolo napríklad to, že pre Francúzsko akoby neplatili maastrichtské kritériá. Problémom je veriteľská pozícia nemeckých bánk, ktoré potrebujú späť svoje peniaze.

EÚ je však schopná prežiť aj zánik eura. Pripomeniem jeden výrok pápeža Františka, ktorý vyslovil pri brexite. Povedal, že európski politici by jednoducho mali byť flexibilní a tvoriví. Keď sa neosvedčuje jeden model zjednotenia Európy, treba vyskúšať iný.

Aký model by bol podľa vás funkčný?

Taký model, ktorý sa dostáva do krízy, by som nazval byrokratickým. Treba pochopiť, že Európania chcú voľný pohyb osôb, tovaru, práce, kapitálu. Toto všetko fungovalo aj bez eura. Európania takisto netúžia po tom, aby sa EÚ zneužívala na šírenie neomarxizmu. Nestoja o superštát, chcú spoluprácu národných štátov. Veľa kompetencií by sa malo vrátiť na úroveň členských štátov. Zároveň sa treba držať rozumu a nesnívať o prijímaní krajín, ktoré nie sú súčasťou Západu, keď EÚ už opúšťajú staré členské štáty a iné o tom uvažujú. To je väčšia výzva ako pripraviť ďalších 500 smerníc.

- Reklama -