Exminister Dzurindovej vlády Robert Nemcsics: S Ruskom sme sa nepohodli a zo strany ma vylúčili. Toto si myslím o dnešnej politike…

Čomu sa v súčasnosti venujete, keď už nie ste tak na očiach verejnosti?

Venujem sa podnikaniu, ku ktorému som sa vrátil. Hlavne v oblasti strojárstva, to je taký hlavný prúd. A tiež aj v iných oblastiach, ktoré postupne rozvíjam.

Čo politika? Sledujete ju aj dnes, keď už nie ste politicky aktívny?

Sledujem ju. Už aj preto, že v tejto krajine podnikám. Takže ma zaujíma vývoj podnikateľského prostredia, s tým som konfrontovaný dennodenne. Z tohto hľadiska je určite zaujímavé sledovať zámery politikov.

Ako teda hodnotíte dnešnú ekonomicko-hospodársku situáciu, respektíve podnikateľské prostredie na Slovensku?

Nechcem to hodnotiť nejako všeobecne. Skôr mi je ľúto, že sa nenaplnili tie zámery, s ktorými sme išli do politiky my. Tým mám na mysli, že sa nám tie zámery nepodarilo realizovať. Ale stále verím, že súčasní politici majú snahu robiť maximum pre podnikateľské prostredie. Z vlastnej skúsenosti pritom viem, že aj pri maximálnej snahe sa nie vždy všetko musí podariť. Čiže ani veci v neprospech podnikateľského prostredia nehodnotím ako zámer, ale skôr ako to, že politika dokáže mnohé pozitívne názory zdeformovať, pretože tá metóda kompromisu tam fungovať musí. 

V minulosti zaznelo viacero hlasov, že strana ANO bola vytvorená príležitostne len preto, aby dopravila vybraných ľudí do konkrétnych pozícií. Čo vravíte na tieto názory?

Nechcem už teraz znehodnocovať nejaké politologické názory, lebo to sú ľudia, ktorí sa živia hodnotením niečoho, čo často ani nepoznajú, a hodnotia to podľa univerzálnych vzorcov. Strana ANO vznikla ako prirodzená potreba určitej skupiny občanov, ktorých zastupovala po nejakej zásadnej zmene. Čiže bola to čisto propodnikateľská strana a takí ľudia sa tam aj zišli. Strana mala zámer zlepšiť podnikateľské prostredie. To bolo to primárne a ja si myslím, že priniesla svoje ovocie tým, že po jej vstupe do starej koalície sa jej veľmi úspešne podarilo znížiť daň z príjmu, podarila sa jednotná daň, o ktorú sa mnohé strany snažili už dlho predtým. A tiež sa podarili ďalšie veci.

Každá strana je svojím spôsobom účelová a vzniká na základe nejakého zámeru konkrétnej skupiny občanov tejto krajiny, ktorí chcú uplatniť nejakú zmenu. Ani pri dnešných parlamentných stranách sa nedá povedať, že by nevznikli účelovo. Druhá vec je, dokedy vydržia a či sú schopné prijať také množstvo kompromisov, aby v tom politickom boji obstáli, alebo naopak, sú tak ortodoxne tvrdohlavé a idú tak tvrdohlavo za svojím cieľom, že jednoducho nevydržia.

Keby ste mali spätne zhodnotiť vaše 4-ročné pôsobenie vo vysokej politike a mohli by ste vrátiť čas, išli by ste do politiky opäť?

Ja pôsobenie v politike nehodnotím ako nejakú negatívnu skúsenosť. Skôr naopak. Určite, ak by som mal veľmi silný motív meniť zásadne veci, o ktorých by som bol presvedčený, že sa zmeniť dajú a že je potrebné ich zmeniť, tak by som do politiky išiel.

Ak sa vrátime k strane ANO. Viackrát bolo medializované, že v nej bol rozkol. Na povrch sa dostali aj informácie, že jej zakladateľ Pavol Rusko sa ju snažil viesť autoritatívne a mal s istými členmi strany konflikt. A jedným z nich ste boli aj vy, a práve pre tento konflikt ste museli odísť z ministerstva hospodárstva.

Ten istý princíp, ktorý platí pre strany, platí aj pre jednotlivcov, ktorí v nich sú. Buď je tam vôľa na dosahovanie kompromisov, a teda na deformovanie pôvodných cieľov, alebo takáto vôľa nie je.

Ja som nemal vôľu nejakým spôsobom deformovať ciele, s ktorými som prišiel na rezort hospodárstva a o ktorých sme tri roky predtým na všetkých úrovniach strany hovorili. Čiže mne to prišlo ako niečo, že by som zásadne musel zmeniť svoju stratégiu a svoje ciele. A z toho dôvodu sme sa jednoducho nepohodli.

Nechcem vôbec hodnotiť to, či Pavol Rusko viedol stranu autoritatívne alebo nie. Je pravda, že bol predsedom, takže si v nej uplatňoval vlastné rozhodnutia, ktoré boli vždy nad tými rozhodnutiami tých, ktorí boli v štruktúre strany pod ním. Z tohto pohľadu som nemal inú šancu, ako zo strany odísť. Respektíve ma vylúčila, čiže ja som ani neodišiel.

V roku 2008 ste založili stranu Liga a o dva roky neskôr ste sa zlúčili s ďalšími mimoparlamentnými stranami. Čo vás k tomu viedlo? Cítili ste, že ste nedokázali osloviť voliča?

Liga bola takým pokračovateľom ideí strany ANO a vo väčšej časti aj reprezentovala stranícke štruktúry a členskú základňu tejto strany. Tí ľudia sa cítili po tom, ako ANO skončila svoje politické pôsobenie a akým spôsobom ho skončila, istým spôsobom frustrovaní a trošku aj podvedení.

Čiže to bol skôr pokus o reinkarnáciu, ale v inom kabáte. Skončilo sa to tým, že som si uvedomil, že nie je dostatok kvalitných sparing partnerov v strane, ktorí by ju vedeli potiahnuť. Keď sme ju v úvode skonštruovali, tak to opäť vyzeralo na stranu jedného muža, a tým jedným mužom som mal byť ja. Sám som nebol presvedčený o tom, že mi táto pozícia svedčí. Takže to zlúčenie bol iba dobeh, aby strana neostala niekde v zásuvke.

Bol to dôsledok primárneho entuziazmu, ale skutočná sila bola prezentovaná v čase založenia a naozaj mohla byť dobrým zárodkom pre úspech. No bolo tam príliš málo individualít a ja sám som sa na to necítil.

Vo všeobecnosti, nielen na Slovensku, panuje názor, že ľudia sú z politiky znechutení. Vidíte vy niečo, čo by nám mohli v Európe, prípadne vo svete závidieť?

Môj názor je, že si politiku príliš znechucujeme sami. Politika je vždy o záujmoch a v zásade je to boj skupín, či to chceme, alebo nechceme, a je to boj sociálnych skupín v štáte. Možno to príliš prežívame, možno sme príliš masírovaní médiami tou politikou a možno tým, že sme malou krajinou, tak sme príliš úzkoprsí na vnímanie politiky.

Nemyslím si, že sa politika u nás robí inak ako kdekoľvek inde vo svete. Iste, sú veci, ktoré sú kauzálneho typu, a s tými sa treba zmieriť. Ale to je o celospoločenskej morálke, to nie je len o morálke ľudí, ktorí sú v politike.

Spoločnosť sa nejako v globále uberá a to, čo v politike vidíme, je len vzorka toho, ako sa spoločnosť správa aj na úplne obyčajnej úrovni na ulici. Takže ja by som politiku nepreceňoval ako koncentrované zlo, to po prvé, a po druhé, keď sa pozriete do širšieho sveta, a je jedno, či na Západ, alebo na Východ, tak vidíte, že táto krajina je svojím spôsobom relatívne pokojným ostrovom.

Ja si myslím, že napriek tomu, že mnohí Slováci žijú veľmi ťažko, tak nepoznáme skutočný pojem toho, čo je chudoba.