Európa nesmeruje k horšiemu, ale k najhoršiemu, čo tu kedy bolo. V najbližších mesiacoch bude utečencov niekoľkonásobne viac. Odborník načrtol desivú budúcnosť

0
Juraj Zábojník (Autor: Archiv JZ)

Podľa najnovšej správy nemecká polícia prekazila plán nemeckých neonacistov zaútočiť na zariadenia pre utečencov v Bavorsku, za posledný rok bolo v Nemecku vykonané množstvo podpaľačských útokov na utečenecké ubytovne, protiutečenecké a krajne pravicové motívy mal aj mečom vyzbrojený zabijak študentov vo Švédsku. Sme svedkami rastúceho protiutečeneckého terorizmu?

Nielen my, Európania, ale takmer všade vo svete ľudia rozlišujú dve skupiny moslimov. Medzi týmito dvoma skupinami je obrovský rozdiel a silný kontrast. Do jednej skupiny patria moslimovia, ktorí sú mierni, vzdelaní, slušní a sú pre Európu prínosom, pretože priniesli veľa dobrého v mnohých oblastiach, či už v zdravotníctve alebo v inej oblasti a na druhej strane sú tí, ktorí sa začali asymetrickým spôsobom rozširovať po celej Európe a inklinujú k terorizmu. Zakladajú bunky, vykonávajú samovražedné atentáty a za pomoci metodikov z teroristických skupín pripravujú plány na ďalšie útoky s cieľom zastrašiť vlády v jednotlivých krajinách EÚ a ich občanov. Ak by sme si mysleli, že minulosť je za nami,je to omyl, pretože si ju vlečieme stále so sebou. Odkedy nás dejiny naučili zabíjať, čakajú nás v budúcnosti ešte veľmi ťažké časy.  Na druhej strane musíme otvorene priznať, že reflexívny výkon alebo akákoľvek činnosť v tejto oblasti je následkom strápenej duše, a to je najlepší produkt pre generujúci sa a rozpínajúci terorizmus v Európe. Saláfistov je už v súčasnej dobe v Nemecku takmer 8 000 a pritom nedávno ich bolo zhruba 400. Ak sa nimi zverbovaní mladí moslimovia aj z radov utečencov rozhodnú počúvať nenávisť, ktorá ovplyvňuje úsudok a začnú zabíjať ľudí odpálenými náložami, alebo surovými vraždami ako novinárov v redakcii Charlie Hebdo v Paríži, tak vôbec sa nečudujem, že na druhej strane sa začne vytvárať akási protiváha, ktorá má práve korene v pôde krajnej pravice alebo extrémizmu. Nemecko bude mať obrovské problémy, pretože vedúci lídri urobili chyby. Politici z jednotlivých oblastí Nemecka sa začínajú prebúdzať a taktiež búriť. Nikto z nich nebude chcieť mať v budúcnosti nič spoločné so zlými rozhodnutiami, týkajúcimi sa utečencov, pretože národ im to spočíta. Boli snežnými delami, ktoré vytvorili podmienky. Nemecká krajná pravica sa začne nabaľovať ako snehová guľa. Čo sa týka Švédska, myslím, že to bol práve prípad vo Švédsku, kde viacerí utečenci v tábore znásilňovali mladú Švédku niekoľko hodín a všetci sa na to pozerali. Je to zákerný spúšťač, ktorý môže priniesť tragické následky a tie budú vykonané práve ľuďmi z takého prostredia, že nemusí ísť ani o krajnú pravicu alebo iný subjekt.  

Čo stojí za týmto trendom? 

No v prvom rade politika nemeckej kancelárky Merkelovej, ak hovoríme v tomto prípade o Nemecku. Chaos, nepriehľadnosť v osobách medzi utečencami, nikto nevie Who is Who? Prílišná ústretovosť voči nim, vynakladané nemalé finančné prostriedky a tak ďalej. Toto všetko je obrovský tlak na ekonomiku, na štandard, ktorý dosiaľ mali nemeckí občania a ak si myslia politici, že títo ľudia z radov utečencov doslova s nekontrolovateľnou identitou zachránia Nemecko, tak to je nonsens. Je to naivita a teraz v tejto dobe, v tejto fáze utečeneckého tornáda aké nastalo, už totálna bezmocnosť. Ak sa pustia do seba tieto dve skupiny, a to utečenci a občania medzi sebou, bude oheň a neviem, ako sa ho podarí uhasiť. Obávam sa, že nejaká krajná pravica je len začiatok. Dejiny sa opakujú a hrá sa o čas. Už Marcus Aurélius kedysi zvolal: „Pán môj, daj mi vyrovnanosť, aby som prijal to, čo zmeniť nemôžem. Daj mi odvahu, aby som zmenil, to čo zmeniť môžem a daj mi rozum, aby som odlíšil jedno od druhého.“ To čo sa deje v Európe, je následok toho, že absentuje odvaha a rozum. Viktor Orbán bude raz veľký hrdina a dejiny ho budú uznávať. A pritom urobil jednoduchú a priam povinnú vec, ktorá ho zaväzovala európskou legislatívou. Chránil Shengen a azylovú politiku. Nie som politik a chcem sa vyjadrovať v nezávislej rovine, ale aj premiér SR Robert Fico sa zachoval ako štátnik v tejto ťažkej otázke, kde iní nemali odvahu. Viete, niekedy nie je dôležité, čo vo veci a jej konaní dosiahnete, ale ide o to, ako ste sa rozhodli konať. Asi pred 11 rokmi som sa v jednej televíznej relácii na tému „Problémy v polícii“ vyjadril, že na vedúcich postoch v polícii by mali byť ľudia na základe svojho talentu pre túto prácu a nie, že roky na svojich miestach predstierajú inteligenciu. To isté platí aj pre politiku. V takom prípade by neboli Slovensko aj celá Európa takí, akí sú.

Útoky na ľudí inej rasy či náboženstva zo strany krajnej pravice nie sú ničím novým. Je však napriek tomu súčasný trend v niečom bezprecedentný? Je to v nejakom zmysle novinka?

Určite áno. Bez ohľadu na to, ako sa človek zmení, vždy musí zaplatiť za to, čím bol. To znamená, že tieto chyby, táto falošná tolerancia a ústretovosť nás dobehli. Všetko má svoje pravidlá, tak funkcia zachovania a existencie rodiny, výchova detí v nej, aby sme boli na ne hrdí, ako aj funkčnosť štátu a v ňom existujúcich pravidiel, ktoré musia všetci dodržiavať. Súčasná islamofóbia, čiže strach z moslimskej spoločnosti, súvisí so súčasnou zložitou situáciou, ktorá sa deje v Európe. Je to určitá fóbia z terorizmu. Začalo sa to šíriť už po útokoch na dvojičky v New Yorku, po teroristických útokoch na vlaky v Španielsku či na londýnske metro. A tu boli spoločným menovateľom moslimskí teroristi. Na základe týchto incidentov sa drvivá väčšina európskych obyvateľov začala do istej miery obávať moslimov žijúcich v ich krajine. Toto nie je nepriateľský postoj Európanov k ich náboženstvu, ale k skutočnosti, že väčšinu týchto teroristických útokov spáchali moslimovia. Ide tu taktiež o sociálne napätie, pretože u moslimov žijúcich na európskom kontinente prevláda pocit diskriminácie a hlavne pocit rozdielneho zaobchádzania s nimi a to, že uvádzajú ako jediný dôvod inú náboženskú príslušnosť, je následok ich obranného postoja. Tak ako sú naftové polia nevyčerpateľné pre biznis a prinášajú veľkým spoločnostiam zisk, tak aj toto sú tiež akési polia, za ktoré sa skrýva medzinárodný terorizmus a ťaží z nich. Je to veľmi citlivá otázka a tá si vyžaduje aj citlivé riešenie. Novinkou je to, že sa zadal obrovský bezprecedentný dôvod na generovanie krajných pravicových skupín v európskych krajinách, a to nejasnou a nezvládnuteľnou politikou riešenia utečeneckej krízy. Za to tvrdo Európa zaplatí. A my všetci tiež.

Sú útoky islamistov v Európe a krajných pravičiarov proti utečencom predzvesťou niečoho horšieho? 

Hovorí sa, že tajomstvo úspechu je šokovať vľúdnosťou. Ale toto, čím nás šokovala špička európskych politikov, je niečo nepredstaviteľné. Európa sa v blízkej budúcnosti veľmi zmení. Prídu nové tváre, len sa bojím, aby to neviedlo k horšiemu. Victory loves preparation – víťazstvo nad touto ťažkou krízou treba pripraviť.  Pripraviť konštruktívne riešenia a v prvom rade zastaviť tieto masy prúdiace do Európy, lebo sa zobudíme do veľmi smutného dňa. Tieto neustále stretávania sa európskych politikov a nekonštruktívne riešenia musí niekto začať riešiť, pretože nevedia, čo s tým. Je to prirodzený vývoj. Ľudia vyhodnotia, že sú neschopní a nahradia ich inými. Európe sa začínajú vytvárať rany, ktoré budú krvácať a keď vám krváca organizmus, je len jediná cesta. Zastaviť to efektívnou liečbou alebo začnete chradnúť a skončili ste. Európa prešla za tie stovky rokov veľmi ťažkým obdobím a vývojom, ale napriek tomu naši predkovia dokázali udržať jej imunitný systém a prežila. Ak sa my k nej budeme správať tak, ako sme svedkami  v posledných mesiacoch, nie  je to len predzvesť  toho horšieho, ale som presvedčený, že toho najhoršieho, čo tu ešte nebolo. Ja viem, o čom hovorím, lenže oni mi pripadajú akoby hovorili len to, čo vedia. Pravdepodobne nedostatočne počúvajú poznatky a správy tajných služieb, alebo si ich zle vyhodnocujú. Som zdržanlivý k priamemu vyjadreniu, že čo je asi za tým, ale potom je to už v tomto štádiu neriešiteľné.

Do stredoeurópskeho priestoru utečenci nesmerujú, respektíve tu nechcú zostať. Slovensko, Poľsko, Česko a Maďarsko taktiež nie sú práve krajiny, ktoré by utečencov z Blízkeho východu vítali s otvorenou náručou. Bude teda náš región od takýchto excesov ušetrený?

To je naše jediné šťastie, ale neradujme sa. Tieto vlny utečencov sú naozaj ako voda a to veľmi dobre vieme, že tá si cestu nájde vždy. Pozrite sa na situáciu v Chorvátsku, kde bol donedávna relatívny pokoj. To isté v Slovinsku a čoho sme dnes svedkami? Niečo príšerné, a to teraz poviem naplno, že podľa mojich informácií a analýz, ktoré mám, to bude v najbližších mesiacoch niekoľkonásobné. Preto ak sa pýtate, či bude náš región od tohto ušetrený,  klamal by som, keby som tvrdil, že buďme pokojní. Je to ako s infekciou. Žiadny lekár vám nepovie, že tebe sa nič nemôže stať, ak pôjdeš do priestoru s chorými, lebo si zdravý a imúnny. Klamal by som.

Strach z utečencov a z islamizácie je citeľný aj na Slovensku. Ľudia sa vraj začali vo veľkej miere vyzbrojovať. Ide o paniku? 

Kedysi Džingischán, veľký dobyvateľ, ktorý menil mapu sveta, povedal: „Pime z pohára deštrukcie“ a vzal si, čo chcel. Čiže, ak sa ľudia boja, je to prirodzené. Boja sa politici, či to zvládnu. Boja sa príslušníci ozbrojených zložiek, dokonca aj tí, ktorí sú už na dôchodku a pýtajú sa ma, ako to vidím. Strach je jedna z vlastností, ktorú v sebe my, ľudia, máme. Pochybujeme. Hovorí sa, že nepochybujú materialisti a blázni, ale normálny človek musí rozmýšľať nad tým, keď vidí, čo sa deje. Nemyslím si, že ľudia sa začali vo veľkej miere vyzbrojovať, to by ani nebolo dobré,  a myslím si, že to by ani veci neprospelo. Kedysi, je to už  takmer 26 rokov, som bol s predsedom vlády ešte pred povestnou vzburou v Leopoldove medzi ťažkými recidivistami, čo je ojedinelé pre Slovensko, pretože sa to nikde inde na svete nestalo, aby išiel premiér vlády medzi vrahov a takmer som tam zostal. Pýtam sa. Pomohla by mi zbraň s niekoľkými nábojmi? Ja hovorím, že nie. Toto je niečo podobné.

Po celej Európe naberajú na sile krajne pravicové a anitimigrantské strany. Dostanú sa k moci?

Ak sa bude uberať európska politika touto cestou, ak bude európska špička doslova neschopná a disfunkčná, tak to zoberú do rúk podpriemerní ľudia. A už Euripides hovoril, že najvýrečnejší a najúspešnejší sú podpriemerní ľudia, keď rečnia z davu. Ľudstvo neznesie príliš mnoho reality a začne konať, pretože predsudky sú ako klince, čím viac sa do nich bije, tým viac držia. Zamyslime sa nad dejinami Európy. Čím všetkým si prešla a potom zistíme, že čím ďalej sa pozeráme do minulosti, tým viac vidíme dopredu. Hovorí sa, že únik je trvalým riešením pred dočasným problémom, ale politici by si mali uvedomiť, že toto nie je dočasný problém, ale trvalý, a to je veľký rozdiel.

Ako predísť najhoršiemu?

Omyl je najlepším a pravdivým zdrojom poznania. Tých omylov už bolo dosť. Preto sa očakáva okamžité dynamické a konštruktívne riešenie pre stabilizáciu Európy, jej bezpečnosti vo všetkých regiónoch a nie stretávanie sa v najvyšších inštitúciách Európskej únie a mlátenie prázdnej slamy. Politici by si mali uvedomiť, že nie je umenie byť zvolený, ale umenie je vrátiť sa späť. Väčšina z nich sa tam už po tom, čo predviedli,nevráti, lebo sa odtrhli od reality. Budúcnosť ľudí v politických  funkciách patrí tým, ktorí presvedčia ľudí o kráse ich snov, a to žiť slušne, v pokoji a predovšetkým v bezpečí a nie takým, ktorí im tie sny pokazili. Kto chce hýbať svetom, musí pohnúť v prvom rade sám sebou. Keď nie, tak ním pohnú druhí. Pretože za europolitika hovoria skutky, nielen slová, ktorých už bolo akosi priveľa a nič nevyriešili, len stáli daňových poplatníkov nemalé finančné prostriedky.

- Reklama -