Situácia v Sýrii sa v posledných dňoch znova dramaticky zhoršila, keď skončilo krátke prímerie. Američania a Rusi sa navzájom obviňujú z bombardovania humanitárneho konvoja. Pan Ki-Mun dokonca vraví o kľúčovom období z hľadiska humanitárnej pomoci v rámci celého sýrskeho konfliktu. Je ešte nádej, že bojujúce strany a ich spojenci ukončia konflikt mierovou cestou?
Situácia v Sýrii je veľmi zložitá a výsledok dohody medzi svetovými mocnosťami je zatiaľ nereálny. Ak bude vydaný príkaz zo strany USA a Veľkej Británie na začiatok bojových akcií, ľahne táto krajina popolom. A nič na tom nezmení ani Rusko, či už bude zdržanlivé v tomto konflikte, alebo nie. Vetovanie Ruska v Bezpečnostnej rade OSN je v tomto prípade tiež bezpredmetné. Bude sa konať bez konzultácií. Niekto tento konflikt spôsobil a je potrebné otvorene pomenovať scenáristu a režiséra. V tomto filme budú hrať ako Nemci tak i Turci, ktorí posielajú zbrane na zvrhnutie Asadovho režimu. Rozmer občianskej vojny sa pretaví do takých parametrov, ktoré prinesú veľké následky. Tu už nejde o ilúziu stanovenia moci ako v studenej vojne, ale o čosi viac.
Nie som si istý, či všetci predstavitelia Kongresu a nadnárodných štruktúr USA chcú destabilizovať Sýriu až v takom rozsahu. Vojenský zásah môže spôsobiť USA väčšie problémy ako konečný efekt po zásahu. Samotný štart a doteraz vykonané jednotlivé kroky smerujúce k zvrhnutiu Asadovho režimu neboli najšťasnejšie. Tento problém sa mal v prvom rade riešiť politicky s využitím všetkých nástrojov až po ich vyčerpanie. Týmto si dosluhujúci prezident Obama svoju popularitu nezvýši, ak vydá rozkaz. Vyriešenie situácie v Sýrii takýmto spôsobom, ktorý popretrhuje putá medzi Sýriou a Iránom, môže vygenerovať problémy veľkého rozsahu, ktoré prinesú mnoho obetí. Hlavne, ak sa zopakuje chyba z Iraku. Nezabudnime, že Sýria má v regióne spojencov a to Irán, iránskych šiítov, Hizballáh a tiež sú to Kurdi. Čo ak sa vytvorí a začne naberať na svojej váhe ďalší subjekt a hneď bude mať stanovených nepriateľov tak, ako sa vytvoril Islamský štát. Čo bude potom? Kto budú prvé obete? Ktoré štáty a ich občania? A nezabudnime na to, čo môže nastať potom. Aj Asad má k dispozícii desiatky tisíc rakiet rôzneho charakteru, či už ide o balistické rakety SS 22 a, samozrejme, už spomínané stovky ton chemických zbraní. Aj keby sa viedol iný štýl vojny s inými novými metódami, nikto nevie dnes povedať, ako sa to skončí. Jedna vec je však istá. Prinesie to obrovské obete na nevinných obyvateľoch.
Na vašu otázku, či je ešte nádej, že bojujúce strany a ich spojenci ukončia konflikt mierovou cestou, odpoviem nasledovne. John Kerry, minister zahraničia USA v posledných hodinách uviedol, že USA sú odhodlané obnoviť prímerie v Sýrii a vyzval Rusko a sýrsky režim, aby sa podieľali na zmiernení utrpenia sýrskeho ľudu a to je veľmi dôležité. Pokiaľ tieto slová boli myslené úprimne, nádej je veľká. Len nie som presvedčený, že sa podarí tak rýchlo nájsť spôsob stabilizácie a dosiahnutia prímeria v tejto krajine. A ešte jedna vec. Je mi ľúto, že to musím takto povedať, ale OSN hrá v tejto hre nepodstatnú úlohu. Tak, ako sa to stalo i v minulosti. Bohužiaľ. Keby som nemal pravdu, tak nedôjde k útoku na konvoj OSN vezúci humanitárnu pomoc na severe Aleppa, kde došlo k usmrteniu nevinných ľudí.
Angela Merkelová priznala, že nad imigračnou krízou stratila kontrolu. V posledných krajinských voľbách jej strana utrpela porážky, aj keď nešlo o závratný prepad. Pozorujeme zvrat v nemeckej politike a príklon k realistickému postupu alebo bude Nemecko pokračovať v doterajšom kurze?
Pozastavil som sa nad týmto vyhlásením, keď som si to prečítal. Ona tú kontrolu nestratila. Ona ju totiž nikdy nemala. Dokonca sa po bratislavskom summite vyjadrila, že keby mohla vrátiť čas, konala by inak. Je to niečo tak smutné, nielen čítať, ale aj počúvať, že sa nad tým naozaj musí čo i len jednoducho uvažujúci človek zamyslieť. Ja som z jej politiky osobne sklamaný a to nech si s ňou vyriešia samotní nemeckí občania v budúcich voľbách. Myslím, že výsledok je jasný. Pamätám si osobnosť nemeckých dejín, kancelára Helmuta Kohla. Pracoval som s jeho tímom ľudí pri viacerých bezpečnostných opatreniach. To malo úroveň, lesk a obdiv úrovne profesionálnej práce. Bol to pán politik aj s Dietrichom Genscherom, ministrom zahraničia. Boli to svetoví politici, kapacity, gravírovaní štátnici a profíci, na akých bude nemecký národ ešte dlho spomínať.
Tento marazmus a strach nemeckých občanov z následkov nekontrolovanej migrácie a z nej vyplývajúcich útokov na občanov v Nemecku a susedných krajinách EÚ, ktorým ešte ani zďaleka nie je koniec by určite nebol. Zoberme si politiku, vyhlásenia a postoje pani Merkelovej štyri až päť rokov dozadu k Rusku, k prezidentovi Putinovi a aj k samotnej migrácii. Keby vám to niekto premietol, tak sa musíte smiať a krútiť hlavou, koľko je tam protirečení a zmien v pohľadoch na vec. Merkelovej rezignáciu žiada až tretina Nemcov a to je len začiatok. Ide o to – a to chcem zdôrazniť, že Angela Merkelová podcenila vážnosť problému. Kritizoval ju v súvislosti s migrantmi i jej vicekancelár Sigmar Gabriel a to, že uisťovala Nemcov o tom, že integrácia je zvládnuteľná. Vytýkajú jej hlavne to, že sa nepostarala o vytvorenie podmienok a to je vážny problém v akejkoľvek otázke. Nevytvorenie podmienok je v každej aktivite alebo činnosti jasný výsledok – a to je zlyhanie. V doterajšom kurze Nemecko pokračovať nebude a ani nemôže.
Dôjde k zmenám a nielen v Nemecku. Bude to mať širší záber. To je posledná nádej. V rámci súboja týkajúceho sa problémov v civilizácii ľudská miera trpezlivosti vyhrá nad stereotypmi. Žijeme v období renesancie, kde už kníhtlač nenahradzuje ručné prepisovanie pravdy, ale svet dobyli informačné technológie, spôsob dorozumievania sa a preto je viac než isté, že dejiny sa budú skôr či neskôr opakovať. Ja som tú živnú pôdu pre to nepripravil a myslím, že ani obyčajní ľudia. Za to si môžu politici sami. Nevyužili pozitíva tohto objavu.
V Spojených štátoch sa pomaly začína predvolebná horúčka. Kto by bol pre Američanov lepšou voľbou z hľadiska globálnej bezpečnosti, Trump alebo Clintonová?
Do tejto predvolebnej horúčky, ktorá je zároveň aj veľkým divadlom, je vtiahnutý celý svet vrátane nás, Stredoeurópanov. Zaujal ma výrok súčasného a dosluhujúceho prezidenta Baracka Obamu pred členmi vlastnej strany, aby zvolili z kandidátov toho, kto je duševne zdravý a kompetentný. Ak je demokratická kandidátka Hillary Clintonová podľa neho spoľahlivá, ponúka racionálne myslenie a má dobrú predstavu, čo vlastne táto pozícia obnáša, tak si dovolím nesúhlasiť, lebo ja mám o budúcom prezidentovi USA a jeho kvalitách inú predstavu. Určite by nemala byť prezidentom Spojených štátov osoba, ktorá pustí informácie významného charakteru cez nezabezpečený email, využíva vlastný separátny server a používa súkromný telefón blackberry na služobné účely.
Politicky je to katastrofa. Pracoval som so Secret Servise a viem, o čom hovorím, len to nechcem bližšie rozvádzať. Kandidátka poprednej politickej strany je vo volebnom roku vyšetrovaná FBI a FBI vyhlási, že bola extrémne nezodpovedná. Záver vyšetrovania bol, že tam nebol úmysel… Čo už k tomu dodať? V tomto prípade to už asi ani nešlo hodiť na Rusko. Svojimi nedávnymi výrokmi zosmiešnila Donalda Trumpa preto, že nemá podrobný plán pre americkú ekonomiku a tým nie je vhodným, aby viedol krajinu. Ak má ona podrobný plán a prehlasuje to, neznamená to pre ňu ešte žiadnu výhru, skôr si myslím, že to môže byť pre ňu i nebezpečné, lebo pochybujem, že by ho v prípade zvolenia naplnila. Ozdravovať americkú ekonomiku sa dá realizovať i za chodu bez akéhokoľvek akútne postaveného plánu, ktorý potrebuje k predvolebnej kampani. Otázka znie, či väčšina Američanov si praje globálnu bezpečnosť? Ak áno, je jasné, že zvíťazí Donald Trump a môže to byť prínosom i pre bezpečnosť Európy. Myslím, že určite, pokiaľ Trump hovorí pravdu. Iná možnosť vývoja a obrazu, ako bude vyzerať svet v budúcnosti na základe výberu z týchto dvoch kandidátov, neexistuje. Ale ak by sa Trump stal prezidentom, konečne by sa stala Európska únia konkurentom a nie podriadeným sluhom, kam ju dnes elita EÚ doviedla.
Trumpovi neublížia ani také divadelné predstavenia, aké predviedol Ted Cruz, keď ho priamo na pódiu republikánov odmietol podporiť. A ešte jedna vec. Myslím, že to bol F. A. Hayek, ktorý ešte v roku 1974 povedal, že nie sme schopní dozvedieť sa, čo prinesie budúcnosť. Doslova povedal, že žiadny prezident nemôže prísť s podrobným a nepriestrelným plánom, aby mohol splniť priania a potreby 320 miliónov ľudí. Voľby vyhrať má väčšiu šancu Trump. Clintonová ľudí nepresvedčila aspoň tým, čo doteraz predviedla a čo som mal možnosť vidieť.
A čo odchádzajúci prezident Obama? Prispel svojimi krokmi k zlepšeniu alebo naopak k zhoršeniu celosvetovej bezpečnosti?
Ak mám byť úprimný, tak nie som si istý, že prispel k zlepšeniu bezpečnostnej situácie. Skôr nie, ako áno. Pozrime sa na to, v akom stave sú krajiny Blízkeho východu. Čo sa deje v Európe? Dnes v 21. storočí sa pozeráme v obrazových médiách na tú hroznú brutalitu ľudského vraždenia, zabíjania nevinných detí, ničenia niekoľkotisícročných pamiatok a expanzie terorizmu, ktorý sa z tohto nádoru metastázami šíri takmer do celého sveta. Ak by som to mal prirovnať k medicínskemu prostrediu, tak pán Obama ako vedúci chirurg konzília lekárov, ktorý mal zastaviť bujnenie týchto metastáz vznikajúce z al-Káidy a živnej pôdy v Iraku pre rýchle vykvasenie monštra, akým je Islamský štát, bol veľmi slabým lekárom. Študoval som tú jeho poslednú správu prednesenú v Kongrese o stave únie. Amerika je rozdelená v názoroch tak, ako ešte nebola. Ak sa v tejto prednesenej správe americkým občanom a celému svetu snaží obhájiť tým, že sa venuje i tomu, čoho sa Američania boja a to je terorizmus, a Daiš prirovnáva k rakovine, mal by dostať odpoveď i na to, či si naozaj všetci Američania myslia, že za vznikom terorizmu a prevedenými teroristickými útokmi nielen v USA, ale aj v Európe môže niekto napríklad z Marsu? Stačilo mi vidieť autentické videá a rozhovory amerických a britských generálov vo výslužbe, ktorí sa zúčastnili bojových operácií v Iraku. A to nebudem hovoriť o Tony Blairovi, britskom expremiérovi.
Naozaj sa muselo mnoho bezpečnostných expertov na celom svete zamyslieť nad jeho jednou vetou v tejto správe. V súvislosti so Sýriou povedal, že USA nemôžu prevziať správu nad každou krajinou, ktorá upadne do krízy a potom ju vyliečiť. Keď sa pozriem na mapu, kladiem si otázku, koľkože je tých krajín vyliečených? Preto si myslím, že Barack Obama tak, ako som ho po jeho zvolení vnímal pozitívne a fandil som mu, nesplnil v prospech Američanov a občanov sveta to najdôležitejšie, čo mal a to je, že ich nezbavil strachu.
- Reklama -
